Prišiel! Ako sa deti tešia každý rok na Vianoce, alebo Mikuláša, každý pstruhár sa nevie dočkať magického 16. apríla. Nevedel som, čo môžem od prvého dňa pstruhovej sezóny očakávať, ale výsledok ma nadchol a presvedčil, že som zvolil dobrý spôsob lovu a takisto revír.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 60
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Ako obvykle, začínal som na našej pstruhovej riečke, resp. potoku. K vode som sa dostal ráno okolo pol siedmej. Moje kroky ihneď smerovali na moje obľúbené miesto, ktoré ma nikdy nesklamalo. Úsek po prúde som nechal prívlačiarovi, s ktorým som sa stretol na parkovisku.
Úspešný francúz
Zamyslený som kráčal k obľúbenej jame a rozmýšľal, ako dnes budem bojovať s dlhým, desaťmetrovým francúzskym nadväzcom. Túto techniku som nikdy nepraktizoval po celý deň, vždy som tak odlovil iba niekoľko minút, pretože skôr som inklinoval ku krátkej, českej nymfe. Na koniec nadväzca som nadviazal jednu nymfu. Prvý, testovací hod som vykonal iba kvôli nameraniu potrebnej vzdialenosti. Ďalší hod smeroval priamo do prúdu. Indikátor sa zastavil a vo vode sa zalesklo telo potočáka.
Na tomto mieste som zotrval asi hodinu a zdolal som 16 rýb. Väčšinou to boli 18-26 cm pstrúžiky, ale podarili sa mi aj dve tridsiatky. Jamu som nechal jamou a autom som sa presunul pár kilometrov proti prúdu k rozliatej tíšine. Opatrne som zabrodil a mohlo sa začať rodeo. Tu som už naplno mohol využiť dlhý nadväzec a ulovil som tu opäť veľmi slušné množstvo rýb. Najväčší pstruh mal 34 cm.
Zo sympatickej jamky som vytiahol 9 rýb
Veľmi som sa tešil, že „nová“ technika je taká úspešná. S krátkym prútom nebolo nahadzovanie úplne také aké má byť, ale myslím, že som sa s „francúzom“ začal zžívať čoraz viac. Oblačnosť priniesla krátku prehánku a ryby prestali brať. Po výdatnom obede (Miňonky) som sa presunul niekoľko kilometrov po prúde. Tu je rieka už naozaj veľmi malá a statočne som bojoval s kríkmi a čoraz viac silnejúcim vetrom.
Kde-tu som vytiahol zabudnutého potočáka (podľa stôp predo mnou šiel rybár) až som sa dostal k magickej jamke. Voda bola veľmi čistá, a tak som sa indiánskym spôsobom priblížil k „hot-spotu“ a do prúdika nahodil malú nymfu na jigovom háčiku veľkosti 16. Z tejto sympatickej jamky som potom vytiahol 9 rýb, všetko to boli pstrúžiky medzi 16-22 cm. Nechápal som, ako sa tam všetky pomestili. Nad touto jamkou sa nachádzala ďalšia.
Neveril som, že je to vôbec možné
Pokukoval som po nej celý čas, ale neveril som, že môže byť ešte lepšia ako tá prvá. Maličká nymfa čľupla do prúdika a malý bojovník bol môj. Celkovo som z tejto druhej zázračnej jamky vytiahol 12 pstružích mládencov. Neveril som, že je to vôbec možné a francúzske nymfovanie dokáže byť až také úspešné.
Rybačku som skončil o jednej popoludní, bol som už dosť premrznutý a mal som naozaj dosť. Bol som uspokojený na plnej čiare. Zistil som, že francúzske nymfovanie dokáže byť úspešné aj na takomto malom potoku, bolo iba potrebné správne odhadovať dĺžku nadväzca, pretože kríky sa vedeli kruto pomstiť okamžitou stratou mušky, príp. celého koncového nadväzca. Verím, že som si svoju šťastenu neminul v tento jediný deň a rybky budú spolupracovať počas celej sezóny.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
