O slastných pocitoch lovca, ktorý vidí odo dna odlepujúce sa telo lososovitej ryby a stúpajúcej ku hladine pre jeho umelú mušku, bolo toho napísané i vyrieknuté mnoho. Všetky muškárske lovné metódy, či už na mokrú mušku, alebo nymfu sú skvelé, napriek tomu disciplína lovu na suchú mušku patrí do kategórie kráľovských. Lovec totiž musí zvládnuť nielen kvalitnú suchú nástrahu namotať, ale predovšetkým ju dokonale podať - prezentovať. A to nebýva také jednoduché!
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 50
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Nie je totiž nič neobvyklé, že vyhliadnutá usilovne zbierajúca ryba má stanovište práve tam, kam nie je ľahké mušku dopraviť. Dajme tomu, že sme však už pokročilými lovcami, ktorí zvládli techniku hodu aj na dlhšiu vzdialenosť. Avšak to je len alfou očakávaného úspechu. Teraz je potrebné zabezpečiť, aby muška v sektore ryby plávala prirodzene, obdobne, ako originálny hmyz.
Zásada úspechu
Sektor zbierajúcej ryby znamená pás toku rieky v šírke cca 20 až 50 centimetrov, dlhý až meter pred stanovišťom ryby. Ak však v danom mieste stojí (loví) rýb viac, potom sa šírka sektora jednotlivej ryby v kŕdli zužuje až na šírku ich rozostupu, často teda aj na pár centimetrov. Takto to funguje hlavne pri kolektívne zbierajúcich lipňoch, ktoré akoby navzájom uznávali džentlmenský princíp - tak táto muška je tvoja, kolega, a táto zasa moja!
Lipne, na rozdiel od pstruhov, sa kŕmia málokedy mimo svoj sektor, z jeho šírky veľmi nevybočujú, skôr nikdy. To hlavne pstruhy sú ochotné si pre šťavnatú mušku doplávať ďaleko mimo neho. Relativitu týchto tvrdení však dokladajú reálne situácie, keď hladný lipeň či pstruh je ochotný zobrať mušku okamžite po jej dopade priamo nad svoju hlavu. A to nehovorím o super zážitkoch, keď sú si oba druhy schopné pred dopadom mušky na hladinu pre ňu z vody vyskočiť! Pochopenie, definícia lovného sektora je zásadnou okolnosťou hľadaného úspechu lovu na sucho.
Prirodzenému plávaniu nahodenej umelej mušky veľakrát bránia rôznorodé hladinové prúdenia vody, ktoré so sebou strhávajú vyhodenú šnúru (zostavu udice). Ďalším nepríjemným fenoménom je vietor, ktorý mušku pri dopade zavlečie mimo cieľ. Skúsenejší lovci sú však schopní využiť aj nepríjemný vietor, čo sa však začiatočníkovi nešťastne prejavuje nechceným divokým brázdením nástrahy, teda jej neprirodzeným pohybom po hladine. Pritom je vždy účelné, aby sa muška pohybovala úplne rovnako, ako skutočný spadnutý hmyz, bola voľne unášaná konkrétnym hladinovým prúdením. V tejto chvíli vynechávam opis lovu na tzv. brázdeného potočníka, ktorý je schopný vydráždiť aj inak letargického pstruha.
Dôležitý výber stanovišťa lovca
Voľné unášanie nástrahy možno zabezpečiť aj tým, že muška na zhruba dvojmetrovom postupne zužovanom nadväzci dopadne na hladinu až po položení šnúry, a to tzv. padákovým spôsobom. Vytvorí sa tým určitá metrážna rezerva, keď nadväzec po dopade leží na hladine vo väčších, ale voľných slučkách, a tieto bez odporu plávajú s nástrahou, či sa postupne „odvíjajú“ za plávajúcou muškou počas celej jej dráhy v sektore ryby. Iba takú mušku je lipeň ochotný registrovať (vybrať si ju) a ak má o ňu záujem, potom si pre ňu aj vystúpiť ku hladine.
Dôležitý pre podanie mušky je aj výber stanovišťa lovca, teda odkiaľ ju bude nahadzovať - predkladať rybe. Všeobecne platí - nečúrajte proti vetru! A ak má úsek rieky (hladina) charakter voľne plynúcej (bez kaskád), potom je situácia úplne dokonalá. Napriek tomu treba starostlivo dodržiavať princíp, tzv. o sebe nedať vedieť, rybu nevyplašiť.
Všeobecne možno konštatovať, že k zvolenému miestu je nutné pristupovať veľmi opatrne, pomaly, nerozvlniť hladinu, ba ani nedopustiť svetelné zmeny na nej. Hoci je napríklad lipeň v tomto ohľade ryba viac ako dôverčivá, napriek tomu ju náhla svetelná zmena ruší, a než si na ňu zvykne, dlho odmieta prijímať potravu, ak neodpláva úplne.
Tréning, a úspech sa dostaví
Preto je výhodné ku kŕmiacej rybe pristupovať skôr „odspodu“ a mierne šikmo. Avšak aj to vychádza z konkrétnych hydrologických podmienok, charakteru dna rieky, nie je to dogma. Napriek tomu tento princíp lovcovi napomáha zvlášť v okamihoch, keď by k rybe kolmo nahadzovanú šnúru strhávali všelijaké rýchlejšie alebo pomalšie kaskády a turbulencie hladiny. V takých chvíľach totiž „metrážna“ rezerva nadväzca už nefunguje, nástraha je plávajúcou zostavou udice strhávaná hneď po pár centimetroch.
