Tohtoročná zima bola pre nás, rybárov, akási pridlhá a mnohí sme netrpezlivo čakali, kedy konečne z hladín jazier zmizne ľadová vrstva. Debaty na internetových fórach, rôzne carp-show a rybárske výstavy sú príjemným spestrením počas tohto čakania, ale to napätie a nedočkavosť, kedy konečne nahodíme svoje udice a odštartujeme novú sezónu, je však evidentné. Neustále sa plánujú rôzne výpravy, prihlasuje sa na rybárske preteky, dopĺňa sa nová výbava, zháňajú informácie a sledujú rôzne novinky. Tento kolotoč zasiahol, samozrejme, aj mňa a to vo všetkých smeroch...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tento kolotoč zasiahol, samozrejme, aj mňa a to vo všetkých smeroch. Prvé teplejšie slnečné lúče, na ktoré sa dlho čakalo, ma zlákali k naplánovaniu výpravy za kaprami. Tri krátkodobé a čiastočne úspešné výjazdy som mal aj s kamarátom Rišom už za sebou. Práve na tej poslednej pri ulovení asi 9 kg kapríka sme sa dohodli, že by sme mohli na pár dní skúsiť Maďarsko. Keďže sme vlani na rybárskych pretekoch vyhrali povolenky na Palotas, cieľ našej výpravy bol vopred jasný. Termín sme si zvolili na prelome mesiacov marec - apríl. Navyše v deň plánovaného odjazdu je v kalendári zaznačený spln mesiaca, na ktorý ja osobne verím.
Ťažká noha na plyne...
V utorok ráno nakladáme do auta hromadu pripravených vecí. Rišov Citroën Picasso asi nie je taký veľký, ako sa na prvý pohľad zdá a to aj napriek vybraným zadným sedadlám. Neviem či je malé auto, alebo my máme až príliš veľa vecí?! V každom prípade naše kaprárske kreslá sa už do auta nezmestili a musia zostať doma.
Zatvárame piate dvere na preplnenom aute, k nohám mi naskakuje „strážny“ pes Deni, parťák štartuje a vyrážame. Cestou, samozrejme, preberáme všetko okolo rýb a aj čerstvé správy, ktoré sme mali od kamaráta Peťa. Ten sa deň pred našim odjazdom práve vrátil z Palotasu a podľa jeho slov si nemáme robiť veľké ilúzie. Informácie, ktoré nám poskytol, neboli totiž vôbec ružové. Ryba vraj nejde, voda je studená a na jazere je množstvo nielen domácich, ale aj zahraničných rybárov. Doposiaľ najväčšia chytená ryba na Palotasi má okolo 7 kg!
Napriek tomu sme celí „nažhavení“ a už sa nevieme dočkať, kedy budeme stáť na brehoch tejto priehrady. Schladzuje nás až pohľad na cestu, na ktorej stojí postava v reflexnej bunde, v ruke drží plácačku a prikazuje nám zastaviť. Medzi zubami trúsime zopár nepublikovateľných slov a myslíme si, že ide o bežnú cestnú kontrolu. Opak je pravda.
Aj napriek tomu, že sme už opustili dedinu, široko ďaleko nevidíme žiadny dom a máme pred sebou len rovnú cestu, Rišo dostáva pokutu 300 € a páni v zelenom mu berú aj vodičák. Oznamujú mu, že tabuľa označujúca koniec dediny, je až o 500 m ďalej! To sme si nevšimli, a tak „lepší“ začiatok sme si ani nemohli želať. Naša dobrá nálada je razom preč a v momente máme pokazenú celú rybačku. Od hraníc šoférujem ja, lebo maďarskí policajti by sa asi veľmi divili tomu papieru, ktorý dostávame od policajtov miesto vodičáku.
Rýchly záber
Pri vode zisťujeme, že je tam síce dosť rybárov, ale jedno z našich vytypovaných miest je voľné, tak neváhame s vybaľovaním. Počas ukladania bójok začal fúkať pomerne silný vietor, ktorý nás zastihol v strede priehrady a na breh sa vraciame celí mokrí.
