Moje začiatky s plávanou na rieke boli klasické a prosté. Jedno lovné miesto a pár hodín lovu na ňom, ma uspokojilo vždy. No situácia po „ženbe“ sa razom zmenila. Bol som vrhnutý do odlišného prostredia rieky, kde bolo nutné ryby vyhľadávať. Odrazu som sa stal stopárom rýb...
info
Kategória: Plávaná
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 0
Od strany: 88
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Tvár krajiny
Touto plávanou lovím na rieke Hornád. Tvár krajiny je tu odlišná od rázu klasickej nížinnej rieky. Prítomnosť stromov tu abstinuje a navodzuje atmosféru mesačnej krajiny. Aspoň ja to tak vnímam. Mestom preteká regulovaná rieka na niektorých úsekoch rýchlejšie, nad splavmi sa jej tok výrazne spomaľuje. Záujem vodohospodárov je priklonený k ochrane ľudí a majetku pred povodňovou aktivitou rieky, ktorá dokáže na týchto miestach neraz pohroziť.
Úseky, na ktorých lovím, lepšie povedané ich brehy, sú vizuálne sťa bez života v dĺžke viac ako desať kilometrov. Spevnené lomovým kameňom, ktorý je obrastený rozličnými druhmi tráv, lopúchmi, ostružinami a miestami aj malými vŕbami, ktorých rast je každoročne pozastavený osekaním prútia. Neveľká hĺbka rieky s priezračnou vodou nahráva do karát viac rybám, ako rybárovi. Pribudli tri malé vodné elektrárne, z toho dve na spomínanom úseku rieky. Sivý a smutný pohľad na rieku mi vždy vynahradí lov plávanou spôsobom, ktorý opíšem v krátkosti v nasledujúcich riadkoch.
Aktívna riečna plávaná
V Českej republike pomenovali tento spôsob lovu plávanou ľudovo - „šoulačka“, no mne neprichodí na um žiaden trefnejší názov v slovenčine, preto zostanem pri jej strohom označení - „aktívna plávaná“.
Jej základom je aktívny pohyb a následný lov rýb prútom na plávanú. Presúvaním sa s kratšími zastávkami z miesta na miesto s cieľom ryby vyhľadať a následne ich aj uloviť. Ja som si tento spôsob upravil tým, že plávanou prehľadávam iba tesnú blízkosť brehu rieky s menšími hĺbkami a na rýchlejších úsekoch. V tomto prípade mám možnosť pozorovať ryby aj v rámci ich správania. Plávaná nadobúda tak celkom iný rozmer.
Na Hornáde
Rieku Hornád priamo v centre Košíc pretínajú viaceré mosty - cestné i tie pre peších. Mosty sú pre mňa hranicami, úsekmi, na ktorých podľa chuti lovím. Raz na jednom, raz na druhom úseku – skrátka vyberám si ich vopred. Odtiaľ – potiaľ. Sú dlhé približne 1,5 km, to znamená, že stále mám dostatok času na ich podrobné preskúmanie s plavačkovým prútom. Moje vychádzky väčšinou nepresiahnu dĺžku troch, či štyroch hodín.
Čo sa týka druhov rýb, ich rôznorodosť tu nie je ohurujúca. Najčastejšie vyskytujúcimi a lovenými druhmi sú: jalec hlavatý, pstruh potočný a dúhový, podustva severná a mrena severná. Paleta riečnych druhov však vymenovaním týchto nekončí. Rieka ich ponúka oveľa viac, no ja sa zameriavam na lovenie týchto piatich druhov. Všetko sú to prúdomilné ryby a to, že sa vyskytujú v tesnej blízkosti pobrežnej línie, je pri mojom love rozhodujúce. Stačí naozaj pár metrov na dosiahnutie úlovku plávanou. No ako sa nerušene k rybám priblížiť?
