Špička feederového prúta sa nervózne ohne, opäť povolí a o sekundu sa už v akejsi agónii prudko trasie... Zásek a o chvíľku sa v plytčine pri brehu striebristo ligoce neveľká, vysoká ryba s červenkastými prsnými a brušnými plutvami a veľkými očami. Neúspech jarnej rybačky je zažehnaný, za prvou rybou prichádza ďalšia a ďalšia. Záchrannú brzdu opäť zatiahol starý známy z mokrej ríše... Z tohto úvodu je snáď každému jasné, že dnes budeme hovoriť o pleskáčovi zelenkavom – takom „obyčajnom“ pleskáčovi...
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MÁJ 2009
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ako vyplýva z úvodu, dnes budeme hovoriť o pleskáčovi zelenkavom - takom „obyčajnom“ pleskáčovi.
Charakteristika
Pleskáč zelenkavý – latinsky abramis bjoerkna, anglicky silver bream, nemecky güster, blicke, česky cejnek malý, skalák. Skoršie slovenské názvy sú piest zelenkavý alebo pleskáč malý.
Patrí do čeľade kaprovitých. Je pôvodným druhom s väčším európskym rozšírením. Vyskytuje sa tak v stojatých, ako aj v prúdiacich vodách (eurytopný druh). Bežná veľkosť sa pohybuje medzi 15-30 cm, rastové maximum je okolo 45 cm pri hmotnosti cez 1 kg. Dožíva sa od 10 do 15 rokov. Pohlavnú dospelosť dosahuje v treťom až štvrtom roku života. Obdobie rozmnožovania pripadá na máj až jún, samica vtedy kladie 10 000 - 80 000 ikier na zatopené pobrežné rastliny. Príležitostne dochádza ku kríženiu s ostatnými druhmi pleskáčov, ploticou alebo červenicou.
Je najmenší z pleskáčov. Má však v pomere k dĺžke najvyššie telo a najväčšie šupiny. Telo má vysoké, ploché, šupiny sú výrazne strieborné. Hlava je malá s veľkými očami a spodným postavením úst. Párové plutvy sú červenkasté, ostatné tmavé. V porovnaní s ostatnými druhmi pleskáčov má kratšiu análnu plutvu. Medzi brušnou a análnou plutvou sa nachádza hladký, bezšupinatý kýl.
Pleskáč zelenkavý je hojná, často lovená ryba s celoročnou aktivitou, bežná vo väčšine našich tečúcich aj stojatých kaprových vôd. Živí sa rastlinnou aj živočíšnou potravou. Lovnú mieru ani čas individuálnej ochrany nemá stanovené.
Kde loviť
Tento druh pleskáča nájdeme prakticky vo všetkých kaprových vodách. V mnohých revíroch je hojnejší ako pleskáč vysoký. Dokáže sa masovo rozmnožiť najmä vo veľkých teplejších priehradách, v ktorých má často zo všetkých bielych rýb najväčšie zastúpenie. Výskyt v rybníkoch a podobných menších uzavretých vodných plochách je závislý od jeho možností do týchto vôd preniknúť.
Veľké vodné nádrže
V priehradách ho nájdeme prakticky po celej ploche, od plytkých prítokových partií až po hlboké časti, v ktorých sa vyskytujú najväčšie jedince. Preferuje však plytšie, teplejšie partie s bohatým výskytom potravy. V týchto miestach sa dokáže zoskupiť v skutočne úctyhodnom počte, najmä začiatkom sezóny a počas teplejších mesiacov.
Bežne sa zdržiava v blízkosti brehov, pravda, ak je na nich primeraný pokoj. V lete sa v nočných hodinách často priblíži do bezprostrednej blízkosti brehu, preto nie je problém stiahnuť ho na kŕmne miesto.
Mimoriadne rád sa však zdržiava v blízkosti prekážok, najmä pri potopených stromoch v koryte. Tieto dominanty dokážu pleskáče zelenkavé doslova okupovať. V prípade, že máme možnosť loviť z člna, je úspech väčšinou zaručený bez ohľadu na dennú dobu, či počasie.
Úspešnými miestami sú aj zátoky, ústia zátok, ústia prítokov a miesta so zatopenou vegetáciou.
