Martin, toč!“- kričím na kamaráta, s ktorým sa pohupujem vo vlnách nad korálovým útesom. „Ibrahim mi rukou ukázal, že je niečo nezvyčajné na dne“- hovorím a vkladám si do úst šnorchel. Dva-tri hlboké nádychy a už sa ponáram do hĺbky.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Celý spotený som čakal v príletovej hale maldivského letiska na moju druhú rybársku skupinu. Polovicu pasažierov, prilietajúcich z Dubaja, si už rozobrali čakajúci delegáti z okolitých hotelových rezortov. V dave sa mi už stratil starší manželský pár z Nemecka. Plešatého pána nebolo vidieť cez obrovský kufor naložený na vozíku a jeho naondulovaná manželka si niesla iba cez rameno prevesenú prútenú plážovú kabelku.
Práve som sa zameral na absurdné farebné tetovanie vyliezajúce z bedrových nohavíc mladej českej blondínky. Modročervená ružička na jej boku sa jemne podvliekala pod tenkú šnúrku bielych tangáčov. „Chalani, tam je!“- môj pohľad neradostne prešiel z rozvlnených bokov na orbisácke šiltovky vytŕčajúce spoza tubusov na udice. „Zdravím vás“- zdvíham ruku a s každým si tlesnem „givmifajf“.
Bojujúca ryba utiekla aj s nástrahou
Päť priateľov po ceste k prístavu som narýchlo informoval o úlovkoch predchádzajúcej skupiny a medzi tým im pomáhal nalodiť sa s kuframi na našu safari loď. Preskočím všetky prípravné práce na rybolov a nasledujúcich pár hodín spomeniem len heslovite:
- „vilkamdrink“ na dúšok
- rýchlonástrek ochranných faktorov na biele kože
- dôkladný poriadok uloženia vecí v kajute systémom “všaksatoraznájde”
- ...a už len naviazanie tej najlepšej nástrahy.
Zo strechy lode začal chytať Martin s Matejom. Bolo to druhé Maťove nahodenie, keď sme začuli jemné puknutie. Jeho udica sa zlomila pri druhom očku od špičky. Bolo to pre zle zabalenú udicu, ale tiež následok nedôstojnej manipulácie personálu letiska s našimi tubusmi. Kým si Maťo prehadzoval navijak na rezervný prút, tak to už Martin stál široko rozkročený v záklone a snažil sa pribrzdiť unikajúcu rybu. Martin bol po prvýkrát na tropickej rybačke, slabo dotiahol brzdu navijaka a umožnil bojujúcej rybe dostať sa ku dnu medzi koraly, kde poľahky urezala šnúru. Utiekla aj s nástrahou.
Zásek šiel do prázdna
Loď sa priblížila ku koncu koralového rífu, kde sa stretávali dva morské prúdy, ktoré rozbúrili hladinu oceánu ako divokú horskú rieku. Voda vrela a penila sa, akoby stekala z horského masívu. „Hádžte, hádžte!“ – kričal kapitán Ibrahim, ktorý priam vyhľadával takéto miesta. Prúdy prinášali množstvo potravy pre malé ryby a tie svojou koncentráciou lákali veľkých dravcov.
Nepredvídateľne poskakujúci popper po rozvlnenej hladine nie je ľahkou korisťou ani pre tých najrýchlejších útočníkov. Prvý záber naň patril do kategórie neprehliadnuteľných. Kranas prudko chňapol po nástrahe, ale zásek šiel do prázdna. Pripravil som sa na ďalší hod, ale moja udica zostala nehybne visieť vo vzduchu. Na Peťov popper, ktorý chytal neohrozene zo špice lode, zaútočila veľká tmavá ponorka a podľa nasledujúceho úniku to bol určite tuniak žltoplutvý. Do záseku sa Peter oprel celou silou a jeho udica explodovala. Groteska sa začala. V rukách mu zostala iba rukoväť prúta s navijakom a zlomená časť udice sa kĺzala po napnutej šnúre za rybou do vĺn. To už dvaja členovia posádky poskákali do člna a rýchlosťou chlapcov „z bejvoču“ leteli zachraňovať udicu, ktorá sa stále vznášala nad hladinou a špičkou vytyčovala smer unikajúceho tuniaka.
Hmotnosť kranasa vojde do histórie
Peter stál na prove lodi, v ruke držal navijak a vyzeral, akoby púšťal šarkana, ktorý mu práve zapikoval do vody. Vo chvíli, keď už mala posádka člna udicu na dosah, šnúra praskla a chalani sa vrátili iba so zlomenou udicou bez úlovku.
Toto miesto bolo priam predurčené na kapitálny úlovok. “Mám rybu!”- zavolal Martin zo strechy. Trvalo hodnú chvíľu, kým sa mu podarilo zastaviť unikajúceho dravca a podať zo strechy udicu mladému Zahirovi. Maťo zbehol dolu po schodíkoch a pokračoval v boji, kým my ostatní sme chytali ďalej. Už som aj zabudol na Martina a jeho rybu, no keď som prišiel na zadnú palubu, aby som tam zdolal svojho kranasa, našiel som ho tam rozkročeného stáť. Jeho ryba stále odolávala.
Čas bežal, sily ubúdali, ale výsledok bol ohromujúci. Vylovenému kranasovi sme hádali tridsať kilogramov. Bohužiaľ, digitálna váha má svoje maximum iba dvadsaťpäť a na displeji zasvietilo veľké “E”, znamenajúce error, čiže chyba. Celá skupina neomylne a exaktne odhadovala po vzájomnej dohode, na chlp presne, rovných dvadsaťosem kilogramov a táto hmotnosť vojde aj do historických análov. Je paradoxné, ale najväčší kranas výpravy má najmenej fotiek. Martin na smrť unavený vzdal pózovanie a rybu pustil na slobodu. Evidentne toho mali už obaja dosť.
Na panenskom ostrove
Každý chvíľku ťahá pílku, ale to, čo ťahal Dodo, to bola riadna Husquarna. V priebehu noci vytiahol na palubu tri raje trňuchy, jednu väčšiu ako druhú. Najdlhšia z nich merala dvestotridsaťosem centimetrov a vážila určite cez päťdesiat kilogramov. Dodo chytal celú noc bez zažmúrenia oka a do svitania sa pri ňom prestriedali Martin a Paľo. Poslednú raju, ktorú zdolával už dve hodiny, vedome odrezal s nožom, aby sme mohli odkotviť a vyplávať na oceán.
V predposledný deň nám vypovedal službu štartér a náhradný nám priviezla ďalšia loď až na druhý deň ráno. Túto opravárenskú loď sme využili na popping popri priľahlých koralových rífoch. Chytali sme celkom úspešne. Za štyri hodiny sa vytiahlo osem rýb. Pred obedom, pokiaľ chlapci opravovali loď, vyrazili sme s malým motorovým člnom na priľahlý neobývaný panenský ostrov, kde sme šnorchlovali a Paľo s chalanmi pózoval s chytenou korytnačkou, ktorú naša posádka priviezla pri spiatočnej ceste za čerstvými kokosovými orechmi.
Azúrová obloha, biely piesok a kokos v ruke, tak tomu hovorím tropický relax. Dúfam, že nám dobrá nálada vydrží až do budúceho roku, keď sa určite vrátime.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
