Pätnásty máj preklínal. Kvôli čomu sa hrnú hordy rybárov k rybníkom, veď kapor je ešte hájený!
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pán Salmožer bol rybárom telom aj dušou. Najmä však telom, ryby jedol veľmi rád! Bohužiaľ, býval v oblasti, kde jazerá a rybníky zamŕzali už v decembri. Kypela v ňom žlč, keď si spomenul, že on musí sedieť doma, mraznička sa vyprázdňuje, a niektorí kolegovia veselo lovili ďalej, napríklad na nezamrznutom Váhu, či Hrone. Ako je to možné, že on, hoci si zaplatil celoročnú povolenku, musí byť v zime „hladný“, veď to nie je spravodlivé! Dokonca sa pohrával s myšlienkou, že napíše na SRZ Radu, aby mu „ušlé“ peniaze vrátili v podobe zásielky zamrznutého rybacieho mäsa. Veď za to zaplatil!
Nemohol sa dočkať 16. apríla, ale aj ho to škrelo. Veď vyvaliť ďalšie peniaze za pstruhovú povolenku? Ale keď si predstavil chutnú rybacinku, vynikajúce, čerstvo vysadené granulované dúhaky, zlosť ho prešla. Nemal dobrú výbavu na lov pstruhov, načo?! Vystačil si aj s poriadnym laminátom a veľkými rotačkami, ktoré používal pri love šťúk a zubáčov. Investovať ďalšie peniaze? Nikdy! Veď dúhaky sa ulakomia aj na obrovské šťukové lyžice a polozhrdzavené blyskáče.
Takto vyzbrojený sa vždy vybral na miestnu rieku. Nepostavil sa k davu nadšencov s UL-kami, alebo k divným muškárom. Nie, on sa vybral na iné miesta, tam, kde ho nikto nevidel, tam, kde si svoje poctivo zaplatené úlovky mohol pokojne nastrkať do košíka, do vesty, do čižmy, pod klobúk. Prečo nie? Veď celú zimu sa mu nedostalo! Logické, nie?
Pätnásty máj preklínal. Kvôli čomu sa hrnú hordy rybárov k rybníkom, veď kapor je ešte hájený! Išiel by aj on, ale istotne by nevydržal. Videli by ho a mohol z toho byť problém. Bol nervózny, veď všetky kapry budú 1. júna popichané a nič nechytí! Trpel. Počas večerov snoval plány, že predsa len by pod rúškom tmy išiel a nejakého pekného šupináča by si odniesol domov. „To nie, nie som predsa žiadny pytliak. Mám svoju hrdosť, ja si pekne počkám“, vravieval si vždy, keď ho mátal hlad.
Dva týždne nevedel spávať, otváral mrazničku, robil si miesto na čerstvú rybacinku, sníval o vyprážaných kaproch, voňavom halászlé. V lete pôjde na šťuky, zubáče. Iné ryby snáď ani nepoznal, veď kvôli čomu. Jeho kuchynské harakiri poteší aj týchto zopár, ktoré postavil na piedestál rybárskeho umenia.
Prišlo to! Prvý jún! Spal spravodlivým dôchodcovským spánkom až do tretej hodiny, dlhšie nevydržal. O štvrtej už stál, pripravený, naštartovaný, so slinou až po kolená. Pufíky starostlivo napichnuté, sŕkačka pripravená ako riadená strela. Náprah, hod, ale... čo to?! Nôžka sa mu pošmykne, Salmožer padá, ujúka v ukrutných bolestiach. „Trojnásobná zlomenina členka, meniskus je na tom tiež zle, neviem, neviem“. Doktorov ortieľ láme Salmožerove srdce a žalúdok na tisíc kúskov. „Moje ryby, moje peniaze, veď ja som za povolenku zaplatil, kapra ešte nelapil!“
Salmožer sedáva doma, hnevá sa na celý svet. Nohu má na cimpr-campr, nemôže sa hnúť. Mraznička zíva prázdnotou, to ho hnevá najviac. Občas sa tam objaví filé, alebo odporný pangasius. Ten však nikdy nenahradí mastné kapry z jeho obľúbeného rybníka, ktoré tak rád nakladal najprv do mlieka. Občas sa mu prisní sen. Sen, v ktorom chodí zdravý a mladý po brehoch jeho obľúbených vôd a loví ryby. Loví a púšťa. Vždy sa však zobudí a zdesený sa čuduje, kde sa takýto sen mohol nabrať. „Púšťať ryby, kto to kedy videl?!“
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
