V minulom roku som spravil niekoľko zásadných zmien a jednou z nich bolo, že som sa v polovici sezóny rozhodol pre zmenu boilies, na ktoré budem chytať. Po zvážení viacerých ponúk, ktoré som dostal, a za ktoré som vďačný, som sa nakoniec rozhodol pre Michala Kučeru a jeho firmu Mikbaits.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Keďže o produktoch tejto firmy som mal informácie len z počutia, bolo potrebné sa na začiatku poradiť s výberom návnad a nástrah. Mal som naplánované dve zahraničné výpravy a potreboval som boilies väčších priemerov, ktoré sú skôr selektívne, keďže mojím cieľom je lov väčších rýb. Po konzultácii s Michalom mi odporučil vyskúšať 24 mm boilies Fanatica. Dal som na jeho radu a objednal si aj niekoľko ďalších produktov ako dipy, pasty, extrakty a plávajúce boilies, ktorých má Michal v ponuke širokú škálu.
Prvé testovanie
Do plánovanej zahraničnej výpravy zostávalo niekoľko dní, ktoré som chcel využiť na domácom štrkovisku. V deň ako mi kuriér doručil balíček s novými návnadami, som vybehol k vode a dve vybrané miesta zakŕmil asi kilogramom boilies. Jedno miesto bolo v 3 m hĺbke a išlo o hrebeň, ktorý bol približne meter široký a 10 m dlhý. Druhé miesto sa nachádzalo v 5 m hĺbke v blízkosti vodných tráv.
Na druhý deň som už sedel pri svojom obľúbenom štrkovisku a čakal, čo sa bude diať. Prvý záber prišiel po niekoľkých hodinách a úspešne som zdolal asi 9 kg lysca z plytčiny. Na prvú rybu to nebolo vôbec zlé a po dlhšej dobe som na tejto vode zdolal lysca. Ráno krátko pred plánovaným ukončením lovu sa ozvalo aj druhé miesto z hlbšej vody. Tu sa mi podarilo dostať dlhého 13 kg šupináča, ktorému sa z vodných tráv vôbec nechcelo. Povzbudený prvotným úspechom som sa na ďalší deň vrátil a opäť skúšal šťastie. Fanatica v kombinácii s obaľovacím cestíčkom G2 Krab Ančovička Asa ma nesklamala aj napriek tomu, že som mal iba jeden záber, ma bojovný 14 kg šupináč nesmierne potešil. Žiaľ, v najlepšom som štrkovisko musel opustiť, nakoľko sa blížila spomínaná výprava s kamarátom Ferim.
Zázračné pop up
Naším cieľom je štátne jazero s rozlohou vyše 200 hektárov. Na tejto vode sme už obaja lovili, takže nadobudnuté skúsenosti z predošlých výprav sa snažíme okamžite zužitkovať. Pred samotným lovom masívnejšie zakrmujeme vytypované miesto, aby sme na takejto veľkej ploche upútali pozornosť kaprov. Okrem boilies pridávame aj tigrí orech, ktorým sme mali v pláne zakŕmiť len jednorázovo, z obavy nájazdu menších rýb.
Vopred sme sa dohodli, že budeme obaja loviť v jednej línii a kŕmenie nebudeme zbytočne rozťahovať na širokú plochu, skôr sa budeme snažiť dostať ryby do centrálneho kŕmenia. V takomto prípade sa môže stať, že ryba bude nabiehať na lovné miesto len z jednej strany a zábery by mohli prichádzať len jednému z nás. Pokiaľ by k niečomu takému prišlo, sme dohodnutí na striedaní miest, aby sme si zachytali obaja.
Na tejto vode sa loví od rozvidnenia do noci, a preto sme na mieste už zavčas rána. Hustý dážď nám znepríjemňuje rozbaľovanie a nepridáva na nálade. Vieme, že keď tu začne pršať, nevie kedy má prestať... Ešte za tmy putuje do vody za pomoci kobry niekoľko kilogramov boilies. Okrem kŕmneho boilies, ktoré máme spoločné, si každý na svoju polovicu miesta hádže „svoje“ návnady. V mojom prípade je to 24 mm Fanatica a Feri vsadil na SK30.
