Veľa kaprárov si v dnešnej dobe chce neustále zvyšovať svoje osobné rekordy. Niekto sa snaží chytiť svojho vysnívaného kapra na zväzových vodách, iní sa uchyľujú na „súkromáky“ s vidinou jednoducho chytených veľkých rýb. No v poslednom čase sa mnohí zameriavajú práve na rieky. Možno si až teraz uvedomujú ich potenciál, hádam ich tam ťahá práve nepredvídateľnosť riek. Alebo len znechutenie zo stojatých vôd, na ktorých je počas leta nespočetné množstvo rekreantov. A s tým spojené množstvá odpadu, ktorý sa nikto neuráči odpratať...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 10
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V tomto článku sa s vami podelím o moje skúsenosti s lovom na riekach. Či už s rybármi - začiatočníkmi, ktorí majú problém správne začať loviť na riekach, ale aj s ostrieľanými kaprármi, ktorým moje skúsenosti a poznatky možno aspoň trochu pomôžu.
Výber lovného miesta
V prvom rade sa zameriam na výber lovného miesta. Tu hrá dôležitú úlohu to, či je stav riek normálny, zvýšený, prípadne prudko zvýšený.
Pri normálnom stave rieky automaticky vyhľadávam miesta niečím zaujímavé. Či už piliere mostov, zátoky, hrany z plytkých úsekov do hlbokých, alebo prekážky vo vode. Ale spravidla vždy miesta, kde sa točí voda. Tam býva zvýšená koncentrácia prirodzenej potravy. A to v každom ročnom období. Tieto miesta môžu byť vzdialené i niekoľko desiatok metrov od brehu. Tu však nastáva problém s nečistotami, ktoré na rieke plávajú skoro stále. Tomuto problému sa však budem venovať neskôr. Teraz si niečo povedzme o zvýšenom stave rieky.
Pri zvýšenej hladine alebo pri prudko zvýšenom stave riek ani tak nehrá rolu kam uložíme montáž. Rieka je plná splavovanej potravy. Ale aj tu platia zásady, ktorých je dobré sa držať. Ja osobne sa zameriavam na príbrežné partie oboch strán riek. Tu je dôležité sa pred lovom rozhodnúť, kde začneme loviť. Poznám mnoho rybárov, ktorí robia práve tú chybu, že sa rozhodnú loviť z protiľahlej strany rieky a po pár dňoch zistia, že táto strana nie je produktívna.
Samozrejme, snažia sa hneď spraviť opak a loviť pod brehom. Avšak toto miesto už nie je také produktívne ako mohlo byť. Väčšinou si ho poplašia člnmi a pohybom popri brehu v domnienke, že ryby z druhej strany zostanú nepoplašené. Práve tu je zbytočný kameň úrazu, rozhodujúci o úspechu alebo neúspechu na rieke.
Vždy, keď lovím pri zvýšenom stave riek, prelovujem najskôr príbrežné partie, ktorým sa venujem aj celú dobu čo som pri vode. A keď mi z tohto miesta nejdú ryby, až vtedy presúvam druhý prút buď rovno do koryta rieky alebo k druhej strane. Avšak aj tu nastáva problém s nečistotami, ktoré plávajú či už na vode alebo pod ňou.
Niečo iné je zas lov pri nerese alebo pred ním. Ryby automaticky tiahnu do plytčín, zátok alebo do prítokových kanálov riek. V týchto miestach nie je, alebo je tam len minimálny prúd. Pri takejto situácii sa snažím rybu zastaviť ešte v rieke alebo pred vstupom do danej oblasti. Väčšinou ryby pár dní pred neresom sledujem a zisťujem, kadiaľ vedú ich „chodníčky“. Potom im presne do cesty položím malé a atraktívne „sústo“. O tomto spôsobe lovu by sa však dal napísať osobitný článok. Radšej prejdime k technickejším problémom lovu.
Nečistoty v rieke
Takmer celý rok sa stáva, že v rieke plávajú nečistoty. Najhoršie snáď je, keď „sneží“ topoľ alebo plávajú konáre a iné nečistoty vo vode. Ja vám skúsim poradiť ako zabrániť zachytávaniu týchto nečistôt na vlasce či šnúry.
