Carp's Freedom je vlastne náš zmiešaný tím, ktorý vznikol na Floride. S Romanom sme tímovými parťákmi a zároveň životnými partnermi (ideálne prepojenie, uznajte sami). Chodíme spoločne dobývať americké vody, občas sa zúčastníme kaprárskych pretekov, vymýšľame a pripravujeme rôzne stratégie a pochúťky na prekabátenie tých najväčších kaprov... Máme pripravených veľa ďalších rybárskych plánov.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Len na doplnenie sa vrátim pár myšlienkami k môjmu začiatku rybárčenia, keď mi v útlom detskom veku otec - vášnivý rybár - zaobstaral malý bambusový prútik s navijačikom. Večer sme navaril kolienka, nachystali cestíčko a spod kameňov vytiahli pár dážďoviek. Pri všetkom som musela asistovať. Ráno som už nemohla dospať, aby som za svitania s ním vyrazila, nesúc hrdo svoj bambusáčik, k rieke. Učil ma ako sa správať pri vode, pozorovať pohyb kaprov... Bol to môj prvý učiteľ!
Nasať atmosféru šampionátu
Čas sa zastaviť nedá, mne medzitým pribudlo pár rokov. V štáte New York v USA sa usporadúvajú majstrovstvá sveta v love kaprov. Zhruba pol roka pred pretekmi ma opäť zasiahol kaprársky démon a ja som sa začala tomuto hobby venovať teoreticky, aj prakticky. Mala som okolo seba niekoľko priateľov, ktorí ma učili a s ktorými som chodila na rybárske výpravy.
Majstrovstiev sveta – WCC – som sa zúčastnila ako vodička druhého auta sprevádzajúceho náš český tím (P. Hastík a P.Šustr). Ale nasať atmosféru diania a zachytať si niekde v kútiku veľkej rozprávkovej rieky St. Lowrance, Mekky rybárov, kde je voda krištáľovo čistá, to som si ujsť nenechala. Už po príchode k rieke sa nám otvorila krásna scenéria zátoky slepého ramena - neresiská kaprov. Nikdy som nič také nevidela. Voda sa úplne varila milostnými hrami, stovky kaprov sa práve treli.
Prebehla uvádzacia ceremónia pretekov, žrebovanie miest a my sme sa rozbehli do neďalekého parku, kde si náš tím vylosoval svoje lovisko. Ja som si našla svoje miesto asi 500 m od chalanov, kde bolo povolené loviť pre verejnosť. Bolo to malé, pokojné, bočné rameno rieky. Spojení sme boli iba vysielačkami.
Po pás v chladnej vode
Prvá jazda prišla na druhý deň v noci. Vzhľadom na to, že tam bolo neuveriteľné množstvo komárov, spala som v aute, ktoré som mala zaparkované až pri vode. Ale hups; určite to poznáte, keď ste v noci rozospatí a chcete sa čo najrýchlejšie dostať ku "kričiacemu" signalizátoru a zaseknúť. Nájde sa väčšinou nejaká prekážka. Mne sa zamotali nohy do deky a ja som doslova z auta vypadla a skotúľala sa ku brehu rieky. Samozrejme, už som sekla do prázdna.
Druhý deň ráno som výdatne zakŕmila partiklom. Popoludní sa opäť ozvalo nevýrazné pípnutie môjho signalizátora. Po okamžitom záseku ryba vycestovala na stred zátoky a sadla si na dno. Z rozprávania som vedela, že to robia väčšie kapry. Nemohla som s ním pohnúť, ale túžba zdolať rybu bola natoľko veľká, že som v oblečení hupla do chladivej vody a vnímajúc len kontakt s rybou prostredníctvom vlasca, som sťahovala a blížila sa k miestu, kde vlasec smeroval takmer kolmo do vody.
Piesočnaté dno sa od brehu pozvoľna zvažovalo, zrazu som zistila, že som po pás vo vode 15-20 m od brehu. V priezračnej vode som videla, že stojím kúsok od hrany, ktorá strmo padala do neznámej hĺbky, kde, samozrejme, bola prilepená ryba. Bezradne som sa rozhliadala, či niekoho neuvidím, kto by mi pomohol a doniesol mi podberák. Nikde nikto.
Ako bábätko...
Srdce mi búšilo až v krku, neodvažovala som sa urobiť už ani krok! Buď, alebo! Pohnem ňou, alebo ju stratím. Zabrala som a... hurá!!! Kapor sa pohol. Asi ešte 30 m kopíroval v hĺbke hranu, nechcelo sa mu hore. Pomaly som ho pumpovala, až sa mi ukázal tmavý chrbát.
Naviedla som si ho do neďalekej plytčiny pri brehu. Všetko potrebné, ako podberák alebo sak, bolo asi 50 m na brehu. Odniesla som krásneho zdravého kapra v náručí, doslova ako bábätko, aby som ho odvážila a zavolala cez vysielačku niektorú z manželiek súťažiacich, aby mi urobili pár fotiek s mojím prvým, zatiaľ podľa vzhľadu najväčším kaprom.
Radosť bola veľká, keď váha ukázala rovných 15 kg. Bol to vtedy môj prvý veľký a zároveň narodeninový kapor, ktorého som zdolala ako absolútny začiatočník úplne sama! Týmto sa začala moja kaprárska horúčka...
Miluška Hájková, Carp's Freedom
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
