Nepríčetný pohľad a v hlave jediná myšlienka, pstruhy, pstruhy a opäť pstruhy. Takto asi vyzerá 15. apríl u väčšiny pstruholovcov. Prípravy vrcholia, výbava sa kontroluje snáď každú chvíľu, aby na deň D (resp. P) bolo všetko tip top.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V duchu tradícií
Povolenka zabezpečená, arzenál doplnený, budík nastavený na 4.00. Budím sa už o druhej v noci, nervozita mi nedá spať, nakoniec sa však aj ja dočkám a už o štvrť na šesť stepujem na brehu VVN Bešeňová, kde sa začiatok sezóny pre mňa pomaly už stáva tradíciou. Dnes som nahovoril na spoločnú rybačku aj kamaráta Jančiho, čo dáva tušiť, že bude veselo.
Užívam si ešte trochu mrazivé ráno a sledujem ako sa pomaly rozvidnieva. Neskôr sa ku mne pripájajú aj starí známi z minulého roka. Zdravíme sa a prajeme si navzájom dobrý lov. Tesne pred tým ako odbije šesť, prichádza Janči. So známymi nahadzujeme naraz presne o šiestej s výzvou na minisúboj o prvú rybu. Vyhrávam ho potom, čo prvý hod znamená pre mňa aj prvú rybu a hneď celkom slušný pstruh dúhový s dĺžkou 48 cm. Takže opäť raz tradičný smáčik na tradičnom mieste pod bešeňovským mostom (most Vlachy-Vlašky) nesklamal.
Bešeňová fishing trip
Po tomto senzačnom úvode, sa už pridáva ku mne aj Janči, zotrváme na mieste ešte pár minút a potom sa rozhodujeme zmeniť stanovište. Spočiatku prechádzame len na opačnú stranu prívodného kanála, kde sa nám darí vylákať ryby až ku brehu, ale ani jednu sa nám nepošťastilo dostať na háčik.
Velím na zmenu loviska, po vysvetlení, kam to vlastne chcem ísť, nie je môj kolega práve nadšený, znamená to dosť slušný kus šliapania, nakoniec ho však presviedčam a začína sa náš „trip“ za rybami. Keď dorazíme na miesto určenia, je tam až na jedného rybára prázdno; paráda, máme to tu iba pre seba. Môjmu „hosťovi“ vysvetľujem ako to tu zhruba chodí, kde a ako budeme loviť a kde sa zvyknú usadiť muškári.
Onedlho sa moje slová stávajú pravdou a muškári stoja zabrodení na plytčine po našej pravici. Nám to však nevadí, užívame si lov, tentoraz bodujú strieborné plandavky, útoky rýb sú dosť agresívne, čo ma donútilo vymeniť trojháčik na nástrahe za jednoháčik, ktorý sa dal rybe odstrániť jednoduchšie aj keď nástrahu zhltla takmer celú. Lovíme tu prevažne menšie pstruhy dúhové okolo 35 cm. Mne sa darí oklamať, aj jedného potočáka cca 30 cm. Postupne aktivita rýb slabne, objavuje sa okolo nás čoraz viac rybárov a navyše voda stúpa a hrozí, že ostaneme odrezaní od brehu na vyvýšenine, z ktorej lovíme. Nič príjemné, ak nemáte broďáky, ale aj taká je Bešeňová. Pokračujeme teda ďalej okolo nádrže, po hrádzi na opačnú stranu, cestou sa pristavujeme a prehadzujeme pár slov s loviacimi, kto čo pochytal a na čo chytá, vcelku tu vládne priateľská atmosféra a rozhovory sa končia prianím dobrého lovu a pekných úlovkov. Nepanuje závisť, ale prajnosť, a tak by to malo byť.
Cestou okolo nádrže sa kocháme panorámou Chočských vrchov, Vysokých Tatier a hlavne Nízkych Tatier, ktoré sú odtiaľto vskutku nádherné. Rozhodujeme sa už pre rýchlejší lov, zastavujeme sa na nádejných miestach len na pár minút a pokračujeme ďalej. Cestou sa nám darí zdolať krásne dúhaky od 30 do 47 cm, poza nás sa potichu prechádzajú srny, prekážky obchádzame po machom porastených terasách, prechádzame pár rozvodnených potôčikov a rybačku si naozaj užívame.
Nakoniec sa naša cesta končí opäť pod bešeňovským mostom, kde sa nám obom darí zdolať ďalšie krásne pstruhy, oba 45 cm dlhé. Pre Janka to znamená stop, má rodinné povinnosti, takže sa lúčime a ja pokračujem v love.
Váh CHaP
Po odchode môjho parťáka prestali spolupracovať aj ryby. Bešeňová si zobrala svoju daň v podobe úspešného voblera a po následnom presune opäť do rohu nádrže, kde sa nám darilo krásne zachytať sa rozhodujem pre zmenu revíru. Voda vo vyrovnávačke je už taká vysoká, že presun na každé lovné miesto v tejto časti jazera znamená predierať sa tŕnitým porastom, čo veľmi znepríjemňuje rybačku. Schádzam teda dolu hrádzou, k ďalšiemu revíru, ktorým je ružomberský úsek Váhu s režimom bez privlastnenia si úlovku.
Tu je snáď na hektár vody viac rybárov ako na Bešeňovej, ale napriek tomu si nachádzam tiché miestečko a v snahe konečne uloviť nejakého pekného potočáka sa snažím prelovovať pobrežné partie. Nakoniec sa však ukázalo, že tie stoja približne v troch štvrtinách toku, a tak sa mi v podstate na pár hodov podarilo uloviť 2 pstruhy do 37 cm, mám však v pláne navštíviť ešte jeden revír, takže nasadám na najbližší vlak smer Ružomberok.
Revúca
Revúca mi za krátky čas, ktorý ju navštevujem, prirástla k srdcu, sám neviem prečo. Možno práve preto, že to ona mi vydala prvé pstruhy na mušku či prívlač. Dnes tečie dolu Revúcou vysoká a kalná voda z topiaceho sa snehu. No ja by som bol nerád, aby sa táto dáma urazila a jednoducho som chcel a musel ju navštíviť.
Vytypoval som si dve miesta, kde by sa ako-tak dalo nahodiť a mohli by tam byť aj ryby. Mal som na lov len 40 minút, takže som sa nechcel veľmi zdržiavať. Na prvom lovisku to nešlo, tak rýchlo na druhé, a tu zrazu záber, ale zásek do prázdna, ďalšie nahodenie, záber. Ryba je tam, po výskoku, mi však vyslobodený pstrúžik už iba zamával na rozlúčku a veru, asi mi tým chcel niečo naznačiť.
Je presne 18.57. Myslím si, že práve toto by mohla byť tá správna bodka. Nechcem už ďalej nahadzovať, už vo mne nieto ani síl. Koniec koncov, celá sezóna je ešte pred nami a do nej vám prajem, aby ste si ulovili toho svojho naj pstruha, aby ste si užili každý deň na brehoch našich krásnych vôd a zároveň vás chcem poprosiť, za naše pstruhy, darujte im život, a odmenou za to nech sú vám zážitky z lovu týchto bodkovaných krásavcov.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.