Počas jednej rodinnej vychádzky som šiel popri Váhu a, samozrejme, som sledoval na brehu sediacich rybárov. Jeden z nich práve zdola neveľkú rybu, dvihol ju do úrovne očí a prezeral si ju. Po chvíli ju pustil späť do svojho živlu so slovami: „Zaujímavá ryba, tvarom tela pripomína malého žraloka.“ Ryba, ktorú takto ohodnotil, bol nosáľ.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pod hladinou našich vôd sa ukrýva nejedna zaujímavá ryba. Zaujímavá nielen spôsobom života, ale aj samotným výzorom. Nie je to inak ani pri dnešnej dvojici rýb, s ktorou sa budeme zaoberať v nasledujúcich riadkoch, kde si ich opíšeme, čo – to si o každej z nich povieme a poukážeme na hlavné rozlišovacie znaky, ktoré sú pre každú z nich typické. Reč bude o nosáľovi sťahovavom a podustve severnej. O dvojici takzvaných nosatých rýb, ktoré sa na seba dosť podobajú a rybári si ich veľmi často mýlia. Tí, čo ich lovia pravidelne, sa nad tým možno len pousmejú, ale pre tých, ktorí sa s nimi stretávajú len občas, môže predstavovať dosť veľký problém ich od seba odlíšiť.
Nosáľ sťahovavý
Nosáľ robí česť svojmu menu. Spomedzi „nosatých“ rýb má najväčší a najvýraznejší „nos“, ktorý tvarom a farbou tak trochu pripomína slivku a nemôžeme sa diviť, že ho podľa neho aj pomenovali. Keď som ako chlapec prvý raz túto rybu ulovil, tak mi pripadala až smiešna. V prírode však všetko má svoj význam a málokedy sa stáva, že je niečo „len tak“. Aj nosáľovi a aj všetkým ostatným nosatým rybám narástol nos z dajakého dôvodu. Je to akýsi mozoľ, ktorý sa rybám počas evolúcie vytvoril od neustáleho prevracania kameňov na dne počas zháňania potravy. A že nosáľ zháňa potravu takmer neustále, je viac ako isté.
Ak začnete lov tam, kde sa nosáľ vyskytuje vo väčšom počte, tak bude medzi prvými rybami, ktoré ponúkané dobroty nájdu. Za posledných niekoľko rokov sa nosáľ dosť rozmnožil, a tak sa s ním stretávame stále častejšie. Sú dokonca úseky riek, kde je dominujúcou rybou. Najčastejšia veľkosť ulovených rýb je okolo 25 – 30 cm, ale občas sa nájde aj podstatne väčší kus. Môj najväčší nosáľ mal 52 cm. Mnohí rybári sa až zlostia, keď im menšie nosále neustále dobiedzajú do nástrahy.
Nosáľ sa presúva z miesta na miesto v pomerne početných skupinách, v ktorých je dosť veľký konkurenčný boj o potravu, tak sa každý snaží pred ostatnými čo-to uchmatnúť, preto bývajú jeho zábery pomerne razantné, aj keď nie vždy je to tak. Zaseknutý na udici sa prejavuje výrazným „búchaním“ do udice. Nakoľko má veľmi jemnú papuľku, dosť často sa stáva, že sa počas zdolávania „vyklepe“ z háčika (hlavne ak používame väčšie háčiky z hrubšieho drôtu). Jemná papuľka sa mu v dôsledku jeho urputného boja o život postupne trhá a pri jeho prudkých manévroch z boka na bok háčik zo zväčšenej diery jednoducho vypadne. Najčastejšie ku tomuto dôjde v silnejšom prúde.
Nosáľ obľubuje prúdivé úseky riek, ale nájdeme ho aj v miernejšom, alebo aj takmer žiadnom prúde. Väčšinou sa zdržiava v tesnej blízkosti dna. Telo má z bokov silno sploštené, pokryté striebrolesklými šupinami. V čase neresu ryby absolvujú väčšie, či menšie ťahy na neres (podľa toho dostal pomenovanie sťahovavý) a aj farba rýb sa mení. Chrbát postupne tmavne a brucho sa začína sfarbovať do odtieňov oranžovej. U nás žijúce nosále sa nevyfarbujú až do čierna, ako je to často uvádzané v literatúre, ale ryby s odtieňom do šeda sa uloviť dajú.
V čase neresu sa im výraznejšie do oranžova vyfarbujú hlavne prsné a brušné plutvy, čiastočne aj brucho a na bokoch hlavy sa môžu vyskytovať oranžové fľaky. Za brušnými plutvami má kýl bez šupín, dlhú ritnú plutvu, podobnú, ako majú pleskáče a telo majú ukončene výrazne vykrojenou chvostovou plutvou, kde je jej dolný cíp zväčša dlhší. Na chrbte má dosť nápadnú ryhu, do ktorej je akoby vsadená chrbtová plutva, čo je pre túto rybu typické. Chvostová a chrbtová plutva zvykne byť vyfarbená zväčša v tmavších odtieňoch šedej farby. Dlhá ritná plutva býva šedá, ale v čase neresu môže mať nádych do oranžova. Pod výrazným „nosom“ má vysúvateľné ústa, podobné ako majú pleskáče. Ak ho chceme loviť cielene, nič nepokazíme, ak mu ponúkneme výrazne páchnuce krmivá, zväčša syrovej arómy a nakoľko sa presúva vo väčších skupinách, treba kŕmiť trochu viac a je dobré do návnady pridať aj dostatok živej potravy, čiže kostniaky.
