Doba hájenia rýb na Slovensku, O možnosti chytania rýb na Slovensku
nezadaný
21.04.2011 (5/2011)
0
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 106
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Doba hájenia rýb na Slovensku
Zákonný článok XIX. z roku 1888, ako aj ostatné platné predpisy a nariadenia o dobe hájenia rýb na Slovensku neurčujú ochranu, resp. dobu hájenia niektorých aj ušľachtilých druhov rýb. Tak isto nie sú stanovené pevné zákonné miery (dĺžky) rýb. Napríklad na Slovensku nemajú dobu hájenia vôbec tieto druhy rýb: bolieň, plieskači (cejni), jaseň, lieň, nosiatka, sumec, šťuka, kleň a iné.
U niektorých druhov rýb doba hájenia na Slovensku je krátka a nedostačujúca. Lipeň je na Slovensku hájený od 1. marca do 30. apríla, teda od 1. mája sa lipne už chytajú. V Čechách a na Morave podľa dnes platných predpisov je lipeň chránený od 1. januára do 15. júna. Táto doba hájenia lipňa skutočne vyhovuje a je potrebná. Viacerí známi rybári v Liptove a na Pohroní tvrdia, že asi do 10. júna chytené lipne sú ešte väčšinou plné, t.j. ikernačky majú ešte ikry a mliečaci mliečie. Táto skutočnosť bola potvrdená niekoľkokrát.
Tiež je známe to, že naši rybári takzvané „plevelné ryby“ (biele ryby) nepovažujú za žiadne ryby, za ryby bez hospodárskeho významu. Táto mienka je mylná. Bez plevelných rýb a bez rýb menšieho hospodárskeho významu by neboly ani ryby hospodársky dôležité, t.j. nebolo by šťúk, sumcov, hlavátok, pstruhov, candtátov a pod.
Tohto roku napríklad na Veľkú noc boly robené t.zv. hospodárske výlovy na vodách južného Slovenska. Vylovilo sa niekoľko metrákov rýb práve v dobe trenia niektorých druhov rýb, či v dobe, keď ryby už čakaly na vhodnejší čas, aby sa mohly vytreť. Je pravdou, že v tejto dobe sa podarilo rybárom vyloviť dosť pekné množstvo rýb, ale to je tiež pravdou, že o koľko pohlavných produktov (ikier, mliečia), prišla voda a o koľko rybičiek rôznych druhov sme sa vlastne okradli. Na jednej strane nasadzujeme ikry a násady rýb do vôd, za čo sa vždy vynaložia veľké peniaze a hospodársky úspech je rozhodne menší, ako keby sme plné ryby vôbec neboli vylovili, ale boli nechali voľne sa vytrieť. Tieto skutočnosti sa nedajú hospodársky a ani prirodzene nijako odôvodniť. Je domienka, že táto skutočnosť je tiež jednou veľmi závažnou príčinou stáleho vyrybňovania vôd. Keď sa zamyslíme nad týmto, musíme konštatovať, že čas ochrany rýb na Slovensku musí byť v čo najkratšej dobe upravený tak, aby vyhovoval hospodárskym a prirodzeným zásadam.
Pri tejto príležitosti sa tiež nadhadzuje otázka pstruhov, lipňov, ktoré rapídne ubúdajú, hoci v našich zdravých vodách nebolo pozorovať ešte žiadneho hromadného hynutia rýb zapríčineného nákazlivými chorobami. Zamyslime sa nad tým, či aj tu neokrádame prírodu o pohlavné produkty, z ktorých si ryby chcú zachovať potomstvo prirodzeným spôsobom. Vysvetľujeme si to tak, že pri dnešnej veľkej intenzite v rybárstve sa snažia všetky rybárske inštitúcie čo najviacej generačných rýb nachytať vo voľných vodách a vytrieť ich. Výter sa podarí, aj plôdik sa vyliahne a tento je vysadený do rybníčkov alebo do vhodných vôd. Je vidieť na mnohých miestach u pestovateľov rýb, že ako sa neodborne a neracionálne s rybami zaobchádza. Napríklad na jednom pstruhárstve majú generačné ryby – pstruhov, ktoré sú chované v rybníčku spolu so pstrúžkami 1-2 ročnými, kde ich prikrmujú. Tohoročný plôdok asi 200 000 kusov je nasadený v dvoch malých rybníčkoch (asi 6x4 m) a v jednom malom náhone. Čo myslíte, koľko z týchto rýbníčkov vylovia pstrúžkov v jaseni bez triedenia? Čo by rybky akokoľvek a čímkoľvek kŕmili, či prikrmovali, straty tu budú obrovské. Za týchto podmienok vlani tu boly straty na plôdku až 90%. Toto všetko je spojené s veľkými osobnými obeťami a ešte s väčším nákladom.
Tieto skutočnosti, chyby a skúsenosti nech sú pre nás len ponaučením do budúcna. Zdravou sebakritikou, poučnými radami a spoluprácou dosiahneme to, čo sme si vytýčili a čo si vytyčujeme. Nový rybársky zákon a jeho vysvetlivky rozhodne zčasti úradne odstrania chyby a ostatné musíme odstrániť sami.
Štefan Jerguš
Československý rybář 11/1950
O možnosti chytania rýb na Slovensku
Naši bratia Česi prichádzajú na Slovensko, aby využili svoju dovolenku v krásnej prírode Tatier, aby sa pokochali pri bystrej vodičke. Medzi návštevníkmi je mnoho rybárov, ktorý by radi s prutom švihli po zelenej bystrine. Aby sme podali pomocnú ruku i týmto, podávam im návrh, ako doplnia radosti svojej dovolenky rybárením.
Na Slovensku, kto chce ryby loviť, musí byť členom rybárskeho spolku. Hosťom zo Slovenska i mimo Slovenska sa vydáva rybársky lístok hosťovský. Je to lístok len na niekolko dní. Tento lístok vydávajú rybárske spolky za poplatok vopred stanovený v „Domácom lapacom poriadku“, ktorý dostane každý hosť.
Štátny rybársky lístok, platný na Slovensku pre hostí z mimo Slovenska, zaobstará patričný rybársky spolok. Doporučujeme hosťom mimo Slovenska, aby si doniesli zo sebou legitimáciu, že sú členmi niektorého ryb. spolku na území ČSR.
Lapať pstruhy na Slovensku je zakázané do 15. mája 1951 vyhláškou povereníctva pôdohospodárstva číslo 719/1949 zo dňa 19. júla 1949. Pokial ide o lapanie lipňov toto je dovolené podľa predpísanej doby ročného hájenia. K vôli úplnosti citujeme vyhlášku:
Vyhláška č.719.
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 19. júla 1949 o zákaze lapania pstruhov.
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vyhlasuje podľa § 19 zák. čl. XIX/1888 a § 1 odst. 3. zákona 80/1948 Sb.
§1
Lapanie pstruhov v čase od 1. augusta 1949 do 15. mája 1951 sa zakazuje.
Výnimku zo zákazu podľa odst. 1. povoľuje povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pre účely výskumné alebo pre umelý výter rýb.
§2
Porušenie ustanovenia §1. odst. 1. sa trestá podľa §2. zákona č. 80/1948 Sb.
§3
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Povereník: Dr. Faiťan, v. r.
Palko Alex, tajomník sväzu
Československý rybář 6/1950
Články uverejňujeme v pôvodnej verzii, v originálnej dobovej úprave, teda bez jazykovej a štylistickej úpravy.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
