Francúzsky spôsob nymfovania s veľmi dlhým nadväzcom bol prezradený po majstrovstvách sveta v Španielsku (2003) a v roku 2004 mohli vidieť naši pozorovatelia ešte viac aj počas majstrovstiev sveta na Slovensku. Dlhé francúzske nadväzce sa začali u nás používať pri muškárskych pretekoch už v budúcom roku a tento nový spôsob bol hneď veľmi úspešný.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 68
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
To sa tiež preukázalo na majstrovstvách sveta na Novom Zélande (január 2008), kde Česi vyhrali ako v súťaži tímov, tak aj v jednotlivcoch. Hlavnou príčinou tohto drvivého víťazstva bola práve “hybridizácia” českej a francúzskej nymfovacej techniky. Českí pretekári tu používali veľmi dlhé nadstavce (7-9 m) v kombinácii s tromi zaťaženými nymfami a desať stôp dlhé prúty triedy 5-6 AFTMA. Aj keď to už predtým skoro vyzeralo tak, že česká nymfovacia škola vyčerpala svoje možnosti, tak práve jej spojenie s francúzskymi prvkami jej otvorilo ďalšie nové cesty, o ktorých by som sa teraz aspoň v stručnosti zmienil.
Francúzsky nadstavec a jeho zostavenie
Jednou z kľúčových otázok je dĺžka francúzskeho nadstavca, ktorá aj so špičkou kolíše od 6 do 20 m. Ako ideálny sa mi však javí v dĺžke medzi 9-10 m, ktorá ešte umožňuje celkom dobré nahadzovanie a vedenie mušiek. Okrem dĺžky nadstavca je dôležitá aj otázka jeho priemeru. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že ak budeme loviť vo väčšej hlbokej rieke, potom budeme používať ťažšie nymfy a celý nadstavec môže byť silnejší.
Ak používame zväzovaný nadstavec, môžeme začať priemerom vlákna okolo 0,45 mm a postupne ujímať jednotlivé diely až do koncovej časti s priemerom okolo 0,22-0,25 mm. Dĺžka jednotlivých dielov je dôležitá hlavne v tom zmysle, že hrubšie časti sú o niečo dlhšie a smerom k signalizátoru sa tieto diely zužujú a skracujú. To je veľmi dôležité pre ľahšie nahadzovanie a rozbaľovanie celého nadstavca.
Ako materiál na jeho výrobu je možné odporučiť francúzsky vlasec Kamoufil, ktorý strieda úseky od olivovej, hnedej až po skoro čierne a je na tento účel veľmi vhodný. Existuje tiež ujímaný francúzsky nadstavec Camou od firmy Hends, ktorá ho vyrába v dvoch dĺžkach: 420 a 900 cm. To však neznamená, že by sa nemohol použiť aj iný druh nylonu alebo fluorokarbónu. Je tu aj rad veľmi dobrých rybárov a pretekárov, ktorí pre tieto tzv. “ťažšie a väčšie” vody používajú tzv. „Janusův monofilný“ (lineárny) nadväzec s priemerom okolo 0,40 mm, ukončený signalizátorom.
Pri love v malých riečkach a potokoch s plytkou vodou je použitie silnejších vlákien menej vhodné, pretože tu pôjde o oveľa jemnejšiu prezentáciu, mnohokrát aj veľmi malých a ľahkých mušiek. Najhrubšia časť nadstavca pri muškárskej šnúre by mala začínať priemerom 0,25-0,30 mm a koncová časť pri signalizátore má mať priemer okolo 0,16-0,18 mm. Dĺžku okolo 9 m možno aj v tomto prípade odporučiť ako univerzálnu. Pri tomto jemnom nymfovaní sa používajú dlhé parabolické prúty (290-305 cm) pre muškárske šnúry AFTMA 1-3.
Signalizátor
To je často veľmi diskutovaná záležitosť a existuje tu celý rad rôznych variantov. Originálne francúzske signalizátory boli väčšinou špirálky vyrobené v rôznych reflexných farbách, ako je žltá, oranžová, červená, ružová, chatreuse, ale aj biela. Priemer použitého vlasca sa väčšinou pohybuje v rozmedzí 0,16-0,30 mm.
Bežného rybára nemusia zaujímať meniace sa predpisy ohľadom týchto signalizátorov pre pretekanie, pretože si môže používať to, čo mu najviac vyhovuje, či už s ohľadom na svetelné podmienky a viditeľnosť signalizátora, alebo s ohľadom na jeho vlastnosti. Bežne sa ako signalizátory používajú farebné splietané konektory, ktoré majú na oboch stranách mikrokrúžok, alebo rozličné skrútené špirálové signalizátory z rôzne sfarbených vlascov.
