Veľmi rád sa túlam v prírode a to nie iba kvôli rybačkám, ale mimoriadne rád sledujem pre ľudské oči prekrásne dianie v nej. Hlavne v tomto období, keď cez deň, vďaka teplejšiemu počasiu prechádzajú ryby na skoré ranné a poobedňajšie stravovanie. V čase, keď kvôli jarnému návyku prídem k vode trochu skôr, sa v tichosti snažím vypátrať a lokalizovať miesta zdržiavania rýb. V tomto roku, podobne ako v predošlých, som sa ocitol priamo v centre obdobia neresu pleskáčov...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 108
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Znova a znova...
Je 28. apríla. Prekrásny deň, teplota vzduchu 24 °C, v rieke tečie čistá, pekne prúdiaca voda, ktorá spomalene prichádza k ústiu výpustného kanála. V jazernej časti silný vietor spôsobuje občas vysoké vlny. Myslím, že ryby si zvolili tento úsek aj kvôli tomu za miesto, kde sa môžu v tichosti oddávať svojim každoročným povinnostiam.
Takýto obraz sa nám s priateľmi naskytol aj pred rokom počas prívlače, hoci vtedy vďaka vysokej hladine bolo veľmi ťažké dostať sa na jazernú časť. Pomaly sme sa plavili a počúvali znova a znova sa opakujúce žblnkotanie rýb. Vychutnávali sme si skutočnosť, že už vyliahnuté, drobné dravce si môžu pre seba nájsť rybie potery a dosiahnuť rýchly rast. Viem, je to trocha hrôzostrašná myšlienka, ale takýto je zákon prírody. Samozrejme, s tým súvisí aj fakt, že milujeme prívlač.
Potom ale nastala radikálna zmena a miesto toho, aby záplava zdvihla hladinu vody – čo by bolo samozrejmé za prirodzených podmienok – človek, nehľadiac na poriadok v prírode, cez stavidlá vypustil viac ako pol metra zo stavu životodarnej jarnej vody. Zápach miliónov hnijúcich ikier sa šíril okolím. Ostávalo nám iba dúfať, že ostatné živočíšne organizmy z nich stihli čosi zužitkovať.
Obdivujem tento svet, že kvôli toľkým trpkostiam to ešte nevzdali – veď možno ich mozog to ani nedokáže pochopiť – každý rok, keď zavelí príroda, nasledujú svoj inštinkt znova a znova.
Dokáže skvele pobaviť
V tomto roku, našťastie, bolo všetko inak. Je neuveriteľné, na akom veľkom úseku „vrela“ voda. Vtedy je vidno naozaj koľko je jednotlivých druhov našich rýb v lokalite. Potešilo nás, keď sme na vlastné oči videli, a po niekoľkých týždňoch si aj potvrdili, že ich neres bol úspešný a brehy kanála pokryli milióny potomkov.
Z hľadiska budúcnosti našej vody je to veľmi dobré znamenie. Pleskáče sú cieľovou rybou našich rybačiek iba veľmi zriedkavo, ale ich väčšie jedince s radosťou vedieme do podberáka, veď s častými zábermi nás dokážu skvele pobaviť. Nehovoriac o tom, že naše, na jar ešte spomalené reflexy, si môžeme „vybrúsiť“ na tomto druhu rýb.
Musím si priznať aj to, že ich zopár končí v našej kuchyni, aby bola z nich pripravená pečená pochúťka v cesnakovo-paprikovej múke...
„Plevelná ryba“
Napriek tomu, že ich početná rodina by si zaslúžila oveľa viac úcty, v zozname úlovkov je označovaný ako plevelná ryba. Denne sa z nich dá zobrať aj 7 kg. Čo si bežný rybár môže počať s toľkým pleskáčom? Môžu sa s nimi kŕmiť kačky, husi alebo ošípané, veď človek toľko rýb určite nedokáže skonzumovať. Áno, sú aj takí rybári. Je to jedno veľké plytvanie s ubúdajúcimi prirodzenými silami.
Na akých rybách budú v budúcnosti skúšať a osvojovať základy plávanej alebo lovu na feeder začínajúci rybári?
Veľmi si vážim tie naše organizácie, ktoré túto problematiku poznajú a snažia sa ju liečiť na miestnej úrovni a s lovnou mierou a s dobou individuálnej ochrany sa snažia chrániť aj tieto ryby. O tom nechcem ani hovoriť, ako v iných štátoch vážne pristupujú k ochrane plevelných rýb. Uvedomme si, že aj ony si zaslúžia túto ochranu a opateru, napríklad už aj preto, aby sme mohli obdivovať taký prekrásny jav, ako je ich neres.
Kým neuzrú svetlo sveta tieto rozhodnutia – lebo raz sa určite zavedú – dovtedy my, rybári, sa snažme tieto zatiaľ zdanlivé predpisy dodržiavať a dúfajme, že aj ostatní konajú podobne. Keď máme pocit, že dôvera je málo, dajme hlas týmto myšlienkam na všetkých možných fórach. Všetky naše živočíchy máme chrániť dovtedy, kým ich populácia je schopná samoreprodukcie. Ak sa to naruší, bude to jednoznačne najviac na škodu nám, rybárom, veď vďaka tomu môže stratiť zmysel naša obľúbená zábava.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
