Predo mnou je celé poobedie lovu. Som v garáži a balím si veci. Už dlhšie som rozhodnutý, že budem loviť ,,klasikou“, no keď vidím v garáži tie jemné farebné špičky a dlhú matchku, ťažko odolávam. Mám totiž za to, že s modernými jemnými technikami je rybačka záživnejšia a aj zdolávanie rybiek je o inom. Sľúbil som si však, že budem loviť klasikou, tak to nemôžem porušiť! Beriem so sebou štyri rázsošky bez ,,hučákov“ (tak môj dedko nazýval signalizátory), kaprárky, navijaky a pár maličkostí na doladenie.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Dedkova klasika
V dnešnej modernej dobe má čoraz viac ľudí menej voľného času pre svoje koníčky. Neodráža sa to len v živote ako takom, ale aj v rybačke. V prípade, že ide niekto k vode na pár hodín, vyberie si väčšina jemné a zároveň účinnejšie náčinie (či už jemné feedre, matchky alebo pickerky) namiesto klasického lovu s kŕmidlom. Keď zas ide niekto loviť kapry napríklad na ,,týždňovku“, nebude loviť klasikou ako to robievali naši starí rodičia a prarodičia, ale vkĺzne do sveta boilies, peliet a rôznych iných atraktorov na ich vylepšenie.
Nebudem klamať. Som presne taký istý. V prípade, že idem k vode na pár hodín, beriem si so sebou feederku alebo matchku. Ak sa však vyberiem na dlhší lov, beriem guľaté telieska v rôznych príchutiach a veľkostiach. Z času na čas si však spomeniem na dedka, ktorý ma priviedol k rybačke. Čím hlbšie sa zamýšľam a spomínam, zisťujem, že naši starí rodičia k vode nechodili ani s jemnou feederkou alebo matchkou, tobôž nechytali na boilies. A tak vo mne utkvela myšlienka, ísť si z času na čas zachytať ,,ako voľakedy“.
A je to tu, som pri vode
Už po naložení vecí do auta sa na rybačku nesmierne teším. Pokušeniam na zmenu techniky som odolal a čoskoro som na brehu jazera, kde už nie je úniku. Tu zisťujem, akí boli naši dedkovia jednoduchí a skromní. Naopak, my sme z roka na rok náročnejší a aj to, čo máme, nám mnohokrát nestačí a nevážime si to. Často nám však pri vode chýba to najcennejšie a to je pokoj. Ja som sa veľmi snažil priblížiť do doby našich dedkov, aj keď moderným náčiním a kúpenými produktmi na chytanie to úplne nešlo.
Môj cieľ je jasný. Uloviť nejakého kapríka, poprípade veľkého pleskáča alebo karasa na kŕmidlo a bežné nástrahy. Mám so sebou približne dve krmivá, ktorých však použijem len časť, rohlíkové boilies, plávajúce lastinky, fúkanú kukuričku a jednu obaľovaciu pastu, s ktorou budem trošku špekulovať. Pri vode je pár rybárov, ktorí sa pokúšajú uloviť nejakého mierového kapríka spôsobom, akým budem chytať aj ja. Príliš sa im však nedarí. Napriek tomu, že môj spôsob lovu bude takmer totožný, ambície mám vyššie. Keď sa povie klasický lov na kŕmidlo, neznamená to automaticky neúspech. Pri správne zvolených nástrahách a návnadách, ideálnom mieste, povestnej troške šťastia, môžeme zažiť skvelý deň pri vode.
Obaľovacia pasta nie je len na boilies
Hneď po príchode k vode sa snažím vybrať si miesto ďalej od ostatných rybárov. Mám pocit, že sa mi to aj podarilo, no z omylu ma po hodine vyvádza pánko, ktorý dobre že so svojím autom nenacúval do vody. Po tresknutí dverami zreval, či aj niečo berie alebo zas je táto mláka hluchá ako inokedy. Čo už, rybári sú všelijakí, no ja sa predsa nebudem rozptyľovať zbytočnosťami. Rýchlo si chystám všetky veci, zarábam krmivo a stojím pred voľbou, čo napichnúť na háčik. Keďže so sebou toho naozaj veľa nemám, veľmi špekulovať nemôžem.