Miesta, na ktorých sa pleskáč zelenkavý zdržiava, sa pochopiteľne menia v závislosti od ročného obdobia. S ochladzujúcou vodou sa sťahuje do hlbšej vody, príjem potravy však obmedzuje len pozvoľna. Zjednodušene sa dá povedať, že ak nie je voda zamrznutá, stále je možnosť si túto rybu dobre zachytať.
Rieky
V riekach sa pleskáč zelenkavý vyskytuje najmä v pokojnejších úsekoch, pod splavmi, v bočných ramenách a podobne. Nerobí mu problém prekonávať aj prúdivejšie úseky, dokonca sa v nich dokáže bežne zdržiavať.
Aj v rieke často vyhľadáva prekážky; tento jeho zvyk je tu ešte badateľnejší ako na stojatých vodách. V čistej vode zostáva najmä v menších tokoch počas dňa, priam úzkostlivo nalepený v popadaných stromoch, pod previsnutými konármi a podobne. Vtedy ho nedokážeme vytiahnuť von ani krmivom a o zábere rozhoduje doslova centimetrová presnosť. Nástraha splavovaná tesne pri prekážke, priam lížuca konáre, je okamžite atakovaná. Metrovú vzdialenosť od prekážky už však nie je ochotný prekonať. Iné je to v noci, keď stráca plachosť a sonduje po celom toku.
Trochu špecifickým prípadom výskytu pleskáča zelenkavého v riekach je ich jarná migrácia z vodných nádrží. V prípade priaznivého vodného stavu sa niekedy už v priebehu marca, častejšie však v apríli, vydávajú húfy týchto rýb proti prúdu. V krátkom čase sú schopné prakticky zaplniť tok. Často vystúpia až do netypických partií toku, prúdy nevynímajúc.
Vtedy môže dôjsť aj k takým paradoxom, že pleskáče chytám zabrodený v prúde a plavák letí vodou pár metrov odo mňa. Pleskáče sú natlačené pozdĺž brehu hlavou proti prúdu a čakajú, čo im pripláva zhora. To len dokazuje ich schopnosť adaptovať sa na rôzne podmienky. Aj preto je tento pleskáč taký početný. Po nerese sa postupne vracajú späť do priehrady, časť vytiahnutých rýb však zostáva v toku aj počas roka.
KEDY LOVIŤ
Ročné obdobie
Pleskáč zelenkavý patrí k rybám s celoročnou potravnou aktivitou. V praxi to znamená, že s jeho úlovkom môžeme rátať prakticky stále. Výnimkou je len obdobie rozmnožovania a tuhá zima, keď nám podmienky neumožňujú loviť.
V zime a skorej jari je vhodné dlhšie oteplenie, slnečné dni a noci bez silnejších mrazov. Vtedy ryby najčastejšie hľadáme v zátokách, prítokoch priehrad - najmä ak je zvýšený prietok a opäť tesne pri prekážkach. Pleskáč zelenkavý je spoľahlivá zimná ryba, ktorú ak nájdeme, dokážeme aj uloviť. V prípade výraznejšieho oteplenia vyskúšame aj plytšie partie – slnečné počasie využívajú pleskáče na intenzívnejšie zháňanie potravy a nie je výnimkou spoľahlivo chytať vo februári alebo začiatkom marca v zátokách s hĺbkou do dvoch metrov.
Počas jari od apríla do júna aktivita a branie pleskáčov zelenkavých doslova exploduje. S otepľovaním vody pleskáče zvyšujú aktivitu, zoskupujú sa a tiahnu proti prúdu. Ryby pred neresom veľmi dobre reagujú na krmivo a v tomto období sú to najľahšie uloviteľné ryby. Určitá prestávka nastáva počas trenia, ale keďže pleskáče sa neresia postupne, vždy sa nájde pár jedincov ochotných prijímať potravu. Po ukončení trenia doháňajú stratenú energiu a žerú vo veľkom, v čom ich podporuje aj stále teplejšia voda.
