Krásny máj, kamaráti. A ako spieva v jednej pesničke Marika Gombitová: ...za májom máj... veď iba raz je taký máj... atď. Nuž uvidíme, aký bude máj, lebo teda poviem vám, apríl nebol bohvieaký. Hlavne prvá polovica. To už sa o ňom nedá ani povedať, že je bláznivý. On je rovno... tak ako celá klíma.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 102
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Ale ja nie som klimatológ a nie som tu ani na to, aby som hodnotil počasie... ono, ja vravím, že počasie treba brať také, aké práve je. Ovplyvniť ho my, obyčajní smrteľníci, neovplyvníme, a tak v tomto prípade fatalizmus je na mieste. To nie ako onehdy súdruh Bacílek sa dal počuť že „poručíme větru, dešti“...no veď poručili...
Ale nechajme počasie počasím, dúfam že muškári už dva týždne poctivo /keď vravím poctivo, myslím tým poctivo/ švihajú šnúrami a ostatné rybolovné techniky sú tiež už v plnej zbroji a v stave najvyššej rybolovnej pohotovosti. Ozaj, zbroj. O najnovších trendoch čo sa výzbroje týka, sme sa koncom marca mohli presvedčiť na výstavisku Agrokomplex v Nitre, kde prebehol už štvrtý ročník výstavy „Rybárstvo“, tentoraz ruka v ruke aj s bratmi poľovníkmi a tam som vám okrem mnohých kamarátov stretol aj Maťa Bertalana z Esoxu. A tak sme sa zarozprávali o Kuchároch na udici, skonštatujúc, že aj láska k rybám ide zavše cez žalúdok. A je to pravda. A hneď podotkol, že nedávno bol na „zlatej rybke“ a že si nesmierne pochutil. A ja, že kde? A on, že „U Zlatej rybky“. A ja, že kde to je? A on, že v Tomášove. A ja, že veď to je u susedov. A dokonca penzión U Zlatej rybky vlastní môj dlhoročný kamarát Peťo Erdélyi. Dľa mena šľachtic. Modrá krv.
Ale nevedel mi to potvrdiť, o svoj rodostrom sa zatiaľ akosi nemal čas zaujímať a ani sa nečudujem, keď sa musí a hlavne chce starať o chuťové poháriky a vylačnené žalúdky hladných pocestných, v tomto prípade je na mieste aj pomenovanie – hladných „povodných“. Lebo do penziónu „U Zlatej rybky“ sa dostanete dvoma spôsobmi: po ceste v Tomášove smer Nová Dedinka pred mostom doľava, alebo ako ja, po vode. Presnejšie po Dunaji juniorovi. A tak som sadol v Malinove do člna, nakopol /vlastne natiahol/ dva a pol koňovú Hondičku a pomaly sa pasúc očami krásou rieky a okolia som „pribil“ na brehu hneď pod Zlatou rybkou.
Na móle ma vítal admirál a hostiteľ v jednej osobe Peťo Erdélyi. Slovo dalo slovo, vinea vineu a pustili sme sa do reči. No do reči ako do reči. Peťo ma hneď nasmeroval do kuchyne, že táto rubrika je o kuchároch „na udici“ a on že nie je nijaký kuchár, on je vraj technicko-umelecký dozor. A musel som s ním súhlasiť. Iné mi ani nezostávalo.
A tak som sa dal do reči s mladým junákom, o ktorom by som jakživ nepovedal, že kolo pása bude mať uviazanú kuchársku zásteru, kolo sporáka sa bude zvŕtať ako Modrovský na parkete a vareškou bude šermovať lepšie ako D´artagnan aj s ostatnými troma mušketiermi.
Milí kamaráti, reč je o Peťovi Červeňanskom, šéfkuchárovi z penziónu U Zlatej rybky.
Nuž sme sa zoznámili a hneď aj potykali, veď rybári si všetci tykajú a dali do reči. A keďže bol čas obeda a pocestných vylačnených plná „búda“, tak som sa popri zhováraní mohol pozerať mladému majstrovi Savarénovho cechu priamo na „prsty“. A vedzte, že som sa čomusi aj priučil. Hlavne čo sa používania byliniek pri rybách týka. A ešte sa mi aj pri tomto junákovi potvrdilo, že naozaj v tej jednoduchosti je krása. V tomto prípade jedinečná chuť.