Pod háčik spočiatku našívam 14 mm Fluo Pop Up Ananas N-BA a Ferino dáva 20 mm boilies na dno. Sám som zvedavý, ako ryby zareagujú. Ja si volím krátky asi 12 cm nadväzec, háčik č.10 a olovené 99 g In-line kŕmidlo FOX. Pop up boilies dovažujem bročkom, aby bolo len 2 cm nad dnom. Do kŕmidla dávam doma robený „method mix“ s krátkou dobou rozpadu, ktorý som ešte vytuningoval pečeňovým a patentkovým extraktom.
Prvý záber prichádza po deviatich hodinách čakania na plavačku a hneď prvá ryba nám vyčarovala úsmev na tvári. Lysec s hmotnosťou 18,05 kg nás prekvapil, rovnako ako ďalší záber o štyri hodiny neskôr. Kapor takmer identický /18,30 kg/ a opäť na ananás. V tento deň už ďalší záber neprišiel a taktika na druhý deň je teda jasná. Ja zostávam verný Fluo plavačke a Feri jednu udicu prezbrojuje taktiež na plavačku a miesto olova dáva takisto kŕmidlo s method mixom. Taktiež skracuje nadväzec a plavačku dvíha rovnako ako ja 2 cm nad dno. Ryba sa nám hneď druhý deň pekne rozbehla a do večera zaznamenávame 10 záberov. Ferino chytá 4 ryby, z toho dve z dna, čo je dobré znamenie.
Ďalšie dva kapry do 12 kg ťahá na plavačku. Ja bodujem s ananásom a medzi menšími rybami sa zajagala aj jedna krajšia. Najväčšia ryba dňa bol opäť 18,3 kg lysec. Ako by ich jedna mater mala. Po tejto rybe navrhujem striedanie miest, keďže väčšie ryby sa doposiaľ ulovili z ľavej, teda mojej strany. Feri nesúhlasí, nakoľko mal zábery zo svojho miesta
/aj keď menšie ryby/ pevne však verí, že sa mu podarí uloviť krajšiu rybu aj z pravej strany.
Nový rekord
Tretie ráno sa nestačíme čudovať nielen tomu, že nám neustále prší, ale aj akcii, ktorá prišla. Po nahodení prvej udice ukladám prút do vidličiek a na silón zapínam swinger. Ten postupne klesá, nakoľko olovené kŕmidlo dopadlo na dno. Nestíham ani otočiť kľučkou navijaka a swinger mi okamžite buchne o udicu. Všímam si ako sa od špičky udice šponuje silon. Neváham ani sekundu a zdvíham prút.
Kričím na Feriho, že mám záber. Ten chvíľu nechápavo pozerá, či si z neho nerobím žarty. Od prvej chvíle mi je jasné, že je to krajšia ryba, pretože si niekoľko minút robí čo sa jej chce. Pri brehu ryba robí ešte niekoľko výpadov, ale sily jej postupne dochádzajú. Po krásnom súboji mi Ferino podoberá 20,5 kg lysca. Tak to je začiatok dňa ako sa patrí! Neverím, že sa mi ešte niekedy podarí prekonať tento rekord v rýchlosti ulovenia ryby nad 20 kg, lebo od nahodenia po záber neubehlo hádam ani 10 sekúnd. To sú náhody, aké sa prihodia hádam len raz za život!
Počas dňa pristupujem k Feriho udiciam, ktoré už niekoľko hodín mlčia. Chvíľu na ne pozerám a vyberám si pravý prút, ktorý následne pohladím. Fero sediaci pod dáždnikom sa len zasmial a pokrútil rezignovane hlavou. Len čo som spravil zopár krokov od jeho udíc, na pravačke sa ozval záber. Fero vystreľuje zo stoličky a počas behu kričí: neverííím! /to už nemôže byť náhoda, nakoľko to nebolo po prvýkrát, keď som mu pohladil udicu a následne mal záber/. Sám som z toho milo prekvapený, ale tento deň je asi niečím výnimočný, lebo Feri po siedmich hodinách kontruje lyscom s hmotnosťou 19,6 kg! Rozhodnutie použiť Pop up s kŕmidlom sa mu určite vyplatilo. Od tejto chvíle je vysmiaty aj parťák, čo je vždy super, keď sa na výprave darí obom. Takéto úlovky nás milo prekvapili a sme plní očakávania, čo bude ďalej. O pár hodín neskôr podoberám Ferimu ďalšie dve ryby tesne pod 15 kg, ktoré mu zabrali na 20 mm boilies SK30.
