Na začiatku musím povedať, že každý rybár (vrátane nás ,,kaprárov“), ktorý na zvýšenie šance na ulovenie ryby používa návnadu, má svoje osvedčené praktiky, kŕmne zmesi a taktiky. A práve preto vám dnes nechcem, a ani to neviem, predložiť zaručené spôsoby vnadenia. Vynasnažím sa vám predostrieť môj pohľad na túto časť lovu kaprov, moje skúsenosti s vnadením na niektorých vodách v určitom období, či za nejakej špecifickej situácie...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2010
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Aj keď je to každému určite zrejmé, je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi návnadou a nástrahou. Z pohľadu kaprárskeho, za nástrahu považujem všetko, čo je napichnuté na háčiku, prípadne na vlase upevnené mimo háčik, s cieľom dosiahnuť záber práve tým, že kapor túto nástrahu nasaje, čím by sa mal dostať do jeho úst aj náš háčik. Ak ide všetko tak ako má, čo je len niekedy, nasleduje záber, nám sa zvýši pulz, zdolávame a sme šťastní.
Na druhej strane návnada - to sú všetky tie voľne pohodené, prípadne položené kúsky, čiastočky, či guľôčky potravy rastlinného, živočíšneho, a iného, skoro až mimozemského pôvodu v okolí nástrahy (nemusí to tak byť vždy), slúžiace na prilákanie ryby na naše lovné miesto. Návnadou je aj method mix (kŕmidlová zmes) v kŕmidle alebo pritlačený na olove; sú ňou aj boilies (a iné dobroty) na, alebo v PVA materiáli umiestnené v blízkosti nástrahy.
Čo, kde, kedy a koľko
Jednou z najviac preberaných tém medzi rybármi – kaprármi je práve vnadenie. Kladieme si základné otázky: čo, kde, kedy a koľko? V ostatných rokoch sa mi uplatnili ako nástraha najmä boilies (v 90 percentách prípadov). Niekedy navlečiem na vlas aj tigrí orech, prípadne kukuricu. Nemám veľké skúsenosti s lovom na pelety, ako nástraha mi poslúžia iba v kombinácií s boilies, keď peletu pripevňujem na „gumičke“ nad nastražené guľôčky.
Čo sa týka návnady, tu preferujem boilies, pelety a tigrí orech. Iný partikel, ako napríklad kukuricu, či repku, používam iba výnimočne. Kukurica, prípadne iná mäkká (uvarená) partiklová návnada, je vhodná najmä na zakŕmenie väčšej plochy lovného miesta, pričom ja ju používam iba zriedkavo pri love v tečúcej vode.
Rád lovím na kanáloch a riekach, aj keď to nie je často, kde sa snažím (ak mi tomu nebránia okolití rybári) zakŕmiť čo najdlhšiu pobrežnú časť toku. Podľa sily prúdenia vody kŕmim vždy 15 až 30 metrov nad samotným miestom lovu, pri hĺbke vody 2 až 4 metre. Keďže v tečúcej vode nedokážem presne odhadnúť miesto dopadu návnady na dno, vidím ako výhodné riešenie väčšie množstvo návnady rozprestretej na väčšej ploche.
Ak už v takýchto prípadoch používam kukuricu, tú sa snažím hádzať oveľa vyššie od miesta lovu. Smerom nižšie po toku rieky, približujúc sa k miestu lovu, prechádzam viac na kombináciu tigrieho orecha, peliet a boilies. Na tečúcej vode lovím spravidla v spodnej časti úseku, ktorý som zakŕmil.
Na tečúcej vode
Čo sa týka množstva krmiva, pri love na kanáloch a riekach jednoznačne platí pravidlo - čím viac, tým lepšie. Je tu veľké množstvo bielej ryby, ktorá sa dokáže rýchlo porátať aj s prepravkami krmiva. Tu vidím výhodu v tom, ak bielu rybu udržíme partiklom nad naším lovným miestom. Dochádza tam k rozvíreniu dna toku, čo môže byť signálom aj pre kapry, ktoré by sme mohli zastaviť na ich ceste proti prúdu toku väčšími kúskami návnady – boilies (pokiaľ možno čo najtvrdšie) a pelety.
