Keď si spätne premietam všetky rozhovory od začiatku organizovania tejto výpravy, prichádzam na to, že ulovenie obrovského sumca nebola len náhoda. Arpi Albert, ktorý bol „vodcom“ seneckej časti výpravy pri prvom stretnutí, hovoril, že chce uloviť rybu nad sto kíl. Hneď na začiatku sme si ujasnili, že nám nepôjde o ulovenie väčšieho množstva menších rýb. Chceli sme veľké sumce (Arpiho syn Silvo aj kapry) a robili sme pre to všetko, čo sa dá. Známa biblická veta: „Žiadaj a bude ti dané,“ sa v tomto prípade vyplnila do bodky...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2011
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 18
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ale poďme pekne po poriadku. Výprava odštartovala posledný marcový piatok. Senčania Arpi so synom Silvom, švagrom Pinom a priateľom Pištom sa vydali na miesto cez Rakúsko, parťák Paľo a ja sme šli cez Maďarsko a Slovinsko. Cestou sme pribrali siedmeho člena výpravy – Dušana.
Prvý sumčiarsky novic
Vytypované miesto sme ráno našli prázdne, a tak časť partie prevážame člnom na druhý breh. My dvaja spolu s Arpim odchádzame zariadiť povolenky, kúpiť úhory, zaregistrovať sa v kempe a vybaviť všetko ostatné, čo je na rybolov na rieke Po potrebné. Cestou sa zastavujeme u priateľa Peťa. Ten je tu už od včera. Prvú noc sa mu s priateľmi podarilo uloviť tri sumce. Do večera stíhame upraviť miesto a vyviezť 6 prútov.
Chlapi, až na Dušana, vlastné prúty nemajú, preto určujeme poradie, kto bude ktorý záber sekať. Viem ako to vždycky prvú noc vyzerá. Všetci už o deviatej spia. Okolo pol noci ma vôbec neprekvapuje vyzváňajúci prút, na ktorý nikto nereaguje. Utekám k udici, zasekávam a kričím na spachtošov. Jediný, koho sa podarí zobudiť, je Paľo. Odovzdávam mu prút a teším sa spolu s ním zo zdolávania jeho prvého sumca. Ryba nie je práve obor, no dĺžka meter a pol tohto sumčiarskeho novica určite poteší.
Cez deň vyvážame ďalších šesť prútov. Voda sa po povodniach akurát čistí. Silvovi vravím, že už je veľká šanca uloviť aj kapra. Nasledujúca noc nás odmeňuje dvoma sumcami. Ráno nám Silvo s Pištom hlási, že sa pohli už aj kapry. Na osvedčenú SK-30 a novinku Signal prichádzajú prvé zábery.
Dušanov osobák
Ďalší podvečer sa ohýna prút z dolnej bójky. Okamžite sekám a kričím na Pina, ktorý je teraz na rade. Štartuje spod prístreška. Skáčeme do člna a vydávame sa za bojujúcou rybou. Svietim na vodu. Po chvíľke registrujem vynárajúci sa plavák. Podľa chvosta, ktorý sa ukazuje ako prvý, to nie je malá ryba. Až keď ju vťahujem do člna, za pomerne malou hlavou sa objavuje obrovské brucho. Z počiatočných odhadovaných 50-60 kg, hmotnosť razom poskočí vyššie.
Ranné váženie nám dáva za pravdu. Sumec pri dĺžke 190 cm, váži 82 kg. Robíme pár fotiek a rybu púšťame späť do vody. Ďalšiu rybu zdoláva Dušan. Po zábere v trenkách a ponožkách uteká cez blato k prútu. Asi 25 kg ťažkým sumcom si vytvára osobák.