Fanča zabodovala
Začal som sa trošku obávať, či ryby nebudú ignorovať plavačky a neprejdú na kŕmenie z dna. Tak isto som zostal na pochybách, či Ferimu na SK30 nenabehne ryba takým spôsobom, že zostanem bez záberu. Viem, že toto boilies má svoje kvality a v minulosti mi prinieslo nejeden úspech. Pred zotmením preto sťahujem plavačky a pod háčiky putuje 24 mm fanatica. Kŕmidlá nechávam a plním ich čerstvým domácim method mixom. Prihadzujem ešte zopár boilies rovno do priestoru, kde dopadli moje nástrahy.
Feri si berie balík mojich boilies do ruky a pozerá, čo som to vlastne našil pod háčik. Na zadnej strane obalu si číta popis k jednotlivým druhom príchutí a jednu vetu mi číta nahlas: „Fanatica. Přináší mnoho osobních rekordů, rybárům plní sny o veľkých rybách.“ Jeho úškrn na tvári mi naznačuje, čo si o tomto slogane myslí. O deviatej večer pozerám na hodinky a konštatujem, že nám zostávajú už len dve hodiny lovu. Vtom mi začne vrieskať signalizátor a ja vybieham spod dáždnika do neprestávajúceho lejaka. Zdvíham prút a keby nepršalo, pravdepodobne by sa mi dymilo z cievky navijaka.
Ryba vyštartovala neskutočnou rýchlosťou a márne sa ju pokúšam odbrzďovať. Konečne ťah, aký som na tejto vode už zažil. Zhruba po 50 m nastáva „bod nula“. Takto sme si nazvali moment, keď ryba už neodvíja silon z cievky navijaka a ani ja ju nemôžem priťahovať, keďže silon je napnutý na maximum. Vyše tridsať minút mi trvá, kým pritiahnem kapra ku brehu. Tam nastávajú menšie komplikácie, keďže ryba hľadá miesto, kde by sa zbavila háčika. Snaží sa mi dostať pod čln, ktorý je vyviazaný pri brehu a do koreňov stromov, ktoré sú hneď vedľa.
Riskujem a do ryby sa opieram viac ako je u mňa zvykom. Snažím sa jej zabrániť dostať do kotviaceho lana, kde hrozí jej strata. Ale darí sa mi, rybu otáčam a dostávam ďalej od spomínaných prekážok. Z vody sa tak veľmi parí, že kapra vôbec nevidíme aj keď je kúsok od nás a svetelný lúč z čelovky nedokáže presvietiť hmlu nad vodou. Na druhý pokus konečne kapor zaparkuje v podberáku. Tajne dúfam, že by sa mohla hmotnosť prehupnúť cez 20 kg. Istý som si až v momente, keď zdvíham rybu a v podberáku ju prenášam na podložku. Tam sa nám ukazuje v celej kráse.
Váha, ktorá má po treťom dni dažďa zatečený display, ukazuje aj na tretíkrát rovnakú, čistú hmotnosť ryby 25,30 kg. Navážená hodnota sa mi nepozdáva a čakal som viac, ale neriešime to /až doma som zistil, že tohto kapra ulovil kamarát pred rokom, vtedy mal 26 kg/. Mám nesmiernu radosť. Vlani mi táto voda dala kapra s hmotnosťou 27,5 kg a teraz toto! Nevadí, že som celý mokrý, pretože to necítim a hreje ma zvýšený adrenalín. Som šťastný a nadmieru spokojný.
Pred výpravou som si vravel, že bude úspech, dostať čo len jednu krajšiu rybu. Sme ešte len v polovici a už sa mi podarilo z tohto jazera „vydolovať“ dva poklady. Paráda!!! Tento deň to bol zároveň náš posledný záber. Dve partie talianskych rybárov loviacich neďaleko nás majú toho plné zuby, celí premočení balia ešte hodinu pred polnocou a odchádzajú s nulou na konte... My sme, naopak, vďačný, že nám ryby nabiehajú na lovné miesta a máme niekoľko záberov denne.
