Nemáme už veľa času takže prechytávame narýchlo. Vynechávame menej zaujímavé časti vody a koncentrujeme sa len na tie očividne zaujímavé. Sila vetra chvíľou mohutnie, takže padá rozhodnutie o presune. Sútok rieky a prítokového kanála by mohol byť tým pravým miestom pre pokojnejší lov. Dvíham elektromotor a vyrážame.
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Počasie je pomerne príjemné, až na ten ohlušujúci nárazový vietor. Hlavný tok tejto francúzskej veľrieky sa napriek nemu plní čoraz viac a pripomína skôr diaľnicu ranných hodín pracovného týždňa. Snažíme sa preto rýchlo vykľučkovať až do pokojnejšieho kanála. Predpoveď počasia na dnes hlásila extrémne búrky na okolitom území, sprevádzané silným nárazovým vetrom až do 100 km/h. Môžeme len dúfať, že sa meteorológovia zmýlili a bude len krásny slnečný deň. Zatiaľ tomu nasvedčuje všetko, až na ten vietor.
Krásne sfarbený tridsiatnik
Maličký kanál, do ktorého sme práve vplávali, je pokojným miestom so stojatou vodou, ktorá je vhodným útočiskom pre fúzatých obrov. Po zastavení motora rýchlo automaticky zaujmeme formáciu v člne, akoby sme prešli výcvikom špeciálnych jednotiek. Dnes je posádka v zložení dvaja Slováci a jeden Francúz. Som hrdý, že napriek tomu, že nás geograficky aj kultúrne delia tisíce kilometrov, v člne ťaháme za jeden povraz a fungujeme perfektne ako naolejovaný stroj. Nikto nikomu nezavadzia a všetci vieme čo robiť, tak to má byť. Všetci si berú do ruky svoje náčinie a nedočkavo sa vrháme na lov. Každý síce uprednostňujeme iné značky, no na jednej veci sa zhodneme vždy - šnúra FIN EXACT8 s priemerom 0,30 mm nesmie chýbať. Prototyp navijaka mi chlapci môžu len závidieť, nakoľko mám so sebou momentálne len jeden kus.
Chvíľu skúmame pohľadmi vodnú hladinu, keď vtom Francúz Thomas zbadá pohyb na hladine pod kríkom a už tam aj letí nástraha s presnosťou na milimeter. Dokonca sa mi chvíľu zdalo, že rybu trafil presne do hlavy. Raz pretočil kľučkou a už je vidieť šplechot chytenej ryby na hladine. Krásne sfarbený tridsiatnik už o chvíľu bojuje pri člne. Arogancia „Francúzov“ však niekedy nemá hraníc, Thomas rybu odopína a púšťa čo najrýchlejšie späť bez fotenia. Vraj nemá tie vysnívané parametre, 30 kg je náramne málo... Mne nezostáva nič iné, len si po slovensky povzdychnúť- Oj Bože, čo by som ja dal na domácej vode za takúto rybu!
Keby to ten sumec vedel...
K slovu sa dostáva aj Anti, môj slovenský súputník. Šepotom mi oznamuje: „Pozri sa, tam pod kríkom. Krásne ho je vidieť!“ Pravdu povediac vidím veľké guľové ale viete ako to býva - Antimu pritakávam a posmeľujem ho nech tam nahodí. S úsmevom odporúčam Thomasov voľnoštýl - najprv rybu ovaliť nahodenou nástrahou po hlave a potom to už ide samé.
Anti mal pravdu, po prvom nahodení už vidím len obrovskú vlnu a sumec začína bojovať. Keby vedel, že si ho chceme len odfotiť a pustiť, možno by spolupracoval, no teraz vyzerá, že sa skôr bojí obalenia v trojobale a hranoliek ako prílohy. U nás však niečo také nehrozí, keďže ryby púšťame, možno mu to len iní, nami chytení obyvatelia vôd ešte nestihli povedať.
Antiho palica je v poriadnom oblúku a sumec ňou lomcuje ozlomkrky. Nie je to žiadna zábava, kanál má šírku ledva 10 metrov a hĺbku len 2. Fúzač si lieta hore-dole, z času na čas si to namieri do kríkov, potom opäť k člnu. Aj keď ho vidieť na hladine len sporadicky, je isté, že to je pekná ryba. Na chvíľu sa stráca v konároch a už sme si mysleli, že ho stratíme, no zakliesnená šnúra vydržala a boj pokračuje. Krátka a silná udička začína dvíhať rybu nekompromisne ku hladine, keď je už konečne hore, stále má dostatok sily. Anti sa s ňou naťahuje a Thomas už vtipkuje. Vraj len čo prišiel, má toho sumca na vodítku a necháva ho voľne pobehovať ako psíka, alebo ho chce aj vyloviť? Náradie má skôr na to druhé. Samozrejme, vtip berieme pozitívne a o chvíľu už klepnem sumca po hlave. Sily mu vystačia ešte na krásnu otočku a ja som opäť mokrý. Asi by bolo na čase uvažovať o zmene hobby, lebo táto časť s mokrým oblečením ma nikdy nebavila.