* Tak, Peťo, začni. Čo to o sebe, o rybách a hlavne o kuchyni.
Tulinko, čo už len ja budem o sebe rozprávať. Za mňa nech radšej rozprávajú spokojní hostia. To je pre mňa tá najväčšia radosť. Lebo ako v jednej peknej a hlavne pravdivej pesničke spieval Waldemar Matuška: „...co děláš, to dělej rád...“ a ja to, čo robím, robím naozaj rád. Skrátka ma to baví. To je základ všetkého. A potom treba mať oči, uši a v tomto prípade aj nos dokorán otvorené. A z každého, kto vás učí a chce čosi naučiť, si treba vziať to najlepšie a pretaviť cez seba.
* Nuž teda kde si sa v prvom rade „vyrodil“ na tento svet a následne otváral svoje zmysly dokorán?
Odjakživa som „Bílý Anděl“, čiže slovenský Rím je mojim rodiskom. Tam som absolvoval detstvo, mládenectvo, učňovské roky, tovarišstvo, až som zakotvil na brehu Malého Dunaja u Zlatej rybky. A vedzte, že „zlatá rybka“ plní želania. Aspoň táto. Môžem sa tu, čo sa kuchárskeho umenia týka, „vyblázniť“ do sýta.
* No a čo ty a ryby? Lovec, konzument, či len na panvici?
Z každého rožku trošku. Kolo Trnavy sú krásne rybníky, takže si zavše, keď som doma, posedíme s kamarátmi na kapríka. Len neviem kde je pes zakopaný, predstav si, minule sme namiesto kapríka chytili takú malú opičku. Ani mieru nemala. To bude asi tým globálnym otepľovaním. Ale, pochopiteľne, najradšej tie ryby pripravujem.
* A čo za kulinársky skvost ponúkneš našim kamarátom do Slovenského RYBÁRA? Pochopiteľne, budem poctený ako predvoj a degustátor.
Nuž, keďže som vyznávačom jednoduchosti v gastronómii a hlavne čo sa rýb týka, tak pevne verím, že si ty, aj všetci čitatelia pomaškrtia na „zlatej rybke“ a „jarnom zubáčovi“.
No čo vám poviem. Skutočne je v tej jednoduchosti krása a v tomto prípade aj pôžitok. Naozaj som si pochutil, dal ešte jednu vineu, rozlúčil sa s Peťom na „udici“ i s Peťom „dozorujúcim“, sadol do člna a ta ho hore prúdom domov do Malinova. A ak sa vám niekedy zažiada poplaviť sa po Malom Dunaji, „pribite“ u Zlatej rybky. Dobre sa najete, vypijete /to globálne otepľovanie/, prespíte v izbietkach, poprípade stan postavíte a v lete sa tam bude konať aj country festival.
Krásny máj, za májom jún a v júni naostatok sa bude kuchár „trepať na udici“. A keby len jeden. Kuchári. Teda skôr kuchárčatá. A akí vychýrení. Nechajte sa prekvapiť. Jarko Heller /znalci vedia/, už sa teším.
Jarný zubáč
Ingrediencie:
filety zo zubáča, korenie, soľ, hliva ustricová, cuketa, cesnak, bazalkové pesto, smotana.
Postup:
filety zo zubáča nasolíme, okoreníme, potrieme cesnakom, opečieme na oleji z oboch strán, ugrilujeme hlivu ustricovú a pripravíme si cuketu, ktorú nakrájame, posolíme, ugrilujeme na olivovom oleji, pridáme cesnak, bazalkové pesto, trochu smotany a podávame s nasucho opraženými bagetkami.
Zlatá rybka
Ingrediencie: :
čerstvý pstruh, soľ, cesnak, čierne mleté korenie, tymian, petržlenová vňať.
Postup:
pstruha nasolíme, okoreníme čerstvo mletým čiernym korením, zvnútra vymažeme rozotreným cesnakom /nešetríme/, soľou a korením, pridáme vetvičky tymianu, petržlenovej vňate a na panvici z oboch strán na oleji opečieme. Ešte pokvapkáme citrónom. Podávame so zemiakmi /opekanými či varenými/ a grilovanou zeleninou.
K obom jedlám, samozrejme, dobré suché biele vínko.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