Feriho záverečný finiš
Štvrtok ráno nahadzujem jednu udicu s pop up a na druhú s 24 mm boilies. Dokrmujeme a čakáme. Prvý záber prichádza na plávajúci ananás a zdolávam 14,6 kg kapra. Fero až po obede ukladá na podložku 11 kg šupináča, ktorý taktiež neodolal ananásovej popke. Po dlhej pauze bez záberu navečer sťahujem plavačku a našívam väčší kaliber v podobe 24 mm boilies. Za tmy sa rozsvecuje svetielko na mojom signalizátore a piskľavý zvuk oznamuje ďalšiu jazdu.
Tieto ryby nedávajú nič zadarmo a súboj si maximálne vychutnávam. Po pár minútach máme na brehu ďalšiu výstavnú rybu. Tentoraz 17,3 kg a ako inak, opäť lysec. Po ďalšej peknej rybe na túto nástrahu nabádam Feriho, aby skúsil našiť moju guľôčku. Necháva sa nahovoriť a robí dobre! Prehadzuje svoje udice a po troch hodinách má záber. Je to ako sen, ale ďalšia krásna ryba sa blýska pred objektívom nášho fotoaparátu. Váha ukazuje 16,3 kg a keďže sme v „krajine lysákov“, je to ďalšia nádherná ryba bez šupín.
Posledný deň som si pravdepodobne vypil svoj pohár šťastia až do dna a záber som už nemal. Veľmi som prial nejakú jazdu Ferimu, aby sa záberovo trošku dotiahol, keďže máličko zaostával a veľmi si túžil ešte na rozlúčku chytiť peknú rybu. Trikrát som mu počas dňa pohladil udice, ale akosi to nepomohlo... To, že si to Fero nechá až na samý záver, som v tej chvíli ešte netušil. Na obe udice našil 24 mm Fanaticu s 10 mm pop up ananás a zaznamenal neskutočný finiš. Síce na prvý záber v tento deň čakal viac ako 15 hodín, ale v priebehu dvoch hodín zaznamenal 3 jazdy po sebe. To hladkanie udíc má skutočne niečo do seba. Začalo sa to jazdou, ktorá prišla ako blesk z jasného neba. Po viac ako 30-minútovom súboji sa nám na podložke váľal statný 20,8 kg lysec.
Po tejto rybe už Ferino nechcel ani nahadzovať udicu, pretože do konca povolenej doby lovu nám zostávala necelá hodinka. Presvedčil som ho argumentom, že na udicu, ktorú bude mať na brehu, rybu určite nechytí! Správnosť rozhodnutia sa ukázala po niekoľkých minútach, keď pod tou istou udicou zapískal signalizátor. Ferimu evidentne nabehli ryby na kŕmne miesto. Nádherne „bachratý“ lysec tesne pod 20 kilogramov spravil Ferimu takú radosť, že aj počas fotografovania sa škeril ako orech.
Hodiny už počas fotografovania ohlásili koniec lovu a po pustení ryby sme ihneď začali baliť. V tom momente sa roztočila cievka na Feriho poslednej udici, ktorá bola ešte vo vode. Neuveriteľné! Štvalo nás, že musíme ukončiť lov práve v tom najlepšom, keď sú ryby pri chuti. Posledný súboj si môj spolubojovník užíval a navádzal mi do podberáka poslednú našu rybu, s hmotnosťou presahujúcou pätnásť kilogramov. Bolo to nádherné ukončenie neskutočne úspešnej výpravy a vytrvalosť do poslednej minúty priniesla svoje ovocie. Ferimu som nezabudol pripomenúť ten slogan, ktorý si prečítal na zadnej strane obalu z boilies. Spoločne sme sa na tom smiali a obaja boli nadmieru spokojní.
Myslím, že naše sny boli do bodky splnené a vieme, že takáto výprava sa podarí len raz za čas. Tešil nás aj fakt, že naša taktika bola správna. Kŕmenie v jednej línii na pomerne úzkej ploche nám obom prinieslo takmer rovnaký počet záberov a obaja sme ulovili nádherné ryby. Odhadli sme správnu dávku kŕmenia a rybu sme nepresýtili. Dosiahli sme aj to, že nám ryba neodplávala do takej miery, že by sme museli na konci niektorého dňa hlásiť ZERO, tak ako niektorí okolití rybári.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