Som presvedčený o tom, že ideálne pri love na rieke by bolo vnadenie veľkým množstvom boilies v kombinácií s peletami a tigrím orechom. Väčšina z nás si však nemôže dovoliť nahádzať do vody za deň 20 kg kvalitného boilies. Preto vnadím viac peletami (veľkými, pomaly rozpadávajúcimi sa) a tigrím orechom. Ten má úžasnú výhodu v tom, že ho biela ryba väčšinou ignoruje a zostane na kŕmnom mieste naozaj pre kapra. Môj pomer boilies/pelety/tigrí orech je asi 2:2:1.
Na tečúcej vode používam často PVA mate-
riály, najmä PVA pásky, na ktorú prevlečiem 4-5 boilies rovnakého druhu ako je nástraha samotná. Nastražené boilies často zvýrazňujem dipovaním. Na rieke, na rozdiel od stojatej vody, nastražujem väčšinou rovnaký druh boilies, akým aj vnadím. Najčastejšie sú to výrazné korenisté príchute boilies (Hot Demon), pričom z boilies založených na rybacej báze mi najlepšie ,,chytala“ Omega Fish.
Zbytočne vyhodené peniaze...
Oproti tečúcej vode je voľba správnej taktiky vnadenia na stojatej vode oveľa zložitejšia. Nie som zástanca masívneho vnadenia, čo u mňa predstavuje vhodenie viac ako 15-20 kg návnady (boilies a pelety) do vody denne.
Ako som už povedal, na stojatých vodách nepoužívam na vnadenie partikel, s výnimkou tigrieho orecha. V mnohých prípadoch, hlavne na veľkých vodných plochách, je veľké množstvo návnady vo vode veľmi úspešná metóda, ako nachytať veľa rýb. Je však nemysliteľné, pokiaľ človek chytá kapry aj sám, aby ,,vyhadzoval“ do vody také obrovské množstvo boilies (peliet), a tým aj peňazí. Bolo by to zbytočné aj vzhľadom na skutočnosť, že (na Slovensku) môžem loviť iba na dve udice a nevyužil by som potenciál veľkého kŕmneho miesta z pohľadu možného počtu záberov.
Pri možnosti chytať na viac udíc, prípadne ak lovím s niekým vo dvojici, je výhodné dať do vody väčšie množstvo návnady. Na jeseň minulého roka sme s kamarátom lovili kapry na jednej zahraničnej vode, ktorá je špecifická svojou veľkou hĺbkou a aj relatívne veľkým množstvom kaprov, no i bielych rýb a sumcov. Oproti mojim predchádzajúcim výjazdom na túto vodu, keď som chytal sám, sme zvolili spôsob vnadenia s väčším množstvom návnady.
Neskôr, ale častejšie
Začínali sme asi s 5 kg boilies, 5 kg peliet a 2 kg tigrieho orecha rozhádzaných na ploche cca 10x30 metrov. To sme opakovali každý deň. Žiadne obrovské kŕmenie, no na moje pomery to bolo už dosť. Snažili sme sa vnadiť jedným druhom boilies s rozličnými priemermi, ktoré sme ešte rozrezávali na menšie kúsky. Nie je však chybou, ba dokonca v mnohých prípadoch je potrebné (výrazne klesá počet záberov), ak po niekoľkých dňoch zmením druh boilies, ktorým vnadím.
Ďalšou pomocou môže byť posunutie celého kŕmneho miesta, niekedy stačí len o nejakých 10-20 metrov. V tom konkrétnom prípade sme tri udice kládli na kraje zakŕmenej oblasti a jednou som chytal samostatne s menším množstvom návnady (nakoniec som s ňou skončil v blízkosti veľkého kŕmneho miesta).
Aj keď lovíme na takejto väčšej navnadenej ploche, je dôležité, aby sme medzi jednotlivými udicami udržali odstup minimálne 10 metrov. Preto v takýchto prípadoch rozhadzujem návnady do obdĺžnika, resp. robím z nich úzky (cca 5 metrov) pás, ktorý väčšinou ťahám diagonálne na vode predo mnou.