Veľa kaprárov už opísalo nespočetne veľa spôsobov ako zamedziť zachytávaniu týchto nečistôt. Nejeden som vyskúšal a môžem vám potvrdiť, že skoro každý má svoje „muchy“. Mne osobne sa osvedčili len dva. Sú veľmi jednoduché.
Prvý je lov s použitím backleadu (zadného olova). Tento spôsob aplikujem, pokiaľ lovím do polovice rieky. Vlasec mi ide od brehu skoro stále po dne. Tu je výhoda použiť aspoň 2 backleady. Jeden na šnúrke, ktorý vám bude silon tlačiť ku dnu hneď od brehu a druhý in line na silon, ktorý zabezpečí spoľahlivé udržanie vlasca pri dne. Prirodzene, keď lovím v partiách do 10 m od brehu, dávam len zadné olovo na šnúrke. S nasadením backleadu nám odpadáva problém s ťažkými olovami.
Druhý spôsob je vypínací klip, ktorý sa uchytí na protiľahlom brehu rieky. Či už o konár nad vodou, o veľký kameň na brehu alebo o umelo vytvorený oporný bod (pomocná vidlička, podpera prúta, rôzne tyče, atď.). Každý má nejaký svoj obľúbený klip (či už štipec na bielizeň, kus drievka alebo sponku do vlasov), ale mne sa najviac osvedčil vypínací klip. Krásne sa na ňom dá nastaviť prítlak podľa sily prúdu. Pri tomto spôsobe sa mi osvedčilo pripínať 10 cm nad hladinu rieky polystyrénovú kocku, na ktorej je nalepená fluorescenčná páska. Táto kocka pomáha pri lepšej orientácii v noci. Ale aj pre lepšie určenie polohy zdolávanej ryby. Pri tomto spôsobe sú lepšie ťažšie olová alebo kamene z dôvodu väčšieho tlaku prúdu na montáž.
Prúty a navijaky
Tu je na každom, aby si vybral čo mu je sympatické. Ale vo všeobecnosti na rieke platí, že čím tvrdší prút, tým kvalitnejšia rybačka. Nejde o vrhaciu záťaž prúta v lbs, ale o jeho vlastnosti. Napríklad ja mám prúty s vrhačkou 2,75 lbs a nebojím sa s nimi ísť aj na Pád, lebo viem, že sú dosť tvrdé na to, aby som s nimi dokázal vytiahnuť z vody aj prípadný zachytený strom.
Je dobré vyberať si tie navijaky, ktoré nemajú veľa jemných prevodov a pružiniek, čo by sa mohli pokaziť. To znamená, že radšej si na rieku vyberiem navijak s prednou brzdou než baitrunner alebo navijak so zadnou, prípadne bojovou brzdou. Na kapacite cievky až tak nezáleží, lebo väčšinou sa chytá do 100 m vzdialenosti. Takže vám pokojne postačí aj navijak veľkosti 5500.
TIP:
Na rieke sa mi osvedčilo v každej situácii používať hrubé vidličky (nohy), vďaka ktorým môžem prúty rozmiestniť ľubovoľne podľa spôsobu lovu. Stojan je v tomto prípadne nepotrebný.
Olová
Na riekach sa najčastejšie používajú olová od hmotnosti 100 g, pri slabom prietoku až po hmotnosti presahujúce 500 g. Takéto ťažké olová sú však extrém, ktorý sa dá využiť najmä na hlavnom toku Dunaja alebo veľkých európskych riek, kde je štrkové, prípadne piesočnato-ílovité dno, alebo na riekach s veľkým prúdom (stačia napríklad úzke časti riek takzvané „fičáky“, v ktorých sa tiež dá úspešne loviť).
Mne sa osvedčili olová do maximálnej hmotnosti 200 g. Ale najčastejšie okolo 130 g. Nevidím dôvod používať väčšie olová, keďže väčšinou nám olovo aj tak zapadne medzi kamene alebo do blatového nánosu a je niekedy aj problém pri prehadzovaní dostať ho von. Tvar olova už nehrá rolu. U mňa dominujú tvary: grippa, guľôčky alebo typ Labe.