Bójky sme uložili do 3,5 m hĺbky a asi 30-40 m od seba. Dve miesta, kde sa nachádzajú pod vodou prekážky, som mal uložené v GPS-ku, ďalšie dve ukladáme takpovediac od oka. Na brehu sa prezliekame do suchého a hlavne nepremokavého oblečenia a vyrážame späť na vodu povyvážať udice.
Keďže sú ryby málo aktívne, volíme boilies malých priemerov. Guľôčky 14 mm nechávame celé, 18 a 20 mm rozkrajujeme na polovicu a štvrtiny. Montáže nadväzujeme z jemnej šnúrky Granity, alebo robíme kombinované nadväzce za pomoci fluorokarbónu Stiff line. Háčiky volíme tiež čo najmenšie. Používame Kordu Kurv Shank č. 8, alebo teflonové SB 300 vo veľkostiach č. 6.
Asi 5 minút po vyvezení všetkých udíc má Richard prvý záber. Taký rýchly záber sme veru nečakali, ale ako sa neskôr ukázalo, ulakomil sa iba pleskáč! Do pol hodiny kontrujem pleskáčom aj ja... V duchu sa modlíme, aby nás tieto ryby „neprepadli“ a zároveň nechápeme, ako rýchlo zareagovali na naše nástrahy aj napriek tomu, že sme zakŕmili iba veľmi málo.
Po dvoch pleskáčoch premýšľame aj nad výmenou 14 mm nástrahy za väčšiu. Rišo tak aj robí, ja zatiaľ nie.
Optimizmus v žilách
Po opätovnom zavezení našich vytiahnutých udíc (samozrejme, v tom najväčšom vetre), meriame teplotu vody, ktorá je 11,9 ˚C. Považujeme to za celkom pozitívne, nakoľko sme čakali, že bude o niečo studenšia. Všímame si na vode čln, ktorý sa tam objavil z protiľahlej strany a sledujeme zdolávačku. Neskôr zisťujeme, že lovcom je kamarát Vilo, ktorý chytá od nedele a práve zdolal svojho prvého kapra s hmotnosťou 14 kg. Hovoríme si, že by to nemuselo byť až také najhoršie. Pleskáčom chutí a Vilova ryba nám pridáva optimizmus do žíl. Asi dve hodiny po tom, čo sme sa vytrápili na vode v tom najväčšom vetre, nastáva takmer bezvetrie. Neviem prečo, ale asi nám bolo súdené vyžrať si ten nečas. Čakáme na večer, čo prinesie spln mesiaca. Obloha sa však zamračuje a začína výdatne pršať.
Prebúdzame sa do chladného rána a všade je poriadne klzké blato. Rišo berie kanister, sadá do auta a ide nabrať vodu na druhú stranu do rybárskej chaty. Je preč už pomerne dlho a netuším, kde sa mohol toľko zdržať. Po príchode a prvom pohľade na zablatené auto mi je ihneď jasné, že niekde zapadol. Vystupuje naštvaný a nadáva, akú má neskutočnú smolu. Nielenže zapadol, ale blato mu utrhlo dajaký plast pod zadným blatníkom. Musel zhodiť koleso a blato vyškriabať kusom dreva.
Po obede mu na pár sekúnd zlepšuje náladu zvuk jeho signalizátora. Avšak iba do tej chvíle, pokiaľ nemá kontakt z rybou a nezisťuje, že má opäť pleskáča. Vyráža sám na vodu vyviezť udicu. Z brehu vidím, že má v silnom vetre dajaké problémy. Aby toho nemal málo, obmotáva sa mu silón okolo kľučky navijaka a pokiaľ sa trápi z rozmotávaním, vietor ho unáša ďaleko od bójky.
Konečne prvý kapor
Vo štvrtok ráno registrujem záber a cítim, že mám konečne kapra. Záber prišiel na jednu 14 mm PopUp Red Hod Chilli, ktoré som mal vyvážené asi 8-10 cm nad dnom. Vyrážame na vodu a úspešne zdolávam žltého lysáka. Ryba krásne bojovala a podľa toho som myslel, že by mohla byť a o čosi väčšia. Nestalo sa!