Podvečer odchádzame so Silvom a Pištom vábiť. Prechádzame všetky dobré úseky. Sumce sú však opatrné. Až na tri jemné ťukance, záber neprichádza. Tesne po ôsmej sa vraciame späť. Už z diaľky vidím na vode čln a chlapcov s čelovkami. Pýtam sa, čo sa deje. Hovoria, že majú sumca. Paľo, ktorý bol pri prúte najbližšie, sumca zasekol. Zdalo sa mu, že je to malá ryba, preto dal prút Arpimu. Ten však po chvíľke zistil, že rybu z brehu nezdolajú, a tak sadli do člna.
Musíme pritvrdiť!
Zapaľujem svetlo. Vidím, že sumec odtrhol aj druhý prút. Kričím na Dušana, nech ho okamžite stiahne. Prichádzam k chlapcom a prestupujem do menšieho člna. Zapínam kameru a začínam natáčať. Je jasné, že na udici je niečo väčšie. Štyristogramový prút je v kuse ohnutý. Ryba si berie šnúru aj z dotiahnutej cievky. Arpimu radím, že rybu treba unaviť. Preto chytám cievku multiplikátora a nechávam sumca, nech ťahá so sebou obe lode. Ryba bez problémov usmerňuje takmer tonový náklad kam chce.
Arpimu hovorím, že musíme pritvrdiť! Začíname pumpovať a pomaly, meter po metri, získavame šnúru späť na multík. Asi po dvadsiatich minútach registrujem na šnúre trhací silon. Po chvíľke sa objavuje chvost ryby. Arpi si myslí, že je chytená za brucho. Nahlas konštatujem, že podľa odporu ťahajúceho sumca sú len dve možnosti. Buď je to menšia ryba chytená zvonku, alebo zdolávame sumca, ktorý má oveľa viac ako 100 kg.
Po chvíľke sa konečne ryba objavuje v plnej kráse. Chvíľu znehybnie na hladine, potom sa otočí a podpláva pod čln. Z úst chlapov sa ozývajú rôzne komentáre. Mne tá chvíľa stačí na to, aby som zistil, že sme ulovili sumčieho giganta.
Dĺžka sumca vyráža dych
Ešte asi päť minút ryba odoláva. Nakoniec ju dostávame k člnu. Obidva jednoháky sedia pevne v papuli. Naťahujem si rukavice a spolu s Paľom vťahujeme obrovskú rybu do člna. Silvo s Pinom a Pištom vidiac obrovskú rybu, radšej preskakujú do väčšej lode. Prichádza výbuch emócií a, samozrejme, gratulácie. Štartujem motor a pomaly posúvam obe lode hore prúdom.
Prichádzame k brehu. Paľo vyťahuje pripravenú celtu. Sumca na ňu ukladáme. Jeho dĺžka nám vyráža dych. Meter ukazuje 260 cm. Keďže ide o veľmi širokú a vysokú rybu, viem, že aj hmotnosť bude veľká. Váženie je komplikované. Štyria chlapi majú problém dvihnúť nad zem celtu s obrovskou rybou.
Až tretí pokus je úspešný. Ručička váhy sa chveje medzi 148 a 150 kg. Hmotnosť ryby je impozantných 149 kg. Keďže ide o necertifikovanú váhu, hovorím Arpimu, že ak chce, aby to bolo uznané ako svetový rekord, musíme rybu odvážiť na ciachovanej váhe. Obvolávam priateľov a známych. Olivier Portrait, ktorý je aj komisárom IGFA (organizácia, registrujúca svetové rekordy rýb), mi oznamuje, že je práve v Španielsku. Pomoc nám ponúka priateľ v Porto Viro. Skontaktoval sa s Maďarom, ktorý chytil aktuálny svetový rekord. Sľúbil, že nám pomôže zvážiť rybu na ciachovanej váhe.