Až piaty hod rybu presviedča
Horko-ťažko rybu vvťahujem do člna a začíname špekulovať o jej dĺžke. Našu debatu ukončuje až meter, ktorý stanoví dĺžku na pekných 217 cm. Ryba je to krásna - štíhla športovkyňa. Celkom dobrý výkon na to, že Anti prišiel len včera. Po jej pustení sa dohodneme, že prechytáme ešte kanál a potom sa ide domov.
Skúšame to, no žiadna veľká sláva sa už nedeje, akoby práve pustený fúzač narýchlo rozoslal info každej rybe v okolí. Až po chvíli registrujem na konci kanála pod jedným kríkom pohyb. Hneď to aj ukazujem Thomasovi a vravím mu nech to skúsi. Bola by veľká náhoda, ak by to opäť vyšlo na prvýkrát. Nástraha dopadá cca 2 metre od ryby, tá sa však len znudene otáča a nereaguje.
Druhý hod opäť bez reakcie. Tretí a štvrtý tak isto. V duchu si už vravím, že to je nový sumčí poddruh - Silurus flegmaticus. Až piaty hod ju presviedča a do palice sa opiera parádny treskot. V tomto prípade je súboj krátky, ryba nemá až takú veľkosť, lenže šok prichádza po jej vytiahnutí. Približne 150 cm dlhá ryba má úplne doškriabaný bok. Pri nerese je to pomerne bežné, ale teraz? Kladieme si otázku, čo za monštrum mohlo toto spôsobiť. Možno by sme tú rybu mohli nahodiť ako nástrahu a uvidíme. V každom prípade by to mohol byť zápis do Guinessovej knihy rekordov, uvažujem nahlas.
Epický výjav ako z konca sveta
Thomas ukončuje úvahy pustením ryby späť. Bola to posledná ryba dneška, pomaly balíme a vyrážame do prístavu. Pri ústí z kanála nás však čaká šok, ostávame stáť ako obarení. Hlavným korytom si to šinú obrovské, možno aj dvojmetrové vlny, úplne kalné od blata. Prudký vietor bičuje ich vrcholce a obloha pripomína pekelnú bránu. Epický výjav ako z konca sveta. Takéto niečo som v živote nevidel a to mám za sebou toho už hodne. Oblieva nás studený pot.
Kladieme si otázku ako sa dostaneme domov. Dušujem sa, že ma na tú rieku nedostane ani milión dolárov cash! Po dlhšom sledovaní sa predsa len pomaly vydávame do tejto apokalypsy. Držíme sa tesne pri brehu. Vlny nás hádžu akoby sme im len zavadzali, kontrola nad loďou je minimálna, teda budem presnejší - mikromálna. Vlny sa prelievajú aj cez palubu, takže o chvíľu už riešime otázku, čo s tou vodou v člne. Narýchlo zapíname čerpadlo, lenže šťastena nás asi opustila - nevydá ani len hlások. Tak toto je koniec, hovorím si v duchu. Utopíme sa a naše telá nájdu pár stoviek kilometrov po prúde. Jediné čo môžeme urobiť je nasadiť si vesty a jediným vedrom odčerpávať prebytočnú vodu. Nemáme na sebe ani jeden centimeter štvorcový suchého oblečenia. V každej z čižiem je asi 5 litrov vody. Keď by sa teraz niečo stalo, nepreplávam 5 cm, nie to ešte 5 metrov ku brehu. Našťastie, voda v člne je vedrom odčerpávaná v prijateľnom tempe, takže nepribúda, práve naopak.
Konečne pevná zem pod nohami
Po jednej zákrute a zhruba po 30-minútovom boji v besniacom živle už vidíme mesto. Za normálnych podmienok je to 5 minút plavby!!! Vietor sa pomaly upokojuje, vlny tiež, po niekoľkých minútach sa dostávame ku brehu. Z člna skáčeme ako splašení a užívame si ten skvelý pocit zeme pod nohami. Kričíme zo srdca na plné pľúca, že ani jeden z nás nechce byť námorníkom.
To si nás už všímajú okoloidúci ľudia - sme úplne mokrí, skáčeme na brehu, tešíme sa ako malé deti a vykrikujeme v slovenčine. Z tohto boja nemám ani jedinú fotku, čo ma trochu mrzí, na druhej strane fotenie je tá posledná vec na čo človek myslí keď si chce zachrániť kožu.
Po vytiahnutí člna z vody sa Thomas prezlieka, lebo má to šťastie, že si vzal so sebou aj náhradné oblečenie. My musíme počkať, kým sa dostaneme do apartmánu. Lúčime sa s Thomasom a každý ide vlastnou cestou.
Po príchode do apartmánu, absolvovaní teplej sprchy a krátkom oddychu pozeráme poveternostné štatistiky na tento deň na internete. Aktuálne sme prežili 97 km/h vietor, ktorý dul proti prúdu. Deň ukončujeme ticho s pohárikom vína a radosťou, že sme živí a zdraví.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