Na brehu nám váha ukazuje 10,8 kg. Keďže je to s rybami taká slabota, robím si fotku a prvého maďarského kapríka púšťam späť. Pred obedom mám ďalší záber a vyťahujem svojho druhého pleskáča, ktorému taktiež zachutila zdvihnutá plavačka. V tento deň sa nám darí a po 14. hodine zasekávam ďalší záber, na konci ktorého je asi 7 kg kaprík. Aj ten sa nechal oklamať na rovnakú nástrahu, ako predošlé ryby. Vypíname ho na vode a hovoríme si, ako by nás takáto ryba potešila o tri mesiace na pretekoch, ktoré nás tu čakajú.
Napriek všetkému veríme, že sa ryby konečne pohnú a že nás už smola bude obchádzať. Po našom malom úspechu si vedľa sediaci Maďari asi pomysleli, že máme šťastia až príliš a prehadzujú mi ľavú udicu. Pokiaľ som nič nechytal, bolo dva dni všetko OK. Dovtedy nahadzovali asi 20 m vľavo, ale zrazu si zrejme povedali, že som to práve ja, kto vyváža rovno pred nich. Nemám chuť sa „rukami-nohami“ hádať a presúvam si ľavú tyčovku.
Richard vyťahuje tretieho pleskáča, ktorý mu na nálade nepridal. Ide vyviesť udicu, sadá do člna a opiera sa do vesiel. Prááásk! Ulamuje trubku, ktorá drží držiak vesla a to mu následne zostáva v ruke. Vidím, že môjmu ,,spolubojovníkovi“ sa už dymí z hlavy z toľkej smoly, ktorá sa naňho neustále valí. Podpichol som ho a zaspieval mu úryvok z pesničky od Mekyho Žbirku: Na každý deň máš, prekvapení pár... Našťastie to berie športovo, nepanikári a vďaka tomu, že sledoval americký seriál MacGyver, si bleskovo za pomoci švajčiarskeho nožíka vystrúha nový držiak z konára stromu. Je totiž prvý apríl „deň bláznov“ a nás tu už nemôže nič rozhodiť.
Dvojičky
Ryby nás nechávajú každú noc vyspať do ružova ako bábätká a takmer s istotou vieme, že záber skôr ako po ôsmej hodine ani nemusíme očakávať. Okolo deviatej si ,,nešťastník“ pripisuje na svoje konto štvrtého pleskáča. Zmenil bóje, zmenil nástrahu a k montáži prihadzuje iba zopár guľôčok a pár zrniek tigráču. Nechápeme prečo ho tie pleskáče prenasledujú.
Neskôr ustáva vietor a takmer na polovici priehrady nefúka. Práve sa pozerám na svoje udice, keď vtom vidím, ako sa mi šponuje silon. Pribieham k udici ešte skôr ako pípne signalizátor a sekám. Zahlásim, že je to asi malý kaprík. Ideme na vodu a beriem si aj novú montáž a krmivo, aby som hneď mohol uložiť svoju udicu na miesto, z ktorého práve prišiel záber.
Ryba vôbec nebojuje až pokiaľ sa nedostávame člnom kolmo nad ňu. Opäť pekný dlhý boj s rybou, ktorá má po zime prekvapivo veľa síl a niekoľkokrát nás točí s člnom pekne dookola. Po 6 otočke o 180˚máme pocit, ako by sme si zakúpili lístok na kolotoč. Tipujeme, že by to mohlo byť niečo krajšie, alebo len ďalšia ryba okolo 12-13 kg, ktoré tu sú asi najbojovnejšie.
Je to trest Boží!
Nakoniec sa z toho vykľul navlas rovnako ťažký kaprík s hmotnosťou 10,8 kg - ako ten prvý. Tentoraz však nejde o šupináča, ktorý mi zabral na 20 mm peletu. Tú som mal zaistenú z oboch strán kúskom tigrieho orecha, ktorý tu kapry milujú.