Veľakrát som svedkom toho, ako nádejný rybár dobehne na lovné miesto pri rieke v oranžovej košeli a v „kikirikí“ nohaviciach. Následne sa začne obhliadať kam nahodí. Urobil minimálne dve zásadné chyby, no jemu to, samozrejme, nedošlo. Prvou bol zlý výber oblečenia, druhou samotný fakt, že ryby „pod brehom“ týmto neuváženým príchodom rozplašil. Takto sa to určite nerobí. Práve naopak!
Po stopách rýb
Pred začiatkom lovu si pripravím plavačkový prút v blízkosti prvého možného vhodného lovného miesta. Správam sa ticho a pozorujem rieku. Indície, akými sú napr. krúžkovanie rýb pri zbere náletového hmyzu, či záblesky tiel rýb, mi naznačia ich prítomnosť a aktivitu. Takto viem s istotou vyselektovať konkrétny druh rýb. Pri povrchovom zbere je to s určitosťou jalec hlavatý alebo druh pstruha, resp. plosky pásavej, ktorá sa tu vyskytuje v hojnom množstve. Svetlé záblesky pri dne naznačujú prítomnosť podustvy severnej, tmavšie patria mrene severnej. Všímavé oko registruje aj zalovenie ryby, či obrat na hladine. Sú to stopercentné stopy prítomnosti objektu lovu na vychádzke – rýb.
Bývajú však dni, keď stopy rýb nie sú také očividné, lepšie povedané, ryby sa navonok neprejavujú. To však neznamená, že by sme mali od vody odísť. Pokúšame sa o úlovok „na slepo“ prelovovaním miest, kde predpokladáme ich výskyt. Po určitom čase si rybár sám vypestuje cit pre vhodné miesto, kde sa ryba s určitosťou môže nachádzať a kde by mal nahodiť. Tak je to aj v mojom prípade. Vopred viem, ktoré miesto ma môže prekvapiť a, naopak, ktoré je „hluché“. Veľkú úlohu pri stopovaní rýb zohráva denná doba lovu, ročné obdobie, počasie a jeho následný vývoj, či situácia na vodnom toku.
Taktika lovu aktívnou plávanou
Pri tomto spôsobe lovu používam viacmetrovú bolonézu alebo matchový prút s jednoduchou montážou. Plavák, ktorý iba vo výnimočných prípadoch presahuje gramáž 2 g, dovažujem klasickými olovenými brokmi. Dovažovaciu torpilku vynechávam, pretože lovím v menších hĺbkach a jej prítomnosť by bola pre ryby rušivým faktorom. Háčiky používam podľa druhu nástrahy - pri pinkách, mäsových červoch sú to najmenšie háčiky vo veľkosti č. 16,18 a pri love klasickým červom o čosi väčšie. Dlhšiu časť spodnej časti plaváka (nožičku) si zvyknem upraviť skrátením tak, aby ryby nerušila svojou dĺžkou.
Častejšie lovím bolonézou, kde je rozhodujúca jej dĺžka. Na niektoré miesta mi stačí montáž jednoducho položiť a neskôr tých pár metrov smerom ku mne splaviť. Miesta prehľadávam proti prúdu rieky, no v prípade silného vetra je to naopak. Pri love „po prúde“ lovím radšej o kúsok ďalej od miesta, kde predpokladám výskyt rýb. Výhodnejší je lov proti prúdu rieky, pretože k rybám sa blížim zozadu.
