Podustva severná (Chondrostoma nasus) – ešte stále bežná ryba väčšiny našich tečúcich vôd. Areál jej výskytu je veľmi široký. Natrafíme na ňu od podhorských riek až po Dunaj a v niektorých ďalších nížinných tokoch. Môžeme ju nájsť dokonca aj v priehradách, kde sa zdržuje najmä na prítokoch...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Základnou podmienkou jej výskytu je štrkovité dno pokryté nárastom rias. Tie tvoria základnú zložku jej potravy. Zoškrabúva ich pomocou dokonale prispôsobených úst. Okraj spodnej čeľuste má premenený na ostrú škrabku, čo medzi našimi rybami nemá obdobu. Tým, že zo skál stiera nárasty rias, rieku zároveň čistí. Využíva totiž zložku potravy, ktorú žiadna z našich rýb nedokáže využiť tak ako podustva.
Zdržuje sa vo veľkých kŕdľoch a počas zbierania potravy migruje do prúdov a plytčín. Jej prítomnosť prezrádzajú typické svetlé štvorčeky, alebo prúžky na skalnatom dne. Ešte nápadnejšie je jej striebristé blýskanie bokov pri zbere potravy.
Podustva – darkyňa života
Podustva sa neresí väčšinou v polovici apríla pri teplotách vody 9 – 12 °C. Pred neresom podniká migrácie v dĺžke až niekoľko desiatok kilometrov. Neres prebieha na plytších štrkových úsekoch, a to pomerne veľmi rýchlo. Najskôr sa na neresisku zhromaždia mliečniaky, nižšie sa zdržujú ikernačky.
Celé kŕdle matečných rýb môžu mať
početnosť niekoľko stoviek, v minulosti až niekoľko tisíc jedincov. Pokiaľ sú ikernačky tiež pripravené na neres, vyplávajú na neresisko a začína sa vlastný neres, ktorý je pomerne rýchly a búrlivý. Niekedy trvá len pár hodín. Rieka po nerese zostáva doslova zaplavená ikrami, ktoré môžu pokrývať dno až v niekoľko centimetrovej hrúbke.
V priebehu 2 až 3 týždňov sa z nich liahnu milióny drobunkého poteru. Obrovské množstvo rybičiek tvorí nevyčerpateľnú (ešte donedávna) potravnú základňu pre všetky dravé ryby v rieke. A to je ďalší nezastupiteľný význam podustvy. To, čo by sme v chove rýb považovali za straty, má v prírode neoceniteľný význam. Podustva je tak vlastne základom celkovej ekologickej stability väčšiny ekosystémov podhorských riek.
Čo ohrozuje podustvu?
Znečisťovanie a regulácie tokov, zanášanie neresísk, nadštandardná ochrana kormoránov, výstavba malých vodných elektrární, a tým znemožnenie migrácií podustiev na neresiská, má za následok neustále znižovanie stavov podustiev v našich riekach. Aj keď podustva ešte stále patrí medzi naše najbežnejšie druhy rýb, jej početnosť sa postupne na našich tokoch znižuje.
Plán využitia hydroenergetického potenciálu Slovenska predstavuje hrozbu ďalšej tvrdej rany pre populácie podustiev, a tým nepriamo aj pre pstruhy, hlavátky, jalce, ale aj pre ďalšie živočíchy okolo vôd, ktoré sa živia ikrami a plôdikom podustiev. Pritom význam malých vodných elektrární je pre slovenskú energetiku zanedbateľný; naopak, škody na životnom prostredí sú nevyčísliteľné.
Pokiaľ sa v 90-tych rokoch minulého storočia v našich rybárskych revíroch lovilo v priemere viac ako 50 ton podustiev za rok, v ostatných rokoch nedosahujú priemerné ročné úlovky ani 10 ton. Tento alarmujúci stav sa rybárski hospodári snažia riešiť väčšinou aspoň zvýšeným zarybňovaním.
