Slabá zima a skorá jar s pomerne vysokými teplotami mi dali impulz na uskutočnenie mojej prvej výpravy v tomto roku. Dĺžku výpravy som si určil na desať dní. Plánoval som loviť z brehu a počas celej výpravy som chcel zostať loviť na jednom mieste bez ohľadu na úspešnosť.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Niekoľko kilometrov pred príchodom k jazeru mi teplomer v aute ukazoval letných 26 °C, pričom okolité hory boli pokryté ešte snehom, čo vytváralo očarujúcu scenériu. Pripomínalo mi to obraz krajiny v Maroku spred niekoľkých rokov, keď som tam lovil v novembri a januári.
Brehy zívali prázdnotou
Na brehu jazera som chcel zistiť, či sú už kapry pri chuti, ale brehy zívali prázdnotou. Nebolo teda od koho. Tak som sa hneď začal pripravovať na samotný lov a na otázku či kapry momentálne berú, si zodpoviem v najbližšom čase sám. Pred západom slnka som mal na brehu už všetko pripravené, a tak mi už zostával len posledný krok pred samotným lovom, zaviezť prúty.
Na vode som hneď začal sledovať teplotu vody, ukázala 12 °C. Zašiel som aj do blízkej zátoky, či nespozorujem nejaké kapry, alebo niečo podozrivé čo by ich prezradilo, že sa tam zdržujú. Nič podobné sa nestalo, aj keď v zátoke bola voda teplejšia, po kaproch tam nebolo ani stopy.
Nasledujúci čas už trávim hľadaním vhodných miest na položenie mojich montáží. Netrvalo to dlho a všetky spočívali na svojom mieste v podvodnej džungli. Všetky nádejné miesta som si uložil do GPS v sonare. Ja pri love nepoužívam bóje ani tyčovky. Kladiem pomocou sonaru a mapy.
Mix všetkých priemerov
Prvá noc bez jediného pípnutia mi prišla vhod. Po dlhej ceste mi chýbal spánok. Skoro ráno som sa prebudil plný energie, hlava prepnutá už na lov a cítil som sa plne pripravený na zábery, ktoré som „privolával“ všakovakými spôsobmi. Od pondelka do piatka panovalo ustálené počasie. Bezvetrie, slnečno a teplo. Nič zásadné sa neudialo až na zopár záberov od jalcov, ktoré nemali problém zabrať na 24 mm boilies.
Po každom zábere som dúfal, že ten ďalší už bude kapor. Preto som neustále poctivo dokrmoval rovnakým spôsobom ako na začiatku, lebo nenásytné jalce určite všetko krmivo vyzbierajú ihneď ako priplávajú na kŕmne miesto. Zakaždým som dohadzoval do širokého okolia zaznačeného miesta 1 kg boilies a 1 kg peliet Special rôznych priemerov. Pred lovom som si vytvoril mix všetkých priemerov - 4, 12 a 18 mm. Boilies bolo teda pripravené, čerstvo rolované Biosquid+A.C.Biosquid, Legend Seafood+A.C.Slivka/Cesnak, Legend Supra Fish+A.C.Jahoda a Legend Protein Bird-Winter Fruit.
Potešilo ma, že konečne zabral kapor
Prvé dni som nastražil aj môj obľúbený pop up Signal 16 mm, ale všade prítomné jalce ihneď po zavezení napádali túto nástrahu, tak som ju úplne vysadil a až do konca výpravy nahradil 24 mm boilies. Počas voľných chvíľ som si pripravoval PVA sieťky s PVA MIXOM, ktoré som pred každým uložením zavesil na háčik. Ku každému druhu boilies som používal aj príslušnú príchuť PVA mixu. Hotovú PVA pančuchu naplnenú PVA mixom som zvýrazňoval ešte niekoľkými strekmi sprejom Legend.
V sobotu popoludní sa zatiahlo a večer padlo aj zopár kvapiek dažďa. V noci už poriadne lialo a rozfúkal sa silnejší vietor. Skoro ráno ma prebudil hlásič nesmelým záberom, tak ako doteraz. Po nespočetný raz som vyrazil člnom na vodu. Tak ako doteraz, ani v tomto prípade som netušil, o akú rybu ide. Všetko sa mi podarilo vykonať na 100 %. Nikdy nepodceňujem ani nepatrný záber, ani záber po desiatom jalcovi, alebo piatom lieňovi. Veď práve teraz to môže byť kapor a nie hocijaký. Viackrát sa mi stalo na iných výpravách, že naj kapor výpravy prišiel práve vtedy, keď som ho najmenej očakával.