Kmeňový vlasec a šokový nadväzec
Každý rybár má svoj obľúbený vlasec, na ktorý chytá. Mojím favoritom je Black Power Nylon v hrúbkach 0,36 mm+ . Na rieke zabudnite na jemnosť. Kapry vás tu preškolia tak ako nikde inde. A tenký silon = väčšinou strata peknej ryby.
Ako šokový sa mi osvedčil vlasec Shock IT 0,60-0,70 mm. Na navijak dávam minimálne 50 m tohto vlasca kvôli vysokej pevnosti, pružnosti, a s tým spojenej možnosti držať rybu na tvrdo. Na riekach sa veľakrát osvedčilo pravidlo: povolíš, stratíš. Nikdy nechytám tak, aby som nemal aspoň 10 m tohto vlasca na navijaku. Ak okolnosti nedovoľujú a vlasec už je celý vo vode, snažím sa čo najrýchlejšie dostať vlasec na navijak alebo idem po rybu člnom. Použiť spletanú šnúru na rieke nie je práve najšťastnejšie riešenie. Pri prvej prekážke sa do nej zareže a hrozí strata ryby.
Montáže
Montáže volím podľa typu rieky, no často iba upravujem jeden druh montáže podľa okolností.
Moja montáž sa skladá buď z 1 až 1,5 metra dlhej olovenky alebo fluorokarbónu (pozor, nesmie byť jemnejší než 35 lbs). Ďalej z odpadávacieho klipu Snag Clip, na ktorom je navlečená gumová čiapočka. Tú vyberám podľa farby klipu ale viac-menej je to jedno. Preferujem Tail Rubbers od Carp´R´Us alebo Cones od Leona Hoogendijka.
Pokiaľ potrebujem, aby mi olovo zostalo na montáži či už kvôli nedostatku olov alebo šetreniu financií, používam závesky Leon Hoogendijk Safety clip s čiapočkami Cones. Tieto ešte „tuningujem“ sťahovacou SK páskou. No tu je riziko častého vyklepávania ryby o olovo. Preto preferujem prvý typ.
Ďalej montáž pozostáva buď z klasického silového obratlíka alebo z môjho obľúbeného Gyzmo obratlíka od Carp´R´Us. Vďaka nemu môžem rýchlo a jednoducho meniť nadväzec. Toto je časť montáže, ktorá zostáva nemenná.
Nadväzce
Nadväzce sú už iná kapitola. Tu je to rôzne podľa typu rieky. Ja používam nadväzce zo šnúrok Qicksilver, Qicksilver Gold, Snake Bite, Arma Kord alebo z novej šnúrky od Karla Nikla - Strip-line . Prípadne kombinované nadväzce zo šnúrky Qicksilver a fluorokarbónu Ring Leaders. Občas namiesto fluorokarbónu použijem oceľové lanko, aby mi nadväzec lepšie ležal na dne. Dĺžka nadväzcov sa pohybuje od 25 až do 75 cm, podľa okolností.
Háčiky by boli tiež na osobitný článok, tak len v skratke. Najosvedčenejšie z mojej skúsenosti sú typy: Centurion 2000 č. 6 a č. 8, Longshang Nailer č. 8, Frank Warwick Cranked Hook č. 6 a č. 8 a môj obľúbenec Kurv Shang č. 4. Háčiky dopĺňam krúžkom, buďto priviazaným na vlase alebo s použitím Swivel Rig Bead & Ring Kit a krúžkom voľne kĺzajúcim medzi dvoma zarážkami. Háčik sa aj vďaka nim lepšie zapichne kaprovi do pery.
Vlasový príves dávam podľa veľkosti boilies. No nikdy nie menej ako 2 cm od oblúčika háčka (čiže ak mám boilies 24 mm, tak celková dĺžka prívesu bude 44-46 mm a viac). Na každý háčik, samozrejme, dávam vlasové „rovnátko“ Mouthsnagger od Carp´R´Us kvôli správnemu pretáčaniu háčika.
V budúcom pokračovaní si povieme niečo o spôsoboch kŕmenia a výberu nástrah.
Erik „Carptracker“ Voltemar, Nikl Team
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