Na jeden háčik nastražujem farebné rohlíkové boilies príchute broskyňa-chobotnica a prút s väčšou dávkou krmiva letí až k druhému brehu. Zvláštny pocit, keď namiesto pripnutia swingru a dolaďovania signalizátora pripínam medzi očká prúta obyčajného policajta. Je to niečo nezvyčajné, ale na druhej strane pekné a nostalgické. Na druhý prút na začiatok vyskúšam žltú plávajúcu kukuričku v typickej medovej príchuti. Nástrahu, ktorá je na trhu azda desaťročia ,,vytuningujem“ novodobou obaľovacou pastou. Nanášam tenučkú vrstvu, len ju akosi zabalím do pastovéhu obalu. Takto sa budú zo vznášajúcej sa kukuričky odplavovať lahodné vône do okolia a ďalšou výhodou je, že plávajúca kukurica vydrží dlhšie na háčiku, prípadné ataky menších rýb.
A je to tu! Prvý záber asi po pol hodinke lovu. ,,Policajt“ sa doslova ,,prilepil“ na udicu a ja jemne sekám. Na druhej strane cítim protivníka, no žiadny obor to nebude. Je to pekný karas. Rybka krásne sfarbená, nie veľmi veľká, no správneho rybára zahreje na duši. Zachutilo mu rohlíkové boilies, ktoré ešte zostalo na háčiku a takmer nič mu nie je. Na kŕmidlo naberám nové krmivo.
Je dôležité, aby sa vám nestávalo, že po vytiahnutí montáže máte na kŕmidle zmes čo ste nahadzovali. Veľa rybárov do krmív pridáva rôzne múky a podobné suroviny, no je to úplne zbytočné a pokazí to krmivo. Na fotkách môžete vidieť, ako má pracovať správne namiešané krmivo po vhodení do vody.
Nasledoval rozprávkový záber
Necelú pol hodinu po vytiahnutí karasa mi na ten istý prút prišiel taký záber, aký som pri tejto rybolovnej technike ozaj neočakával. Jazda taká, že po záseku sa mi v panike omotal policajt okolo prúta a len vďaka hromade šťastia, ktoré tentoraz stálo pri mne, som o rybu neprišiel. Už počas zdolávania bolo cítiť, že predošlého karasa nahradí väčší bratranec – kapor. Ale že bude až taký veľký, to som nečakal. Na podložke sa ocitol kapor ťažký pár gramov nad jedenásť kg.
Super pocit, vybrať sa loviť spôsobom, ktorý dnes už upadá a uloviť takúto krásnu rybu. Kapor po niekoľkých fotografiách s veľkým poďakovaním plával ďalej a až na krútenie hlavou susedného rybára bolo všetko v najlepšom poriadku. Ten sa však čudoval a nechápal, prečo takú hromadu mäsa púšťam do vody. Vraj nie som normálny a kapra som mu mohol dať.
Ešte som si dobre zachytal...
Po famóznom kapríkovi ulovenom na obyčajné kŕmidlo sa všetko utriaslo a chytal som ďalej. Počas lovu sa mi podarilo chytiť ešte tri pleskáče a jedného menšieho kapra. Kapríkovi, ktorého som nemeral ale odhadom mal 55 cm, zachutila plávajúca kukurička obalená v paste. Čo je zaujímavé, časť pasty bola na kukuričke ešte po vytiahnutí kapríka na breh. To svedčí o tom, že aj pasta kaprom chutí.
Pleskáčikom zas chutili plávajúce Lastinky či už v príchuti Broskyňa-Chobotnica alebo Jahoda-Ryba. Tieto dve legendárne príchute fungujú vždy a všade a patria medzi mojich favoritov. Rovnako aj dnešný najväčší kapor bol chytený na rohlíkové boilies v príchuti Broskyňa-Chobotnica.
Ako som vlastne dopadol?
Celkový sumár bol pre mňa viac než priaznivý. Okrem veľkého kapríka som chytil jedného menšieho, karasa a tri pleskáče. A to nehovorím o niekoľkých ,,prespatých“ záberoch vplyvom absencie signalizátorov. Nič sa nedeje, to patrí ku klasike...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