V poslednej dobe sú veľmi obľúbené aj rôzne korálikové signalizátory. Najjednoduchšou možnosťou je signalizátor z kúska farebného vlasca. Veľmi vhodný je dvojfarebný vlasec, kde sa striedajú po 40 cm dve rôzne signálne farby (oranžová/žltá, žltá/červená alebo oranžová/ružová) s priemermi 0,16-0,30 mm. Dĺžka všetkých týchto typov signalizátorov by sa mala pohybovať v rozmedzí 15-30 cm.
Koncový nadväzec
Ako má táto časť vyzerať, bolo už viackrát opísané. Tu by som sa snáď zmienil o tom, že sa dá loviť na jednu mušku, čo je klasické francúzske poňatie, alebo na mušky 2-3, čo je zase český variant. To všetko sa odvíja od veľkosti, hĺbky a spádu koryta rieky. Ja osobne preferujem lov s 2 muškami, čo sa mi javí zase ako najuniverzálnejší pre samotnú prezentáciu, vedenie a kontakt s muškami. Samozrejme, môžeme použiť aj tri mušky na nadväzci a to hlavne vo väčších a hlbších riekach.
Je oveľa účinnejšie dať čo možno najľahšie mušky, avšak s tým, že by sa mali čo najrýchlejšie dostať do požadovanej hĺbky (do vodného stĺpca alebo ku dnu). To sa dá docieliť pomocou jednej zaťaženej nymfy. Pre vlastné chytanie je to však skôr nevýhodné, pretože podľa našich skúseností by sa mušky mali vo vode pohybovať čo najprirodzenejším spôsobom a driftovať vo vode tak, aby boli pre ryby čo najpríťažlivejšie. A to je pravidlo číslo jedna. Preťažená zostava nýmf sa vo vode pohybuje neprirodzene a často môže tiež uviaznuť o dno. Naopak, príliš ľahké mušky sa zase počas svojho driftu nedostanú tam, kde ich potrebujeme mať. Z tohto vyplýva, že hmotnosť a veľkosť mušiek a prirodzený pohyb celej zostavy je najzásadnejším faktorom úspešnosti pri samotnom love. Určite je dôležité sa zmieniť aj o tom, že pri použití 2 alebo 3 mušiek ako horná môže byť aj suchá muška.
Nahadzovanie s francúzskym nadväzcom na krátku vzdialenosť sa výrazne nelíši od techniky hodu s krátkou nymfou. Technicky náročnejšie je však chytanie na väčšiu vzdialenosť, pretože vlasec, z ktorého je francúzsky nadväzec zostavený, je oveľa jemnejší a ľahší ako muškárska šnúra. Nahadzovanie mušiek, obzvlášť tých naozaj malých, je potom ťažšie.
Priamy kontakt s muškami
Všeobecne sa dá povedať, že pre dobrý hod je potrebné plynule pohybovať prútom. Práve plynulosť pohybu vzad a vpred je zárukou toho, že sa nadväzec nezamotáva a hod je presný. Možno budete prekvapení aj tým, na akú vzdialenosť sa plynulými a elegantnými pohybmi prútu dá nahodiť vaša zostava.
Pri nahodení musíme nechať nadväzec za chrbtom úplne narovnať a až potom pomerne prudkým švihom mušky vystreliť smerom vpred. Tak dosiahneme to, že sa nám celý nadväzec rozbalí a mušky ľahko dopadnú na hladinu a rýchlo klesajú ku dnu. Snažíme sa o to, aby sme mali s muškami priamy kontakt. Preto neukladáme nadväzec so signalizátorom na hladinu, ale snažíme sa o to, aby smeroval čo najpriamejšie k špičke prúta. Ihneď po nahodení sledujeme pohyb signalizátora a reagujeme na každý jeho pohyb jemným zaseknutím.
Pri nahadzovaní nýmf na vzdialenejšie miesta je potrebné trochu pustiť nadväzec medzi prstami a zároveň odhadnúť požadovanú vzdialenosť miesta, kam chceme mušky nahodiť. Ak mušky nedoletia do požadovanej vzdialenosti, musíme prútom opakovať plané hody smerom dozadu a dopredu, aby sme sa maximálne druhým hodom dostali na vyhliadnuté miesto. Mušky treba nechať doletieť až na koniec dráhy, pretože pri predčasnom švihu veľmi často dochádza k zamotaniu celého nadväzca. V zarastených miestach je nutné si dávať pozor na trajektóriu mušiek. Obzvlášť väčšie mušky opisujú pomerne veľký oblúk a môžu byť svojou dráhou letu pre nás veľmi nevypočítateľné. Ak máme nad hlavou alebo za sebou vetvy, potom používame bočné hody a pracujeme s prútom maximálne do výšky ramien.