V lete sa branie stabilizuje a lovíme ich spoločne s inými rybami. Pri vhodnom zakŕmení a spôsobe lovu nie je problém pleskáča zelenkavého uloviť, početnosť úlovkov je však nižšia ako na jar. Je to obdobie, kedy sa väčšinou na tento druh rýb nešpecializujeme, zaberie pri love kaprov alebo pleskáčov vysokých, s ktorými obýva spoločný biotop a má podobné potravné nároky.
V jeseni sa intenzita brania postupne znižuje, no nie tak rapídne ako u niektorých druhov rýb. Prispôsobením množstva návnady a vyhľadávaním stabilných miest dosahujeme pravidelné zábery a úlovky. S príchodom zimy sme vďační za každý záber a často je to práve pleskáč zelenkavý, ktorý nás poteší aj v tomto pre nás rybárov pochmúrnom období.
Denný čas
Rovnako ako u všetkých rýb, intenzita brania v priebehu dňa závisí od ročného obdobia. V zime sú najlepšie hodiny okolo poludnia, najmä počas slnečných dní. S prichádzajúcou jarou sa príjem potravy rozkladá rovnomerne na celý deň aj noc. Pleskáč zelenkavý, rovnako ako jeho väčší príbuzný, bez problémov vyhľadáva potravu aj po tme. V letných horúčavách je preto lepšie začať s lovom podvečer a pokračovať po zotmení.
Výnimkou je lov z člna na vodných nádržiach pri prekážkach. Po dobrom zakŕmení týchto miest je ochotný brať aj v najväčšom teple, keď iné ryby len nečinne meditujú. Podobné je to na rieke, ak dokážeme umiestniť nástrahu priamo k skrývajúcim sa rybám. Jeseň je opäť stabilnejšia a šťastie môžeme skúšať po celý deň.
Počítajme však s tým, že napriek svojej žravosti má aj pleskáč zelenkavý svoje „hodinky“. Dokáže síce zabrať v priebehu celého dňa, najaktívnejší je však skoro ráno a podvečer, kedy je jeho potravná aktivita najvyššia. Vtedy aj najlepšie a najrýchlejšie reaguje na vnadenie a zábery dostávame takmer okamžite po zakŕmení.
AKO LOVIŤ
Pleskáč zelenkavý je uloviteľný rôznymi spôsobmi. Často zaberie pri love na ťažko, hnevajú sa naňho kaprári, keď im cmúľa boilies, jeho úlovok nie je vylúčený na mušku či marmyšku. Za optimálny však považujem lov na plávanú a feeder. Vyplýva to z jemnosti a citlivosti oboch techník. Tieto lovné spôsoby nám umožňujú používať jemné náčinie, vlasce a malé háčiky v spojení s dokonalou detekciou záberu.
Lov na plávanú
Na plávanú lovíme najmä na riekach. Umožňuje nám preloviť väčšie úseky, sme mobilnejší a predovšetkým v chladných ročných obdobiach môžeme aktívnejšie ponúkať nástrahu. Tento spôsob je výhodný vždy, keď počas lovu nevnadíme.
Vzhľadom na veľkosť rýb môžeme chytať ozaj jemne. Hlavný vlasec počas celého roka s priemerom 0,12 mm, nadväzec postačí 0,10 mm, v zime a skorej jari môže byť aj 0,08 mm. Sila použitých vlascov závisí od lovného miesta a prekážok. Na zdolanie rýb určite postačia. Veľkosť a tvar pevného plaváka vyberáme podľa rýchlosti prúdu a vzdialenosti, na ktorú budeme loviť. Rozhodne zvoľme gramáž, s ktorou dokážeme plavák pohodlne umiestniť tesne k prekážke a dobre ho viesť. Háčiky používame menšie, primerané nástrahe, veľkosť v rozmedzí od 10 do 16 podľa výrobcu. Pleskáč zelenkavý nie je citlivý na náčinie a dokonalé vyváženie, jemnosť je skôr pre náš zážitok z lovu.