Teraz to nebol práve kapor z tých väčších, ale bol po šiestich dňoch a po množstve jalcov. Prvého kapra uloveného na výprave vždy fotím, ale tohto som hneď pustil. Nechcelo sa mi rozťahovať fototechniku v jemnom daždi. Potešilo ma, že konečne zabral kapor a veril som, že konečne priplávali do mojej oblasti. Ak sa tak stane, zistím to až v nasledujúcich hodinách, tak urobím všetko preto, aby som túto situáciu zužitkoval a natiahol čo najdlhšie.
Tesne pred obedom sa ozvalo moje RX-ko. Tentoraz som skúšal rybu zdolať z brehu, čo sa mi aj úspešne podarilo. Bol to o niečo väčší kapor ako ten zdolaný skoro ráno. Jeho hmotnosť bola necelých 15 kg. Celý deň lialo a už začala rapídne stúpať aj hladina jazera, čo tu nie je nič výnimočné. Počas výdatných dažďov dokáže jazero stúpnuť v priebehu jedného dňa aj o pol metra. Odkedy začalo pršať, sa voda ochladila o 2 stupne, ale kaprom to asi prospelo.
Vyfarbený lysec nakoniec skončil v mojom podberáku - 18 kg
Okolité vrchy boli čoraz viac zasnežené. Popoludní som si vychutnával zdolávanie krásneho lysca z brehu. Z brehu zvyknem obvykle zdolávať len pri vhodných podmienkach a jednoduchom teréne vo vode. Viem, že takto viac riskujem stratu ryby, ale teraz bola predo mnou len hlbočina a k tomu fúkal silný vietor, ktorý rybu sfúkol na mňa. Vyfarbený lysec nakoniec šťastne skončil v mojom podberáku a jeho hmotnosť sa prehupla cez 18 kg.
V tej chvíli som už bol úplne presvedčený, že kapry objavili moje návnady a určitý čas sa zdržia na mojom mieste. Vytlačili aj skupinu jalcov, veď od rána sa neobjavil ani jeden a odvtedy sa neukázali ani na hladine. So západom slnka sa utíšil aj vietor. Vtom sa ozval hlásič, swinger padol, vzapätí zodvihol, padol. Tentoraz som sa vydal rybu zdolávať s člnom na vodu. Opäť nepociťujem ťah ryby, ale keď už namotávam posledné metre šokovej šnúry do navijaka, necítil som na prúte poriadny odpor. Neboli to žiadne výpady, len pomalý plynulý ťah v okolí člna.
Rybu sa mi podarilo dostať pod hladinu, ale znova si potiahla do hĺbky. Už som začal uvažovať, že by mohla byť aj väčšia. Keď sa mi ju darilo držať pri hladine, bol som zvedavý aká asi je, ale stále som ju nevidel, bola tma a čelovku som schválne nechcel zapnúť, aby ryba nepodnikla ďalšie výpady na podnet svetla.
Hneď som vedel, že to je torpédo
Po chvíli sa mi podarilo rybu podobrať a to som už mohol v pokoji zasvietiť čelovku a prezrieť si kapra. Prevalil som ho na bok a hneď som vedel, že to je torpédo. Tento dlhý 107 cm šupináč vážil 24,20 kg. Nesmierne som sa potešil tomuto kaprovi ale aj faktu, že bol už štvrtý v poradí počas jedného dňa. Kapry brali tak opatrne, že väčšina z nich pri zábere ani nevyrazila olovo vážiace 300 g zo závesného systému.
Odhadol som aj použitý materiál na nadväzce, ktoré som si pripravil z potiahnutej šnúrky Soul Strp Stif 25 lb a háčikov RSH 1000 a RSH 3000. Ich dĺžka bola v tomto prípade 25 cm. Nasledujúci deň sa mi podarilo zdolať ešte o jedného kapra viac. Len dopoludnia mi zabralo päť kaprov v rozmedzí 13-14,50 kg. O jedného kapra som prišiel pri zdolávaní, keď sa krátko po zábere vypol. Od obeda do pol noci nastal pokoj, po polnoci mi zabral jeden malinký mierový kaprík.
Do konca výpravy som zdolal už len jedného kapra 15,50 kg ťažkého a jedného som vypol pri zdolávaní. Desať dní ubehlo veľmi rýchlo a škoda, že tých úspešnejších bolo menej. V stredu ráno som sa už len pobalil a tešil sa na domov po vydarenej úvodnej výprave. Mnoho marcových výprav som absolvoval bez jediného záberu, vždy som išiel len na taký test, že čo sa deje na jazere, ale teraz to vyšlo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