Umelý výter podustvy
Vlastná technika umelého výteru je podobná ako u lososovitých druhov rýb. Rozdiel je v tom, že ikernačky podustvy dozrievajú pomerne náhle, a tak sa v praxi osvedčilo získavať matečné ryby odlovom priamo na neresiskách. Dôležité je vystihnúť správne obdobie, aby ryby neboli ešte vytreté. Zároveň je potrebné postupovať opatrne, aby nedošlo k eventuálnemu pošliapaniu ikier na neresisku.
Odlovené ryby sa vytriedia podľa zrelosti a podľa pohlavia. Zrelé ryby sa následne na mieste odlovu umelo vytierajú a ikry väčšinou aj hneď oplodnia. Vytreté ryby sa môžu s minimálnymi stratami vrátiť späť do revíru. Plodnosť ikernačiek sa pohybuje približne od 20 do 40 tisíc ikier/kg. Ikry sa vzápätí v tepelne izolovaných nádobách prevážajú do liahne. Tu sa odlepkujú a inkubujú v špeciálnych sklenených inkubačných fľašiach. Ikry sa inkubujú pri teplote vody 10 – 15 °C približne 15 až 20 dní. Vyliahnutý vreckový plôdik sa prenesie do odchovných žľabov, ktoré by sa mali zakryť, keďže je plôdik svetloplachý. Asi týždeň po vyliahnutí sa plôdik začína prikrmovať.
Rozkrmuje sa buď prirodzenou potravou – napríklad zooplanktónom, alebo kompletnými kŕmnymi zmesami. Po rozkŕmení v žľaboch sa neskôr odchováva v menších rybníkoch, najčastejšie do štádia ročka. Podustva nie je až taká náročná na kvalitu krmiva ako lososovité ryby, a tak sa prikrmuje obilnými šrotmi, strúhankou, múčkami a podobne.
Pri pravidelnej starostlivosti môže roček podustvy dorásť až do dĺžky 15 cm. To je už veľkosť vhodná na zarybňovanie rybárskych revírov. Dôležité je vysadzovať podustvu v čo najväčšom množstve. Len pokiaľ vytvoria vysadené ryby väčšie húfy, majú šancu vzdorovať predátorom a zarybňovanie prináša aj reálne výsledky.
Ako ďalej pomôcť podustve?
Ako som už spomínal, význam podustvy v našich vodách je oveľa väčší než sa vôbec nazdávame. V potravnom reťazci je podustva prvým konzumentom. Tým, že zhodnocuje produkciu nárastov rias, má v našich vodách nezastupiteľné miesto. Podustva má najväčší význam práve v obrovských množstvách. Ako uvádza Holčík, biomasa podustvy v našich riekach predstavovala až 500 kg/ha, a tak bola najpočetnejším druhom v našich tečúcich vodách.
Pokiaľ pochopíme skutočný význam podustvy, tak sa ju budeme usilovať vždy a všetkými silami chrániť. Chrániť najmä jej pôvodné populácie, neresiská, zimoviská. Zimoviská predstavujú doslova „prestreté stoly“ pre migrujúce kŕdle kormoránov. Po ich náletoch zostávajú zmrzačené torzá podustiev a iných rýb po dne a brehoch riek. Len úzka spolupráca s poľovnými združeniami a dôsledná ochrana zimovísk pred kormoránmi dáva zmysel zarybňovaniu a ďalším opatreniam na podporu jej stavov.
Chránené neresiská, vyššie lovné miery, revíry „chyť a pusť“ môžu znamenať ďalšie možnosti ako zvýšiť početnosť matečných rýb v rybárskych revíroch. Podpora prirodzeného neresu tak môže priniesť dokonca ešte vyšší osoh než samotné umelé zarybňovanie.
Snažme sa prírode vždy predovšetkým pomáhať, chrániť ju a nie len loviť, prípadne ju zastupovať. Príroda tu bola od vekov a má najlepší recept na svoju obnovu. Majme na pamäti, že rozumný spôsob hospodárenia nám zároveň bude prinášať trvalý úžitok.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