Podustva severná
V časoch dávno minulých patrila podustva medzi najhojnejšie sa vyskytujúce ryby v našich riekach. Vplyvom znečisťovania vôd sa jej stavy rapídne znížili a o niekoľko desaťtisícových čriedach tiahnucich na neres môžeme už len snívať. V posledných rokoch sa síce trochu zlepšili podmienky pre život rýb v našich vodách, ale prišla iná pohroma v podobe zimných náletov kormoránov na naše rieky a ich obyvateľov.
Nech je ako chce, podustva je v našich riekach stále. Nie je až taká hojná ako v minulosti, ale stále je tu. Možno aj vďaka tomu, že ju SRZ do našich vôd pravidelne vysádza a aj počet privlastnených rýb je obmedzený na 4 kusy na deň. Podustva je veľmi zaujímavá ryba. Je to jedna z mála našich rýb, ktoré sa úzko špecializujú na rastlinnú potravu v podobe rias, ktoré obrastajú kamene na dne riek. Samozrejme, že nepohrdne ani drobnými živočíchmi dna, ale na zber rias je vynikajúco prispôsobená. Jej ústa sú totiž vyzbrojené zrohovatenými škrabkami, ktorými riasy z kameňov oškrabáva.
V nárastoch rias po hostine podustiev zostávajú typické svetlé pásiky. Keďže riasy najlepšie prosperujú v plytkých a presvetlených vodách, čo je väčšinou v blízkosti brehu, tak si ich môžeme ľahko všimnúť a popásajúce sa podustvy tiež, lebo sa počas svojho kŕmenia nakláňajú z boka na bok a ich lesklé šupiny počas slnečných dní spod hladiny doslova svetielkujú, ako keby kričali: „Tu sme.“
Podustva má vretenovité telo, z bokov málo sploštené. Na pomerne malej hlave má „ nos“ podobný nosáľovmu, ale je podstatne menších rozmerov. Jej svalnaté telo prezrádza, že je doma v prúdivých úsekoch riek, občas ju nájdeme aj v priehradách, ale musí mať možnosť tiahnuť do prítokov na neres, podobne ako nosáľ. V priehradách sa zdržujú len dospelé jedince, mlaď žije a rastie v prítokoch a do priehrad sa „spúšťa“ až v dospelosti.
Plutvy podustvy sú sfarbené v odtieňoch červenej. Chrbtová a hlboko vykrojená chvostová plutva sú tmavšie – šedo-červené a ostatné sú svetlo-červené. Ritná plutva podustvy dosahuje len polovičné rozmery oproti nosáľovej. Podustva je jednou z mála našich rýb, ktoré majú tmavú pobrušnicu, čiže majú vnútro brušnej dutiny čiernu podobne, ako má napríklad karas striebristý, ale aj zákonom chránená plotica lesklá. Podustvu najčastejšie lovíme vo veľkosti okolo 25 – 30 cm, ale nájdu sa aj podstatne väčšie kusy, presahujúce pol metrovú hranicu.
Obe tieto ryby tvoria dôležitú súčasť našej ichtyofauny. Hoci sú to „len“ biele ryby, ktoré najčastejšie lovíme vo veľkosti cca 200 – 250 g, čiže pre mnohých nič extra, ale ich lov býva celkom zaujímavý. Je pravda, že sa nosáľ začal vyskytovať v stále väčšom množstve a občas je až otravný, lebo kvôli nemu nedostaneme inú rybu na háčik, ale buďme radi, že tu je a že nám robí zábery.
Toľko na dnes o dvoch „nosatých“ rybách, nabudúce sa bližšie pozrieme na naše pleskáče.
| |
Nosáľ sťahovavý |
Podustva severná |
| Tvar tela |
Vretenovité, z bokov sploštené. |
Vretenovité, z bokov málo sploštené (na priereze takmer kruhové). |
| Šupiny |
Striebrolesklé, pokryté tenkou vrstvou slizu.
Počas neresu šupiny samcov majú šedastý odtieň a brucho dostáva oranžový nádych. |
Striebrolesklé, pokryté tenkou vrstvou slizu. |
| Plutvy |
Hlboko vykrojená chvostová a chrbtová plutva je sfarbená v tmavých odtieňoch šedej, dlhá análna (podobná ako majú pleskáče) je sfarbená do šeda s nádychom žltej až oranžovej. Párové plutvy, čiže prsné a brušné sú sfarbené od žltej, až do oranžova. |
Hlboko vykrojená chvostová a chrbtová plutva sú červeno-šedé a ostatné plutvy sú sfarbené v bledších odtieňoch červenej. |
| Hlava a ústa |
Hlava je v pomere k telu dosť veľká s výrazným nosovitým výrastkom, pod ktorými sa nachádzajú rúrkovito vysúvateľné ústa.
Pri pohľade zospodu majú tvar podkovy. |
Dosť veľká s výrazným nosovitým výrastkom, pod ktorými sa nachádzajú rúrkovito vysúvateľné ústa.
Pri pohľade zospodu majú tvar podkovy.
Hlava je v pomere k telu malá s malým „ nosom“.
Ústa tvoria dve zrohovatené škrabky, ktorými zoškrabáva riasy z kameňov.
Pri pohľade zospodu tvoria priamku. |
| Výskyt |
Prúdivé úseky riek s kamenistým dnom, ale nájdeme ho aj v priehradách a odstavených ramenách, ale musí mať možnosť ťahu na neres do prítokov. |
Plytšie prúdivé úseky riek s nárastom rias na kameňoch. Nájdeme ju aj v priehradách, ale len dospelé jedince, mlaď žije a vyrastá v prítokoch, kam tiahne na neres. |
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
