Kto nezažil, ako vyzerá pstruhová vášeň, sa teraz bude smiať. Vždy sa teším tak, ako keby som mal ísť na pstruhy prvýkrát v živote. Stačí mi, aby som pozrel do divokých prúdov milovanej pstruhovej riečky a celým telom mi prebehne vzrušujúce chvenie. Nemyslím na nič iné, než keď budem môcť nahodiť.
Často večer nemôžem ani zaspať. Namiesto spánku sa mi vybavujú nádherné predstavy. Koľkokrát som za tú noc došiel k starým kamenným splavom, ktoré sa snažia uväzniť chladné prúdy rieky? Koľko tiel bodkovaných krásavcov som videl pri ich ceste spenenou vodou proti prúdu? To sa nedá spočítať! Aké kúzlo tá ryba má, že mi k srdcu tak prirástla?
Nakoniec predsa len zaspávam. Nepokojný spánok však netrvá dlho. Sníva sa mi o rybárskom nebi. Miesto hviezd na oblohe žiaria červené drahokamy - červené bodky pstruhov. Prebúdzam sa ešte predtým, ako som mal pochabo v pláne, pri naťahovaní budíka. Je mi jasné čo sa stalo. Ryba zvíťazila nad rybárom! Už viem, ako vyzerá rybárske nebo. Je to iný svet, ktorý sa predo mnou otvára...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2013
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V miestach, kde sa zlatý riečny piesok mieša s balvanmi pokrytými oranžovou riasou, vidím prvé nesmelé zobratie ryby na hladine. Ukrytý v pobrežných húštinách, nahadzujem do hlbiny pod splavom.
Tesne po dopade nástrahy do vody, v tom istom okamihu cítim prudký náraz pstruha do gumenej rybky. Bez mojej pomoci sa sám napichol na háčik. Silný prúd ho vynáša ku hladine z bezpečia jeho úkrytu.
Vlasec zvoní o hladinu ako napätá tetiva luku. Predsa len však privádzam rybu tesne na hladinu. Papuľka pstruha zviera smáčika a kŕčovito lapá vo vzduchu. Následný krkolomný skok dvíha škvrnitého krásavca nahor. Hladina exploduje pod dopadom pstružieho tela. Spolu so striekajúcou vodou sa uvoľňuje aj háčik. Ryba je voľná!
Blížim sa k miestam v rieke, ktoré sú silne zarastené kvitnúcimi močiarkami. Rieka tu pripomína skôr rozprestretý závoj čarovnej víly. Je plný bielych kvetov a taký nádherný, že sa človek cíti ako v rozprávke.
“Ako v rozprávke?! Ale ako tu má normálny rybár chytať? Všade len samé biele kvety!” Nadávam v kútiku duše. “Nie je ani kam nahodiť!” Pritom si dobre všímam, že práve v “oknách” medzi kvitnúcimi močiarkami je vidieť aktivita rýb. Ideálne stanovište pre pstruhy. Stačí sa len vynoriť, schmatnúť podenku alebo potočníka plávajúceho po hladine a potopiť sa do chladivého tieňa močiarky.
Potichu, ako to len ide, sa opatrne brodím do stredu poľa močiarok. Nikam sa neponáhľam. Sprepadené zapletené stonky vodných kvetov mi zväzujú nohy. Pripadám si ako slon v porceláne, vlastne ako v kúpeli. Všetko je zakalené a poplašené. Nakoniec však predsa len stojím pri jednom oku medzi vodnými trávami, v ktorom zvodne zdvíham a spúšťam nastraženého smáčika.
Ťažko povedať, kto zažíva väčšie zľaknutie a kto väčšie prekvapenie, ale v každom prípade mám zrazu na udici pstruha. Vyšiel po chvíli klepania na smáčika s takou vervou, že mi skoro vytrhol udicu z rúk! A teraz by sa chcel ešte ukrývať vo vodných porastoch? Nikdy! Tam ho nepustím! Zdvíham špičku prúta do výšky, aby som znemožnil rybe podísť pod stonky vodných rastlín.
So šťastím vyvádzam pstruha na voľnú vodu. Tu som pánom boja ja! Stačí, keď budem pozorný a nebudem sa ponáhľať. Skúsenosť z podobných bojov sa rýchlo prejavuje. Čoskoro získavam prevahu a pstruha do svojich dlaní. To len preto, aby som mu vzápätí daroval slobodu.
“Nebo padá do mojich dlaní, rieka beží po skalách, nebeská žiara sa tu triešti na kvapôčky na riasach...” Starý splav porastený machom vo mne vzbudzuje poetickú náladu, ale súčasne dráždi moju predstavivosť. Cítim, že sa mi tu ponúka veľká príležitosť na úlovok pstruha. Kde mám ale chytať? Voda priamo pod splavom klokoce a vrie ako v hrnci na bielizeň na platni. Kúsok ďalej pod splavom je voda už plytká a všade je vidieť! Pomaly to vzdávam. Tú si spomínam na môj sen pred dnešnej výpravou: “Telá bodkovaných krásavcov sa prebíjajú spenenou vodou! Veď ja som to miesto videl vo sne!” Volám užasnuto a neveriacky.
Keď miznú červené a žiarivé drahokamy šťastia pod hladinou rieky, uvedomujem si, že odchádza ku kolíske večnej rybárskej túžby a vášní.
Nešťastní sú tí, ktorí nepoznali rybársku vášeň. Je to, ako keď kus neba zostupuje k človeku. Ako keď lúče slnka rozpália celé jeho vnútro najvyššou žiarou... a priteká voda. Vyviera z obrovských hlbín našej krajiny. Prichádza z nekonečných priestorov, ktoré si ani nevieme predstaviť a prináša nám ryby. Chladí rybársku dušu a prenáša nás do čias i miest, ktoré milujeme. Preto ešte ďalší a ďalší rybári prepadnú kúzlu pstruhov potočných. Poblúznenie z ich krásy ich povedie dňom i nocou. Už teraz sú zviazaní so životom rieky, a aj keby ani jediný pstruh nezaútočil na ich nástrahu, budú trpezlivo znášať muky odriekania, zanorenie v prúdoch. Budú sa triasť nedočkavosťou, zimou i odhodlaním všetko vydržať. To pre ten jediný okamih, keď sa budú môcť dotknúť živého pstruha.
Boj netrvá dlho. Mocný ochranca, riečny prúd, ktorý ho vždy tak chránil, vynáša pstruha k mojim nohám. Kľačím vo vode a modlím sa, aby tá chvíľa nikdy neskončila. Obaja však vieme, že bude trvať tak dlho, kým sa neuvoľní drobný háčik z hornej čeľuste.
Blížim sa k miestam v rieke, ktoré sú silne zarastené kvitnúcimi močiarkami. Hlboko zakorenený strach mi bráni úplne pustiť rybu. Opatrne odkladám prút. Ľahko držím pstruha za chvostovú plutvu. Cvaknutie spúšte a obstaranie pamätnej fotografie mi rýchlo pripomína blížiace sa chvíle rozlúčky. Závoj čarovnej víly. Je plný bielych kvetov a taký nádherný, že sa človek cíti ako v rozprávke.
Prežívam ten najúžasnejší zápas celého dňa. “Kráľ splavu” vo svojom bodkovanom šate zdobenom červenými drahokamami bojuje v mocnom prúde, v skokoch nad hladinou aj v najtemnejšej hlbine.
Pstruh ako správny manekýn čaká na fotku a potom vyráža. Ledva stačím zachytiť v letku prút. Je to však posledný nápor síl. Po chvíli končí v mojej ruke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