Ďalší velikán
V dohodnutú hodinu plníme čln vodou. V celte ukladáme sumca do člna. Po chvíľke sme už na dohodnutom mieste. Sumca prenášame k váhe. Je síce certifikovaná, jej rozmery sú však 1x1 m. Po dvoch pokusoch, keď raz ukazuje 124 a raz 131 kg, je jasné, že na tejto váhe sumca neodvážime. Viac ako dva a pol metra dlhá ryba sa na váhu jednoducho nevojde. Pri každom vážení ostáva časť chvosta na zemi. Chlapi síce pridržiavajú celtu v rukách, no váženie je tým nepresné.
Pýtam sa Arpiho, či chce sumca zvážiť, čo by znamenalo hľadať inú váhu a tým pravdepodobne aj smrť ryby, alebo chce sumca prechovať živého. Rozhodujeme sa, že priorita je živý sumec. Rybu okamžite vraciame späť do člna a na lane púšťame späť do vody. Počkáme do rána, nech sa trocha zotaví. Spravíme pár fotiek a pustíme ju späť.
Noc nám prináša ďalší súboj. Okolo pol druhej počujem zvuk rolničky. Prút sa prudko ohýna. Začujem zvuk odtrhnutej trhačky. Podľa záberu je jasné, že ide o veľkú rybu. Kričím na spáčov. Jediný, kto reaguje, je Paľo. Asi po desiatich minútach sme už nad rybou. Do člna vťahujeme (ako sme neskôr zistili) 212 cm dlhého sumca.
Ráno po raňajkách a tradičnej kartovej partie šnapsu prichádza fotenie. Arpi vyťahuje obra z vody. Prvú minútu má problémy rybu chytiť. Teší ma, v akej dobrej kondícii sumec je. Robíme niekoľko vydarených záberov. Po fotení chytá Arpi väčšieho a ja menšieho sumca. Odchádzame s nimi do hlbšej vody a púšťame ich späť.
Našli sa aj neprajníci...
Predposledný večer nám prináša na prekvapenie ešte za vidna dva zábery. Menšieho sumca si zdoláva Silvo. Väčšieho asi 130 cm dlhého zdoláva Pišta. Prichádza sobota ráno. Pred nami je nepríjemné balenie. Všetko zvládame v pohode. Za výdatnej pomoci Senčanov sme už na obed hotoví. Lúčime sa s Arpim, Silvom, Pinom aj Pištom. Navzájom si prajeme šťastnú cestu a po chlapskom podaní rúk odchádzame.
A čo dodať na záver? Rieka Po ukázala aké giganty v sebe skrýva. Musím poďakovať sv. Petrovi, že bola štedrá práve k nám. Ulovenie tejto ryby vzbudilo veľký ohlas, či už na Slovensku alebo aj v zahraničí. Okrem množstva gratulácií a úprimnej radosti z úlovku sa, samozrejme, našlo aj pár ľudí, ktorí to nedokázali uniesť. Okamžite po zverejnení sa začali po internetových fórach šíriť klamstvá o tom, ako sme sumca zabili, štyri dni vozili v koberci, predali ho Maďarom, zjedli, alebo hodili zdochnutého do vody. Keďže sumce nechytám prvý a ani desiaty rok, viem, ako to už v našej „prajnej spoločnosti“ chodí. Všetko od ulovenia, cez meranie až po púšťanie je natočené a zdokumentované. Všetky veľké sumce odplávali v plnej sile a zdravé späť do rieky Po. Na záver mi neostáva nič iného ako poďakovať priateľom podieľajúcim sa na tejto výprave. Boli ste naozaj super partia!
Pre objektívnosť ešte zopár informácií k ulovenému sumcovi. Ryba merala 260 cm (od čeľuste po koniec chvosta), maďarským spôsobom 240 cm (bez chvostovej plutvy). Na necertifikovanej váhe vážil 149 kg. Pri chybe merania udávanej pri takýchto váhach je hmotnosť v tolerancii + -10 %. Sumec bol ulovený na úhora na trhačku. Doba zdolávania cca 50 minút. Ryba bola vrátená späť do vody.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