Štýl a taktika lovu
Tu si musíme vysvetliť a spresniť pravidlá o tom, v čom vlastne spočíva výhoda používania dlhého francúzskeho nadstavca oproti iným nymfovacím technikám. Tým najpodstatnejším rozdielom je možnosť presnej prezentácie a vedenie nýmf tým najjemnejším a najprirodzenejším spôsobom. Keď na vodu dopadne muškárska šnúra, plaší ryby a rýchlo sťahuje nahodené mušky z najlepších lovných miest. Muškárska šnúra má vždy väčšiu hmotnosť a aj pri použití dnes vyrábaných muškárskych šnúr #00 a 000, sa to pri prezentácii a vedení mušiek nedá porovnať s použitím jednoduchého ujímaného dlhého nadstavca z monofilných vlascov.
Celá zostava mušiek sa dá veľmi prirodzene a jemne vodiť aj v tých najmenších spomaleniach, úplavoch pri brehu, plytkých prúdoch a pod. A to celé na pomerne veľkú vzdialenosť okolo 7-10 m. To je, samozrejme, dôležité z toho dôvodu, aby sme svojou prítomnosťou neplašili ryby a navyše je pohyb mušiek vo vode vždy veľmi prirodzený. Jemnosť tohto nadstavca a použitie signalizátora záberov nám potom môže prezradiť aj zábery veľmi opatrných rýb.
Čím menšia a plytšia je riečka či potok, tým viac platí zásada loviť proti prúdu, keď rybár postupne brodí a prechytáva vodu nad sebou. Nahadzujeme do všetkých pravdepodobných stanovíšť rýb a snažíme sa čo najprirodzenejšie viesť mušky vo vytypovaných miestach a prinútiť tak ryby k záberu. Po nahodení je signalizátor držaný tesne nad hladinou a rybár sa snaží mať stále čo najlepší kontakt s muškami. Reaguje potom aj na najmenší pohyb signalizátora (zhupnutie, zastavenie, šklbnutie) rýchlym a jemným zásekom.
Na lipne jemnejšou zostavou
Čo sa týka veľkých riek s väčšími prietokmi a hĺbkou, potom už mnohokrát nie je nutné chytať a brodiť proti prúdu. Loviť a brodiť po prúde je, samozrejme, oveľa menej fyzicky náročné a je tiež pravda, že veľakrát tu ryby nie sú také plaché ako v malých a plytkých riečkach. Rybár potom pohodlnejšie brodí po prúde a prelovuje rieku na uvedenú vzdialenosť okolo seba, a to ako nahadzovaním proti prúdu, tak i naprieč prúdom a môže svoje mušky “oživovať” rôznymi pohybmi prúta počas ich vedenia po prúde. Občas sa však môžeme stretnúť aj so situáciou, keď aj veľké a vodnaté rieky bude potrebné chytať proti prúdu a loviť výhradne ryby stojace nad nami, pretože ryby okolo nás a pod nami sú vyplašené aj na veľké vzdialenosti. Väčšinou sa to týka extrémne čistých riek s výskytom veľmi plachých divých rýb.
Na lipne a pstruhy používame trochu rozdielne mušky, ide hlavne o veľkosť, jemnosť háčikov a niekedy aj farbu mušky. Väčšinu nýmf však možno používať univerzálne, pretože ich berú ako pstruhy tak aj lipne, ale rozdiel môže byť vo veľkosti nymfy. Lipeň je menej plachý ako pstruh potočný a je možné ho loviť na oveľa menšiu vzdialenosť od nás. Preto mu mnohokrát nevadí ani na menších riečkach nymfovanie po prúde.
Dalo by sa tiež spresniť, že celá zostava na lipne by mala byť jemnejšia. Nemá zmysel príliš rozlišovať otázku prúta, pretože dnes môžeme ísť aj na pstruhy s prútom AFTMA 2 alebo 3. Keď chytáme pstruhy, tak môže byť špička chytajúceho nadväzca v priemere medzi 0,11 - 0,16 mm, ale pri lipňovi ani pri nymfovaní nejdeme cez priemer 0,10-0,11 mm, ba naopak, môžeme použiť aj vlasec s priemerom 0,08 mm. Na riekach so zmiešanou obsádkou pstruha a lipňa chytáme väčšinou proti vode, aby sme si neplašili pstruhy a na nadväzci máme také mušky, aby sme mali šancu uloviť oba druhy.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
