Pri rybárskych výpravách často počúvam sťažnosti mojich kolegov rybárov, že ryba jednoducho neberie. Ale tá nikam predsa nezmizla, len z nejakých nevysvetliteľných príčin prestala prijímať potravu, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo na záberoch, ktorých bolo ako šafranu a niekedy ešte menej. Odišiel do nenávratna čas, keď nebolo ničím neobvyklým za noc spraviť aj viac záberov a inokedy zasa bol problém aj za mesiac urobiť aspoň jeden záber. Prečo je to tak?
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 92
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tiež som si položil takúto otázku. To isté platí aj pri iných druhoch rýb, ale už je to snáď viac ako 15 rokov, čo ma po nociach máta iba jeden druh ryby. A kto ma aspoň trochu pozná, tak je viac ako jasné, že tou rybou je sumec. Asi je to tak preto, lebo je to v skutku zaujímavá a neobyčajná ryba a to z viacerých príčin. Fascinuje ma jeho tvar tela a rozmery, do ktorých dorastá.
Moja postava sa neradí medzi mušiu hmotnosť a sumec je asi jediná ryba, ktorá mi je dosť rovnocenným súperom a viackrát v začatom boji ťahám za kratší koniec. S pribúdajúcimi minútami sme si stále viac rovní až sa to zmení, keď pravidlá hry začnem určovať ja. A to je pre mňa pocit, kvôli ktorému trávim s radosťou pri vode stovky hodín.
Ako je to s aktivitou?
Stačí si trochu zaspomínať ako to bolo po iné roky. A sám som bol prekvapený tým, že každý rok sa situácia takmer opakuje. Rozdielne je akurát obdobie, v ktorom sa to celé odohráva. Ten časový posun má na svedomí počasie a teplota vody. Každý rok sa viac potvrdzuje to, o čom som donedávna ešte nebol presvedčený na 100 %. Vždy ten istý scenár ako z kopírky.
Pred neresom boli zábery skôr napríklad na dážďovky a pijavice. Sumce boli viac aktívne ráno, bezprostredne pri svitaní a veľmi dobrá aktivita nastala s prichádzajúcim súmrakom a nejaké dve hodiny po zotmení. Noci bývali pokojné a tiché, akoby v nich ani sumce
neexistovali.
Počas jari som mal možnosť neraz vidieť útok sumca na žaby, ktorých je v našich vodách dostatok a tvoria ľahkú a dostupnú korisť. Jedálny lístok si ešte spestrovali drobnými živočíchmi ako sú kôrovce a lastúrniky. To, že prijímal potravu v malých množstvách a jeho aktivita bola len pár hodín počas dňa, som si vysvetľoval studenou vodou a zákonite so spomaleným metabolizmom. S pribúdajúcou teplotou vody sa apetít stupňoval a nasledoval čas, keď sa začínal neres bielej ryby; tie sa počas neresu oddávajú svadobným hrám, pri ktorých nevnímajú okolie a stávajú sa veľmi ľahkou korisťou.
S ulovenou rybou opatrne!
Môžeme si byť viac ako istí, že tam, kde prebieha neres bielej ryby, tak len kúsok od nich sa určite zdržujú aj vyhladované sumce. Z toho dôvodu začína sumec čoraz viac prechádzať na potravu, ktorú zväčša tvoria ryby. Sumec intenzívnejšie podniká dlhšie výpravy za potravou, ktorú vyhľadáva už aj v pobrežných častiach našich vodných nádrži a v prítoku.
Situácia sa obvykle razantne mení tesne pred samotným neresom. Najviac záberov zaznamenávam na veľké nástrahové rybky. Tento fakt si vysvetľujem tým, že ryba sa potrebuje čo najviac zásobiť a nabrať veľa síl na neres. A ďalšou možnosťou je aj to, že sumec sa snaží odstrániť všetky živočíchy a potenciálnych nepriateľov pre jeho potomstvo. Z toho dôvodu mávam zábery už z menších hĺbok – do jedného metra – teda odtiaľ, kde sa odstupom času odohráva aj samotný neres.
V tomto období si ryba viac ako inokedy zaslúži nadštandardné zaobchádzanie. Pokiaľ si to nevyžaduje situácia, tak rybu ani nevyťahujem na breh, ale všetky potrebné úkony
/odháčkovanie a prípadná fotodokumentácia/ spravím vo vode na vhodnej podložke. Treba si uvedomiť, že ťahanie ryby cez okraj /hranu/ člna, uchopenie ryby za prsné plutvy alebo držanie úlovku v oblasti brušnej dutiny, môže mať pre rybu, ktorá je plná ikier, tragický koniec.
Čakanie na neres
Skutočnosť je taká, že ryba má v tomto období väčšiu hmotnosť ako inokedy. A jej kostra je stavaná pre život vo vode a nie na suchu, kde pôsobí väčšia gravitačná sila! Počas samotného neresu – rovnako ako aj u iných rýb – sú zábery sumca viac-menej len sporadické. Neres môže oddialiť i náhle ochladenie vody. V tom čase sa ryba už nestiahne, ale sa zdržiava v blízkosti vytvorených hniezd a počká znovu na priaznivú teplotu, ktorá je okolo 20 stupňov. Dosiahnuť záber vtedy, keď ryby čakajú na neres, je takmer nemožné. Som presvedčený, že v tomto období je neetické sumce rušiť vábničkou.
