Rybárske začiatky
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 42
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Už aj vás to pochytilo? Cítite ten zvláštny nepokoj, ktorý sa s predlžujúcimi dňami čoraz viac stupňuje, vzduch začína rozvoniavať čímsi neodolateľným, rybársky prút bolestivo svrbí, keď ho s láskou ťažkáte v dlani, z vrecúšok s perím na veľkú radosť manželky nedočkavo vyletujú mladé zaľúbené mole a voda v potoku tak neodbytne ujúka? Chytá vás to aspoň trochu za srdce?
Ak áno, tak si pogratulujte, trpíte nevyliečiteľnou chorobou, ste rybár. Nevyliečiteľnou preto, lebo vás s väčšími alebo menšími prestávkami sprevádza celým vaším bytím, niektorí šťastlivci prestávky nepoznajú, v jednom kuse radostne strádajú celý život. A ešte jedna dobrá správa: neexistuje liek. Chorobou preto, lebo ste bezbranný a nemôžete robiť vôbec nič proti tým nádherným pocitom sprevádzajúcimi tento stav. Prenáša sa rôznymi spôsobmi, je zákerná a zároveň nákazlivá, šíri sa aj ústnym podaním a chorľavie na ňu viac ľudí ako na akúkoľvek inú nemoc. Sú ňou postihnuté národy na všetkých kontinentoch, dokonca aj v Bratislave, aj v Janovej Lehote, v parlamente, aj v bani, nájdete pacientov.
Tiež som maród. Neonemocnel som naraz. Neduh sa ma zmocnil postupne, nenápadne si hľadal cestičky ako sa zahryznúť do môjho srdca, akým spôsobom vyryť ryhu v mojej duši. Začal veľmi zavčasu. Možno mu pomohli rodičia, ktorí so svojou ratolesťou ešte spokojne dudlajúcou v kočiariku chodili ruka v ruke, ako sa to spieva v jednej pesničke, okolo bystrého potôčka a mňa uspávali melódie, ktoré dokázal vylúdiť na chrbtoch skál ponáhľajúc sa niekam do neznáma.
Keď už plienky stratili pre mňa význam a okolie sa mi javilo v jasnejších farbách, pripravila matka príroda prvú pascu na dedinskom kúpalisku. Určite to poznáte: zoťalo sa pár jelší, prehradil sa potok a keďže do Juhoslávie sa v tých časoch ešte nechodilo, trávili sme voľné chvíle v rodnom chotári. Chcel som sa naučiť plávať, poznať ten pocit keď sa vznášate v priestore a priznávam, najviac ma zaujímalo, ako to vyzerá tam dolu. Obyčajná detská zvedavosť.
Nafukovačka sa prevrátila a už som pomaly a isto klesal ku dnu so široko otvorenými očami, pozorne rozhliadajúc sa pod hladinou, necítiac strach, uvedomujúc si náhle ticho okolo mňa. Vidím to ako teraz: hra drobných tieňov kĺžucich sa po mozaike pestrých guľatučkých kamienkov, kŕdeľ splašených jelšoviek, po ktorých som bezmocne naťahoval ruku, sa bleskovo prehnal okolo mňa.
Možno by som tam ostal sedieť s otvorenými ústami naveky, naozaj som ich zabudol zavrieť, ale mocná ruka neznámeho záchrancu ma necitlivo vytrhla z tohto prostredia a vrátila späť do života. Na kúpalisko bol pre mňa na dlhšiu vydaný prísny zákaz vstupu, no to som už vedel, že existuje svet iný, nezaprášený a tichý, krištáľovo priezračný, svet rybieho poteru a rybích staršinov. Prvý priamy zásah hlboko do môjho vnútra.
Opatrne, z veľkej diaľky, som sledoval starších chlapcov ako z riečky vyťahujú pestré červeno bodkované pstruhy a netrvalo dlho, keď aj vo mne dozrelo rozhodnutie. Do vrecka som si zastrčil klbko silonu vypleteného z maminkinej nákupnej tašky, kúsok olovka a nad plameňom sviečky ohnutú ihlu a vyrazil som vybojovať svoj prvý súboj.
To sa už prejavilo ďalšie štádium nemoci. Tam, kde pán Tomasta choval prasa, spod zhnitej dosky, pozbieral som pár prekvapených hnojáčikov, oslepených slnečným svetlom a starostlivo ich ukryl do zápalkovej škatuľky. Potom, nenápadne podľa vzoru hrdinov Karla Maya, krížom cez voňajúce rozkvitnuté jablkové sady, blížil som sa k vopred vyhliadnutej tôni, ukrytej pod majestátnymi korunami staručkých jelší, ktoré ma vítali radostne šuštiac novými sviežo-zelenými listami. Dokonca aj ich konáre poklesli nižšie, len aby ukryli mladého lovca, v tejto preň tak intímnej chvíli.
Ten už kľačiac na kolenách starostlivo pripravoval zvláštne voňajúceho červíčka na jeho poslednú plavbu. Práve kvôli tomuto korenistému buketu sú svižní, podzemní obyvatelia neodolateľnou pochúťkou pre rybí národ. Na jedálnom lístku sa vyskytujú pomerne vzácne, hlavne vtedy, keď sa prudká búrka preženie nad údolím a príval vody ich ako na tácke prinesie priamo pred maškrtné papuľky. Je to tak, hnojáčiky sú pstružie zákusky.