Dôležitá zásada pri opatrných jalcoch hlavatých a pstruhoch. Prehľadávam každé miesto, kde tuším rybu. Niekedy to býva naozaj pár desiatok centimetrov za skalou, kde si hlavne „potočák“ dokáže nájsť svoje útočisko. Vopred odhadnem hĺbku miesta a podľa toho si nastavím približný ponor tak, aby sa nástraha vláčila po dne, resp. tesne nad dnom. Záber prichádza aj pár sekúnd po nahodení. Ryba poväčšine reaguje na dopad montáže s nástrahou na hladinu a v niektorých prípadoch ju okamžite atakuje. Ak uniká s nástrahou, so zásekom zbytočne neotáľam. Zasekávam okamžite - v prípade menších pstruhov, to krátke zaváhanie môže byť aj osudné. Rozlišujem nenápadné zábery, kde sa plaváčik jednoducho zastaví, či mierne potopí. Takto zaberajú väčšie a opatrné ryby. Po zdolaní jednej ryby miesto opúšťam a presúvam sa povyše na ďalšie. Zvyčajne do desať metrov a pokračujem v love. V prípade straty väčšej ryby na konkrétnom mieste, ktorá ma zaujala, sa neskôr pokúšam o jej opätovné ulovenie s odstupom času pri „opačnom garde“ – pri návrate to skúšam po prúde.
Plávaná, ktorá učaruje a veľa naučí
Za tých pár hodín dokážem „preštudovať“ veľa vhodných miest. Priznávam, že táto plávaná vie byť aj náročná, hlavne v čase, keď prší a kamene pri rieke sú šmykľavé. Občas si pripadám ako kamzík v TANAP-e, keď poskakujúc po navŕšenom kamení s prútom v ruke hľadám najschodnejšiu cestu k miestu. Tam na mňa snáď pod brehom čaká kapitálny jalec alebo pstruh. A možno aj nie, no zísť k vode treba. Prehľadávam a stopujem tie šupinaté tvory, za ktorými som ochotný ísť k rieke v každom počasí.
Tento dynamický spôsob plávanej ma oslovil už dávnejšie. Je fyzicky náročný a poučný. Pozorovať zblízka správanie sa rýb na rieke a ich utajený život stojí za tú vynaloženú námahu. Čerešničkou na torte býva pre nás rybárov, samozrejme, záber. V mojom prípade je to občas inak! Rád pozorujem ženúceho sa kapitálneho pstruha za nástrahou až ku brehu. No niečo v mojom vnútri mi hovorí, aby som mu nedovolil zmocniť sa jej. Nástrahu pred dravcom rýchlo vytiahnem a ešte chvíľku pozorujem zaskočenú rybu pri brehu, ktorej z dosahu zmizla jej korisť. Mne ten pohľad na jej krásne a majestátne telo v tú chvíľu stačí.
Nechýba nič viac! Oželiem rád záber i možné zdolávanie krásneho dravca. Uctím si ho takýmto spôsobom a verím, že sa s ním stretnem na jednej z mojich ďalších vychádzok. Ak nie, nevadí... Zostala jedna krásna spomienka na miestneho velikána z rieky Hornád.
Dodnes ryby stopujem rád. Šum rieky ma dokáže odpútať od bežných problémov ľudského života. Bola tu už predo mnou a bude aj po mne. Snažím sa jej porozumieť a pokúšam sa byť k nej úctivý. Zvieram v ruke „plavačkový“ prút a posúvam sa po jej brehoch neustále vpred. Aktívnou plávanou, ktorú som si zamiloval nadovšetko...
Pri tomto pohyblivom spôsobe lovu považujem za veľmi dôležitý samotný výber rybárskeho oblečenia. Vhodné je nerušivé, pohodlné, priliehavé oblečenie v tmavých farbách, ako sú zelená a hnedá. Oblečenie, ktoré splynie s prostredím, v ktorom sa rybár pohybuje a loví. Vhodná trekingová obuv je nenahraditeľným pomocníkom a ozajstnou oporou pri zdolávaní ťažšieho terénu. Pri aktívnej plávanej nám na uloženie podstatných rybárskych vecí a pomôcok poslúži malý a nenápadný ruksak zafixovaný na chrbte. Podstatné je, aby nás nič nerušilo pri manipulácii s prútom a pri nahadzovaní s ním. Prút podľa možnosti by nemal veľmi „kričať“ reflexnými farbami. Takto vystrojení už môžeme začať ryby vyhľadávať.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