Po samotnom nerese pri hniezde zostáva len samec, ktorý prsnými plutvami neustále ovieva ikry, čím im nepretržite privádza kyslík a nedovolí, aby na ikry nasadali usadeniny z bahna a iné nečistoty. A, samozrejme, bráni vlastným telom svoje potomstvo. Samice, ktoré v tom čase opustia hniezdo, sú vyhladované a skonzumujú takmer všetko, čo sa pohne v ich zornom poli. Vôbec nie sú ostražité a vo viacerých prípadoch ich môžeme pozorovať pri love voľným okom.
Ryby lovíme pre radosť
Toto obdobie je z môjho hľadiska najúspešnejšie z celého roka. Je to čas, keď sa aspoň mne podarilo uloviť najväčšie ryby. Úspechy zaznamenávam hlavne v plytkých a prehriatych úsekoch vodných nádrží. Ešte lepšie je miesto, kde sú dostupné úkryty vo vodných rastlinách. Keď sa samice po pár dňoch dostatočne zasýtia, tak aktivita slabne. Na rozdiel od ostatných ročných období je hmotnosť ulovených rýb po nerese podstatne nižšia, ale to nám snáď úsmev z tváre určite nevezme. Veď lovíme ryby pre našu radosť a nie kvôli kilogramom.
Ďalšia výborná aktivita nastáva vtedy, keď sa malé ikry menia na plôdik, ktorý sa nesmelo rozpláva a vyhladovaný samec opúšťa prázdne hniezdo. Tiež atakuje a útočí na všetko, čo možno zjesť. V tom čase si vôbec nelámem hlavu s výberom nástrahovej rybky. Proste našijem čo je po ruke a nevyberám tak, ako po iné mesiace v roku. A sumec si tuším zjavne nevyberá tiež. Slušná aktivita je počas celého júla, no čím viac sa noci predlžujú, tak je čoraz väčší problém sumca uloviť.
Apropo: boilies!
V najhorúcejšom počasí stále viac a viac úlovkov zaznamenávajú kaprári loviaci na boilies a pelety. A tu je tiež jeden veľký otáznik! Prečo boilies? Veď to nie je, ani nikdy nebola, prirodzená potrava kapra. Je to len výdobytok prichádzajúcej novej modernej doby. Keď si tak zaspomínam, v minulosti bol lov na boilies u nás takpovediac len v plienkach a ceny za 1 kilogram boli priam astronomické, tak si nikto nedovolil do vody nasypať aj niekoľko kilogramov na jedno zakŕmenie.
Každý vie, ako je to teraz a aké množstvá sa sypú do vody kvôli tomu, aby sme dosiahli vytúžený úlovok. Môj názor je asi taký, že sumec je tvor veľmi prispôsobivý a čoraz viac sa z neho stáva všežravec. Stačí si prečítať zloženie guľôčok, ktoré sa vyrábajú v dnešnej dobe a zistíme, že viaceré druhy sú pre ryby priam kalorické bomby; tým jednoducho neodolá ani taký dravec ako sumec, ktorého dokáže prilákať už samotná vôňa.
No a v neposlednom rade sa na takto kŕmených miestach v hojnom počte zdržuje aj biela ryba všetkých veľkostí. Keď si to tak zhrnieme, tak prídeme na to, že sumec má dostatok kvalitnej potravy na relatívne malom priestore, ktorá je pre neho dostupná a je mu podávaná pravidelne. Stačí mu vynaložiť len minimálnu energiu aby ju získal. Preto si kladiem otázku: potrebuje tá ryba ešte niečo viac k spokojnému životu?
Na rad prichádza prívlač
S predlžujúcimi nocami a pomalým ochladzovaním brehy osirejú. Potravy od rybárov a aj tej prirodzenej je čoraz menej. Avšak na dvere klope obdobie, keď treba nazbierať nejaké zásoby na zimu. Myslím tým koniec septembra a október. V tomto čase – teda aspoň mne – sa osvedčuje stále viac a viac lov na prívlač. Mám na ňu jednoznačne viac úlovkov ako na iné techniky a nástrahy.
Počas teplejších dní sa dajú ešte spoľahlivo uloviť aj v stĺpci. Medzi úspešné nástrahy patria aj voblery a plandavky. S príchodom prvých nočných mrazíkov však už mám úspech len na gumené nástrahy. A to platí až dovtedy, pokiaľ vodu nepokryje ľad.
Keď si to tak celé zhrnieme, tak je nám jasné ako facka, že sumec sa jednoducho nedá počas roka chytať len jedným spôsobom, na jednu nástrahu a na jednom mieste a neriadi sa podľa žiadnych pravidiel. A to je podľa mňa práve to, prečo k vode chodíme: vždy nás má čo ešte pri nej prekvapiť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