Docieliť správne položenie a prirodzené unášanie mušky na hladine je vecou praxe, empiriky odlovených „prútohodín“. Tzv. padáčikový dopad mušky treba naštudovať v reáli; tréning kdesi na ihrisku je v tomto ohľade veľmi pochybný, skôr vhodný pre zvládnutie presnosti ďalekých hodov súťažnej rybolovnej techniky. Je totiž vždy potrebné brať do úvahy situáciu reálnej hladiny, ktorú nemožno na žiadnej lúke nasimulovať.
Všeobecne tak možno začiatočníkovi odporučiť, že správnemu položeniu koncového nadväzca napomáha tzv. podčiarknutie prúta. Ide o situáciu, keď pri vypustení šnúry vloženú energiu do prúta náhle zastavíme (nedomávneme ním), pričom natiahnutá šnúra dopadá na hladinu ako prvá a nadväzec je stále ešte vo vzduchu. Koniec šnúry sa tak svojou kinetickou energiou dostáva pod nadväzec, ktorý dopadá pozvoľna naň. Avšak šnúra medzitým odchádza s vodou a nadväzec sa pekne v slučkách pomaly ukladá na hladinu. Posledná tak dopadá muška, mimo nadväzca. Ak je to dostatočne názorne opísané, potom možno veriť, že sa po pár vychádzkach úspech dostaví.
Fenomén ľudskej adaptácie
Základnou podmienkou lovu na sucho, respektíve ponuky mušky, je zodpovedajúce náradie. Najmä vo vzťahu k „vyváženiu“ udice k parametrom prúta, teda voľby správnej šnúry i koncového ujímaného nadväzca. Avšak tu sa týmto nehodlám zaoberať. Nedivte sa mi. Jednak je dnes aj na internete na túto tému mnoho dostupných informácií (druhy a typy šnúr, koncové nadväzcové zostavy, technika uzlov, atď.), navyše som kedysi dokázal loviť aj kapitálne ryby, z dnešného pohľadu na archaický „vercajk“ - z bambusu štiepaný prút Troníček, ťažký a nespoľahlivý navijak Ladar, koncový nadväzec ujímaný zo silonu od firmy Sona. Teda bez grafitu, mikrokrúžkov, fluorokarbónov...
Loviť sa teda dá na všeličo, verím na fenomén ľudskej adaptácie. Uznávam však, že súčasné dostupné vybavenie je nespornou výhodou, dovoľuje lovcovi komfort, aký som vtedy nepoznal. Súčasná ponuka kvalitného náčinia je taká bohatá, že sa z toho až hlava točí, a preto v tomto smere ospravedlňujem bezradnosť svoju, nieto začiatočníkov. Za mojich čias bývalo inak, jednoduchšie, napriek tomu úspešné...
Neodpustím si však jednu podstatnú informáciu. Veľa rokov som lovil na sucho s plávajúcou šnúrou zakončenou tzv. pančuškou s očkom, do ktorej bol namontovaný finálny, postupne zužovaný nadväzec. Len nedávno som objavil možnosť, ako také zakončenie šnúry eliminovať, a to vlepením tzv. amortizéra priamo do jadra šnúry. Musím uznať, že po aplikácii amortizéra boli moje hody presnejšie, položenie udice na hladinu jemnejšie a nenápadnejšie.
Nebezpečné pre ryby i lovca...
A potom tu je ešte fenomén kvalitnej nástrahy. Osobne sa domnievam, že výber úspešnej „kŕmnej“ mušky sa pri lipňoch riadi základným faktorom, a to ako verne vyzerá jej silueta z ich pohľadu od dna ku hladine. Avšak nech je muška akokoľvek dokonale uviazaná, musí byť rybe správne podaná, ako som už spomínal.
Muškárske „suchárenie“ je síce najnáročnejšia disciplína, a to nielen vo vzťahu k technike, taktike a stratégii lovu. Jej zvládnutie je vo finálnej praxi naozajstnou nirvánou, o métu vyššou ako iné spôsoby lovu na umelú mušku. Vyžaduje od lovca techniku, praktickú skúsenosť a znalosti. Teoretická príprava je síce nespornou výhodou, avšak len skĺbenie schopností tzv. čítať vodu, pozorovacieho talentu a základných entomologických informácií môžu priniesť úspech.
Preto je veľmi zásadné venovať pozornosť tomu, čo pláva na hladine, čo ryby zbierajú. Suchých variantov umelých mušiek potom až toľko nie je. Podenky, potočníky, nezaťažená pupa, nejaký ten chrobáčik. Ich konkrétne farebné mutácie a kombinácie je však potrebné vypozorovať na mieste, čo ide o niečo ľahšie, ako nájsť v škatuľke správne farebného kriváka.
Všetka námaha vyvinutá pri love na sucho uchopí lovca za srdce, uchváti ho navždy. V tom je tento spôsob nebezpečný rybám i jemu samotnému.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