Chvíľu po mne „špecialista na pleskáče“ zdoláva svoj piaty kúsok. Je to trest Boží! Zisťujeme, čo sa kde pochytalo. Vieme o 14,4 kg kaprovi, ktorého chytil Vilov sused Radek z ľavej strany a o dajakom 12 kg kaprovi, ktorého tam chytil Maďar. Na našej strane chytila partia ôsmich českých rybárov iba jedného kapríka okolo 5 kg.
Túto partiu tvoria „ťažkí pohoďáci“, ktorí sa neženú do dajakých extrémov, čo sa chytania rýb týka. Zato pred každým zotmením nám za chrbtom zvalia zopár niekoľkometrových stromov, s ktorými si vždy až do rána prikurujú. Majú so sebou tiež slušnú zásobu tekutín a Rišo im občas odskočí pomôcť zdolať tie štyri 50-litrové sudy piva, 3 litre becherovky, 3 litre rumu a 7 litrov vínovice...
,,Voodoo mágia“
Pôvodne sme zamýšľali zostať až do nedele, ale nakoniec sa rozhodujeme baliť už v sobotu. V nedeľu má navyše moja dcérka siedme narodeniny, tak sa môjmu predčasnému príchodu určite poteší. V sobotu je pre istotu v kalendári Richarda a on stále verí, že aspoň v deň jeho menín mu bude šťastena trošku naklonená.
Celú noc sa nič nedialo okrem toho, že bolo pod nulou a nad ránom poriadne prituhlo. Pes Deni sa mi v biwaku klepal ako ratlík, tak som pod neho, okrem deky, podstrčil aj podložku pod kapry. Do rána nám zamrzla voda v tanieroch, ktoré sme mali pripravené na umývanie a márne sme čakali, že sa umyjú samé. Opäť meriame teplotu vody, ktorá sa o niečo ochladzuje a pri brehu má už len 10,5 ˚C.
Ryby kašlú na nás a vôbec neberú ohľad na to, že je tu dnes oslávenec. Po obede predsa len prichádza vytúžený, vyprosený a vynadávaný záber! Neverím! Udica sa celkom slušne ohýba, tak vyrážame na vodu. Ryba sa však zachytáva o dajakú prekážku, o ktorej sme nevedeli. Keď dorážame bližšie k bójke, Rišo vyťahuje montáž s malým vyrovnaným E-S-P háčikom, ktorý tam už zo zúfalstva naviazal na poslednú noc. To bol asi posledný klinec do rakvy. Niekto mal asi vyrobenú ,,voodoo bábiku“ s menom RIŠO a neustále do nej pichal špendlík za špendlíkom.
Aspoň jedna dobrá správa
Ďalšieho záberu sme sa už nedočkali a počas balenia sa pri nás zastavuje kontrolór, ktorý nám oznamuje, že sa na celej vode za celú noc nič nechytilo. Palotas je už raz taký a reči o dajakom kaprodrome môže vysloviť len ten, kto tam nikdy nechytal, alebo mal to „sprosté šťastie“, že hneď po prvej návšteve sa mu podarilo zachytať a viac tam nešiel. Tentoraz nám táto voda ukázala aj svoju druhú a pravdivejšiu tvár a asi aj všetkým, čo tam boli v rovnakom čase ako my. A aby toho všetkého nebolo ešte málo, Rišo nakoniec doma zisťuje, že mu chýba jedna obálka. Jediná možnosť čo ho napadla je, že si ju mohol položiť v bufete na stole, v ktorom sme sa zastavili pred odchodom. Mal tam dajaké forinty a čo bolo horšie, aj celoročnú povolenku. Zatelefonovali sme správcovi Tiborovi, ktorý nám našťastie oznámil dobrú správu. Obálka sa tam našla aj s obsahom.
Dúfam, že je Rišo touto dobrou správou už odkliaty a v lete na pretekoch, na ktorých sa bude medzi iným bojovať aj o tri lístky na World Carp Classic, už zaboduje naplno a keď pán Boh dá, tak možno aj motyka vystrelí...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