Plavák jemne zadržiavame na kŕmnom mieste, nie je však potrebné zastavovať ho úplne ako pri love plotíc. Záber je pomerne charakteristický – zopár pomalších ťukancov a následné potopenie plaváka, ktorý zostane akoby priklincovaný pod hladinou. Napriek spodnému postaveniu úst pleskáč zelenkavý často prijíma potravu aj v stĺpci, preto nie sú výnimkou ani zdvíhavé zábery, keď nástraha nestihne dopadnúť na dno. Časté sú najmä vtedy, keď sú ryby dobre rozkŕmené. So zásekom neotáľame, aby nástraha neskončila príliš hlboko.
Na väčších vodných nádržiach je na plávanú vhodnejší waggler a match prút. Veľkosť plaváka volíme podľa vzdialenosti a hĺbky vody na lovnom mieste. Na väčších plochách sa neobídeme bez kŕmenia, preto si aj lovné miesto vyberáme tak, aby sa naň dalo pohodlne dohodiť match prútom. Waggler vyvažujeme podľa toho, v akej hĺbke pleskáče prijímajú našu nástrahu. Ak sú sústredené pri dne, stiahneme záťaž bližšie k nadväzcu, ak prijímajú potravu v stĺpci, volíme radšej lov na prepad.
Lov pleskáča zelenkavého na plávanú je zaujímavý, aktívny spôsob lovu, pri ktorom sa vo vode stále niečo deje. Lahôdkou je najmä lov z člna na priehradách, keď ryby lovíme v bezprostrednej blízkosti a lov v noci so svetelnou tyčinkou na plaváku.
Feeder
Feederový prút využívam na lov tohto pleskáča všade tam, kde nie je možné aplikovať plávanú. Ide predovšetkým o veľké vodné plochy s rozsiahlymi plytčinami alebo, naopak, príliš hlboké vody, keď lov na plavák stráca opodstatnenie. Výhodou feedra je najmä to, že kŕmne miesto neustále dopujeme krmivom, čo táto ryba aj náležite ocení. Po feederi však môžeme siahnuť vždy a všade, ak nám tento druh lovu prirástol k srdcu.
Na lov používame prúty ľahších kategórií. Prednosť majú winklepickerové a light prúty, ak potrebujeme ťažšie košíky a nahadzovať ďalej, pribalíme si prúty kategórie medium alebo medium/heavy. Podobne ako pri plávanej sa osvedčili tenké kmeňové vlasce – v rozmedzí 0,14 až 0,16 mm. V prípade ďalekého nahadzovania a ťažkého košíka je lepšia hrúbka 0,18 mm, aby sa nám vlasec netrhal pri nahodení. Nadväzce 0,12 – 0,14 mm v spojení s háčikmi 10-16 postačia. Košíky je možné použiť rôzne, výber veľkosti závisí od vzdialenosti, kam chceme nahadzovať.
Pri voľbe montáží vyberáme z dvoch hlavných typov – priebežnej a paternostra. Každá má svoje výhody, tú vhodnú vyberáme v priebehu lovu podľa toho, akými zábermi sa pleskáče prezentujú. Najčastejšie používam jednoduchý paternoster z rozstrihnutej slučky, na ktorom podľa situácie upravujem dĺžku závesu alebo nadväzca.
Zábery na paternoster sú čitateľnejšie a väčšinou sú dotiahnuté až do konca, čo pri priebežke vždy neplatí. To sa dá čiastočne odstrániť umiestnením broku na vlasec, na ktorom sa pri zábere košík zarazí a funguje ako samozásek. Gumu nie je potrebné používať, pleskáč zelenkavý nie je taká veľká ryba, aby sme potrebovali montáž odpružiť. V každom prípade to však nepreháňajme s dĺžkou nadväzca – tieto ryby sú natoľko pahltné, že neskoršia signalizácia záberu znamená zažranú rybu.
Zábery sú pomerne rýchle, podobné záberom plotice. Sú menej poctivé ako napríklad zábery pleskáča vysokého. Ak však máme vhodne zostavenú montáž, dajú sa pomerne spoľahlivo sekať. Špička sebou nervózne trhá a po pár rýchlych pohyboch sa zväčša vyrovná.
Pleskáč zelenkavý má charakteristický spôsob boja, sprevádzaný potriasaním hlavou, rýchlymi únikmi do strán a zaujímavým tlačením sa až „pod nohy“. Na jemnom náčiní je slušnou športovou rybou.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