Opatrne ho usadil do sedielka háčika tak, aby chvostík ostal voľný, odvinul pár metrov silonu, ktorý starostlivo zvinul do ôk voľne splývajúcich z dlane tak, ako to videl u tých starších, rozhojdal červíčka tancujúceho svoj posledný dráždivý tanec na ostrom háčku, pozorne zamieril ku koreňom mohutnej jelše práve tam, kde sa malý prúdik strácal v hlbokej tôni a hodil.
Olovko stiahlo zmietajúceho sa plavca na dno medzi väčšie okruhliaky a po ich chrbtoch s ním vystrájalo pomocou rýchleho prúdu nepredstaviteľné kreácie. Tancujúci pár vrýva mladému pytliakovi mapu dna priamo do dlaní, spotených od vzrušenia. Raky poskrývané v prepletených koreňoch jelší, ako spoza opony, uznanlivo kývali dlhými fúzmi, prekvapene krútili čiernymi guľatými očami a do taktu klepotali smútočnú pieseň pre malého tanečníka. Boli staré a múdre a veľmi dobre vedeli, ako sa pre neho skončí táto revue.
Ten sa na tretí pokus pretancoval po nádhernej piruete až na dohľad obrovského bodkovaného pstruha, ktorý bol už síce po raňajkách, ale takto umelecky podaný dezert nedokázal odmietnuť. Naozaj si myslím, že je dobré vedieť povedať v niektorých prípadoch „nie“. Mladý sólista ešte stihol chvostíkom zamávať na rozlúčku posmutneným rakom a nenávratne sa stratil medzi rozďavenými čeľusťami dravca.
V tom momente sa mi silon zaryl do dlane a začal sa odveký súboj, v ktorom sa obávaný miestny predátor pomaly a isto stával obeťou. Jeho ľstivé úniky priamo medzi rozchádzajúce sa obecenstvo končili na pevnosti silonu nákupnej tašky a ihla z pravej švédskej ocele, správne vyformovaná, sa pevne zaťala medzi drobné, ostré pstružie zúbky. Nevediac ako ďalej, som inštinktívne prudko mykol pravým predlaktím a vtedy sa voda rozostúpila a spod hladiny vyletel na svoj posledný let priamo do rybieho neba, popod konáre jelše, bodkovaný maškrtník.
S trasúcimi kolenami som sledoval jeho posledné salto mortale. V tej chvíli sa vo mne prebudili lovecké pudy zakódované kdesi hlboko vo vnútri, jedným skokom som sa preniesol na miesto pristátia a zaľahol to pružné, zmietajúce sa telo. Chvíľu sme tak ležali, cítil som ako pohyby podo mnou pozvoľna ustávajú, keď sa tesne pred mojimi očami zastavili zelené rybárske čižmy.
Lovecké pudy bleskovo vystriedal pud sebazáchovy. Okamžite som stál na nohách, pstruha si majetnícky pritískajúc k hrudi, so sklopenými viečkami vyrazil som ako Zátopek okolo neznámeho rybára. Vynikajúci štart po prvých troch krokoch zastavil strohý, ale rázny povel „Stoj, lebo strelím!“
Štvrtý krok som zapichol kolmo do zeme a neveriacky sa otočil. Skutočne na mňa mieril, nie však s flintou ako sa dalo očakávať, ale k plecu mal tuho pritisnutú korkovú rúčku udice, ukazovák mocne objímal cievku navijaka a cez koncové očko ma držalo v šachu neúprosné oko, podobné studenému rybiemu.
Ten pohľad neveštil nič dobré. Po chvíli rúčka udice klesla k špičkám čižiem, hrot zamieril do neba, kde práve klopala na dvere strieborná pstružia duša, tešiaca sa na priezračné nebeské potoky. Aj ja som sa mohol tešiť na poriadnu výplatu, keď to doma praskne. Lenže prísne oko pomaly strácalo na prísnosti, menilo sa na zadumané, ešte chvíľu premýšľalo, stiahnuté kútiky úst povolili a ozval sa príjemný hlboký hlas. Neznámy rybár mi tam priamo pod stromami spravil prvé ozajstné školenie. Moje ego s otvorenými ústami, ako vtedy pod hladinou, načúvalo spolu s jelšami a hnojáčikmi v zápalkovej škatuľke, tešiacimi sa na slobodu, čo môžem, ako môžem a čo mám spraviť aby som mohol. Útočilo na mňa ústne podanie.
Nie, po tomto zážitku zo mňa ešte rybár nebol, pretieklo veľa vody pomedzi korene jelší, kým sa tak stalo. Viete ale čo si myslím? Keď sme tak stáli zoči-voči, on s namierenou udicou a ja netušiac čo urobí, predsa len vystrelil a tá pomyslená strela preletela skrz naskrz pomedzi červené bodky priamo cez moje srdce a vyryla tam konečnú nezmazateľnú stopu.
Čo dodať na záver? Strieľajte okolo seba, hovorte, píšte a možno urobíte niekoho šťastným. A o to práve ide. Odkaz pre neznámeho strelca: Mieril si presne. ĎAKUJEM !!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
