Príhovor - Máj, rybárov čas...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 3
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Keď sa povie máj, všetkým sa vybaví akosi automaticky fráza „lásky čas“. Nehovorím, že to tak nie je, avšak mňa napadá pre nás priliehavejšie označenie – „rybárov čas“. A to preto, lebo v máji už naplno bombardujeme našimi nástrahami pstruhové jazerá a obšliapavame už mnohokrát prechodené miesta na brehoch potokov, alebo menších riek s cieľom oklamať bodkovaných strážcov ich zákutí. V máji však na nás čaká aj zrýchlený začiatok lovu na kaprových vodách, obľúbených jazierkach i priehradách. Loviť kapry, a teda použiť zas po istom čase aj ťažšie kalibre udíc navijakov a nástrah, znamená nielen pestrejšie a značne väčšie úlovky, ale aj obohatenie rôznorodosti použitých rybolovných techník. A aj o to nám predsa ide tiež.
Keď príroda ožije všetkými svojimi farbami a vitálnou silou, je to naozaj skutočný rybárov čas. Čas rybára, nielen ako lovca a užívateľa plodov našich, zatiaľ, celkom rybnatých revírov, ale aj ako priateľa vody, jej okolia a celkovo prírody. Trochu ma trápi pohľad na brehy našich obľúbených revírov (viem, že to nie je „zásluha“ najmä rybárov). Viete, keď zachytíte vobler v hlbšej kaskáde potoka za župan, ktorý je tam ukotvený na ponorenom konári, alebo kmeni a odtrhnete ho, nejde vám ani tak o tých pár eur (v eurách sú škody nominálne nižšie, ako v bývalých korunách :-), ale o tú zbytočnú obeť, resp. obete. Keby ten župan dotyčný „dobrák“ vyhodil do smetného koša, alebo použil radšej na handry v domácnosti, neprišiel by som o nástrahu, ktorá sa mi páčila a je ťažké ju znova zohnať, kaskáda by bola krajšia, uživila by viac pekných pstruhov, ktoré by som mohol loviť ja, ale i niekto iný, a tak podobne... Nebudem viac rozvíjať môj zážitok zhruba spred piatich rokov, pretože podobné situácie určite poznáte. Je však čas, a ten je v podstate stále, zamyslieť sa nad naším environmentálnym cítením. O to viac teraz, keď príroda začala takpovediac nanovo, s novým elánom po zimnom spánku.
Treba povedať aj to, že úlovok pstruha, sivoňa, kapra, či iných druhov rýb, ktoré si v tomto čase môžeme privlastniť, je výsledkom práce rybárskych funkcionárov v našich mestských a miestnych organizáciách, no nielen ich. Bez pomocnej ruky, ktorú podáva vo forme ponuky možností v krásnych potokoch, riekach, jazerách, či priehradách príroda, by sme nemali loviť čo, a ani kde. Slovensko je vodná veľmoc sveta. To si málokto uvedomuje, najmä preto, že to berieme ako samozrejmosť. Lenže treba k tomu pristupovať ako k nesamozrejmosti. Dar je jedna vec, to, ako si ho uchováme, je vec druhá. Je zrejmé, že čistá pitná, ale aj riečna, potočná i priehradná voda bude v budúcnosti vo svojich viacerých podobách artiklom na prvých priečkach svetových záujmov. V tejto súvislosti je mierne povedané znepokojujúce, ako nakladáme s našim pramenitým bohatstvom. Zatiaľ sme na tom možno ešte relatívne dobre vďaka zázračnej samočistiacej schopnosti našich tokov. Život je zázrak, ale ak k nemu nebudeme pristupovať s úctou, spoznáme jeho hranice a to bude zlé.
Nie, nemyslím si, že by sme mali pri každom nahodení udice, či po každom úlovku uvažovať o dopade civilizácie na životné prostredie, to by sme z rybačky nemali oddych, ale nekončiacu depriváciu. Chcem len poukázať na to, že my, ako športoví rybári, sme tí, ktorí, okrem iného, tiež majú na zreteli svoj vplyv na prírodu, najmä v podobe vody a vodných organizmov.
Náš vzťah k rybám a ich biotopu čiastočne vylepšuje neprivlastňovanie si všetkých ulovených rýb, to je pravda. Pravda je aj to, že osobne poznám viacerých rybárov, ktorých športový lov sa prejavuje aj čistotou lovného miesta, šetrným správaním sa k rybám, ale aj ku krajine v okolí revírov. Nerobí im problém zdvihnúť zo zeme, alebo vyloviť z vody smeť, ktorú tam nechal niekto pred nimi. Nejde o spravodlivosť v zmysle „kto znečistil, nech aj vyčistí“. Vieme, že spravodlivosť je sporná. Ide skôr globálne o to, aby sme sa na naše obľúbené loviská vracali s pocitom príchodu na miesto, ktoré svojou čistotou a útulnosťou pôsobí na rybára ako upokojujúci balzam na dušu. V tejto uponáhľanej dobe, nielen ekonomickej, ale hlavne hodnotovej krízy, je to veľmi dôležité.
V májom čísle Slovenského RYBÁRA pre vás, milí čitatelia, pripravila redakcia v spolupráci s uznávanými rybármi množstvo inšpiratívneho čítania, najmä v rovine praktického rybolovu. Verím, že vám budú mnohé rady na osoh a že budete mať úspešné vychádzky za našimi krásnymi rybami. Nezabúdajme však na to, čo som naznačil v týchto pár riadkoch. My sme tí, ktorí spolurozhodujú svojím konaním o tom, ako a kde žijeme, a aj o tom, kde a ako budeme loviť ryby, oddychovať a s rybárskou vášňou unikať pred nepoetickou realitou všedných dní.
Aby sa vám dobre aktívne oddychovalo pri májových rybačkách, vám úprimne želá s pozdravom
Petrov zdar!
PhDr. Marcel Pecník,
stály spolupracovník redakcie
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