Takýto spôsob vnadenia má výhodu aj vtedy, pokiaľ chcem vyskúšať v akej vzdialenosti, prípadne hĺbke sa kapry zdržujú. Zistil som zaujímavosť, že oproti minulosti, keď som pri menšom množstve návnady mal záber vždy do 6-12 hodín, tak na veľkom prekŕmenom mieste sme dosiahli prvý záber až po dlhšej dobe, približne po 48 hodinách. Po tomto čase, sme však pri pravidelnom dokrmovaní, po každej rybe asi 1 kg návnady, mali zábery oveľa častejšie ako pri menšom lokálnom vnadení.
Boilies delím na polovicu
Hoci sa to nedá povedať všeobecne, ale väčším vnadením, pokiaľ sme kapry úspešne lokalizovali a ony našli naše kŕmne miesto, môžeme dosiahnuť väčšie množstvo záberov. Otázne je to však s veľkosťou rýb. Nemyslím si, že je to ten najsprávnejší spôsob ako chytiť najväčšie ryby na tej-ktorej vode. Doposiaľ som svoje najväčšie kapry ulovil pri love s malým množstvom návnady. Na druhej strane musím objektívne povedať, že tak chytám častejšie, a tým je môj záver možno skreslený.
Takže môj klasický spôsob lovu a vnadenia spočíva v nájdení dvoch, troch vhodných miest na uloženie udice. Často a rád chytám v pobrežnej oblasti aj na veľkých vodných plochách (za predpokladu úplného pokoja na brehu). Tam ukladám samostatne jednu udicu, do okolia ktorej (cca 5x5 metrov) rozhadzujem približne 20-30 boilies vo veľkosti 20-32 mm (podľa potreby a konkrétnej situácie), pelety a asi hrsť tigrieho orecha.
Približne polovicu boilies použitých na vnadenie delím na polovicu. Čím je hlbšia voda, v ktorej lovím, rozhadzujem pri vnadení návnadu na širšiu plochu, nakoľko vzhľadom na podvodné prúdenie nám návnada nie vždy dopadne na dno presne tam, kde sme ju do vody na hladinu vhodili. Súčasne
chcem mať istotu, že aspoň časť návnady sa nachádza v blízkosti nástrahy. Samozrejme, môžem sa spoľahnúť aj na PVA materiál a vnadenie pomocou neho v bezprostrednej blízkosti nástrahy.
Odlišujem nástrahu od návnady
V spojení s návnadami často spomínam tigrí orech. Je to vynikajúca návnada, ale aj nástraha, ktorá funguje okamžite. Pre využitie atrakčného potenciálu je dôležitá jeho správna príprava.
Príprava
Tigrí orech musíme nechať namočený vo vode 24-48 hodín. Do vody pridávam už v tejto fáze prípravy cukor (asi 100 gramov na 1 kg orecha) a korenie (chilli, prípadne pálivú papriku). Po uplynutí potrebného času v tej istej vode tigrí orech varím približne 30 minút. Tigrí orech nechávam vo vode, v ktorej sa varil, a takto ho v uzavretom vedierku nosím k vode. Najlepšiu konzistenciu dosiahne až po niekoľkých dňoch, keď začne kvasiť a vytvárať okolo seba sliz.
Ešte niečo málo k nástrahám. Na stojatých vodách s úspechom používam ako nástrahu boilies, ktoré je odlišné od toho, ktorým vnadím. Táto taktika sa mi osvedčila a myslím si, že týmto odlíšením nástrahy od návnady dosiahnem záber oveľa rýchlejšie. Čo sa týka dipovania boilies, praktizujem ho často, pričom sa nemusíme báť používať boilies, ktoré bolo v dipe namočené aj dlhšiu dobu (niekedy aj mesiace). Iným spôsobom odlíšenia nástrahy je dipovanie boilies v inom dipe ako je boilies samotné. Ako príklad uvediem kombináciu, ktorá mne výborne fungovala – je to Hot Demon a SK30.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
