Skracujúce sa jesenné dni a pracovné povinnosti začali výrazne ovplyvňovať moje vychádzky za kaprami. Prakticky od polovice septembra mám voľných už len pár víkendov, a tak intenzívne premýšľam, kde ich strávim.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Z časopriestorového dôvodu nakoniec volím vodu, ktorú mám najbližšie k svojmu bydlisku a ktorá je zo všetkých vôd môjmu srdcu najmilšia. Ide o štrkovisko, na ktorom som sa učil ako chlapec nahadzovať, do ktorého som sypal moje prvé našúľané boilies a z ktorého som ťahal moje prvé kapry. Na prelome augusta a septembra vyrážam na prvý víkend na spomínané štrkovisko. Z práce sa mi darí ubziknúť už vo štvrtok na obed, letím bezhlavo domov po náradie a cca o 17.00 mám už vyvezené. Staviam bivak a užívam si pokojné chvíle. V piatok sa ku mne pridáva kamarát Robo a prináša so sebou usmoklené počasie. Ryba je aktívna najmä v noci, zábery prichádzajú pravidelne a my zdolávame pekné kapry. Napriek tomu, že pršalo až do nedele, zažili sme krásny víkend, ktorého výsledkom sú aj tieto kapry.
September ubehol ako voda a ja sa dostávam na ryby až na prelome septembra a októbra. Silné abstinenčné stavy neprebíja ani zlé počasie a ani to, že nemám na túto víkendovku parťáka.
Aj o tom je kaprarina
K vode prichádzam v piatok podvečer a volím rovnaké miesto ako naposledy. Vyvážka na vzdialenosť cca 170 metrov, na konci ktorej mám veľa možností kam položiť montáž. Dva prúty, dve miesta. Prvá montáž putuje medzi dve hrany do cca 7,5 metra hlbokej vody. Dno je tu posiate mušličkami.
Nakoľko sa voda už ochladzuje, druhé miesto volím pod hranou v 9-metrovej vode. Hneď po príchode ma upútava priezračnosť vody. Je vidno ďaleko pod vodnú hladinu, a preto vyberám kombinované nadväzce z fluorokarbónu a jemnej pletenky. Tento typ montáže mám veľmi rád, najmä kvôli jeho univerzálnosti. Je dobre maskovaný a navyše hrubý fluorokarbón zabezpečuje tzv. blowback efekt, vďaka čomu sa kapor len ťažko zbavuje háčika po jeho nasatí. Najčastejšie pre tento typ montáže používam fluorokarbón s priemerom 0,60 mm.
Noc je pokojná a prvý záber prichádza až v sobotu doobeda. Pomalý, ale veľmi plynulý záber a mohutný ťah z cievky po zdvihnutí prúta zo stojana prezrádza, že nejde o malú rybu. Kapor však končí v starej potopenej bóji.
„Ále, nieee, prídem oňho,“ pomyslel som si, avšak darí sa mi silon vymotať a zdolávačka pokračuje. Zrazu sa pri mne vynára nádherný kapor a zostáva už len dať ho do podberáka. Kapor však podniká ešte jeden výpad a nečakane sa odopína. Prichádzam o nádhernú rybu, o môj osobák, bez pochýb o rekord vody. „Aj o tom je kaprarina,“ utešujem sa…
Ďalší záber prichádza na pravé poludnie a znova z miesta s 9-metrovou vodou. Ryba sa javí dobre, ale súboj zase končí v akejsi prekážke. „Dnes mi to snáď nie je súdené…“ No nič, vymieňam olová za nagumičkované kamene a snáď do tretice všetko dobré. Poobede ma prichádza pozrieť môj dedko, ktorému sa spovedám a priznávam mu moje neúspechy. Utešuje ma otrepanou frázou: „To nič, veď ešte chytíš…“. A mal pravdu. Čas 18.00, záber No.3. Kameň po záseku odpadáva presne tak ako má, čo mi výrazne zvyšuje šance na úspech. A je to tu! Na podložke končí môj osobák s hmotnosťou rovných 18 kg. Radosť to veľká, ešte pár fotiek plus video z púšťania ryby a slávnostný prípitok. Celý čas som však myslel na tú prvú rybu, z ktorej sa pre mňa stal cieľ číslo 1.
Z tejto ryby sa na chvíľu stal môj osobák, krásny silný kapor s hmotnosťou 18 kg a peknou stavbou tela.
V hlave mám neustále súboj s veľkým kaprom
Tak ako každý rok aj tento október sa nesie v duchu prvých výlovov a nasádzania rýb. Nie je to inak aj na mojom milovanom štrkovisku. Kapria K2 násada prichádza predposledný októbrový týždeň a to v hojnom počte. Rybačku mám však už naplánovanú a s kamarátom Robom sme dohodnutí na prelom október - november. Čo sa dá robiť, budeme sa musieť s násaďákmi a nepríjemným hmlistým počasím popasovať. V hlave mám neustále súboj s veľkým kaprom, o ktorého som prišiel. Tieto tri faktory predstavujú pre mňa veľkú výzvu…
K vode prichádzame v piatok o druhej popoludní. Výber miesta nepodceňujeme a postupne zvažujeme jednotlivé možnosti. Pri každej našej zastávke si vybavujem nejakú spomienku na dané miesto a tvar dna, ktorý som kedysi v minulosti odpozoroval zo sonaru. Výber miesta nám trvá takmer hodinu a pol. Montujeme sonar a vyrážame na vodu označiť vybrané hrany. Rozhodujeme sa pre stratégiu 4 prúty, 4 lovné miesta a postupne umiestňujeme montáže na 4 ďaleko od seba vzdialené body s rôznou hĺbkou vody. Kvôli neustále ochladzujúcej sa vode kladieme naše montáže pod lavice do hlbších partií jazera, kde je teplota vody ustálená. Vodný stĺpec tu dosahuje hĺbku 8 až 10 metrov. Kvôli násade volíme bodové kŕmenie v malých dávkach tesne k montáži. Moje obľúbené mäsové boilies vymieňam za boilies na korenistej báze, keďže voda má cca 13 °C. S posledným prútom doveslujem na breh už po tme a vzápätí sa spúšťa hustá hmla.
Po vyvezení padla na revír hustá hmla.
Nádherný kapor – 18,8 kg
Sedíme pred bivakmi a pri teplom čaji „čumíme“ na bielu stenu vytvorenú z hustej hmly. O ôsmej večer sa ozýva prvé beep a Robo štartuje ku svojmu prútu. Zdolávačku mu komplikuje hustá hmla a ja len stojím s podberákom a snažím sa uvidieť rybu. Nakoniec sme úspešní a ryba končí na podložke. Nádherne stavaný kapor s hmotnosťou 18,8 kg. Gratulujem Robovi, pripíjame si, no vyviezť sa už, bohužiaľ, nedá. Robo kvôli hmle len naslepo nahadzuje.Do rána je pokoj a to mi dovoľuje snívať o mojom veľkom kaprovi. Ráno nás prebúdzajú zábery prvých násadových kaprov. Nič extra. Tešíme sa, že zábery malých kaprov nie sú nijako pravidelné a mne sa dokonca darí vytiahnuť aj dva kapry v rozmedzí 5 až 7 kg. Sobota je taktiež chmúrna, zahalená v hmle. Pri teplom čaji vymýšľame ďalší postup. Stratégia rozloženia lovných miest a bodového kŕmenia sa zdá byť úspešná, lebo nakoniec už malé ryby nechytáme.
Po každom zábere sa snažím montáž uložiť o niečo ďalej od miesta záberu, aby som ju nespustil priamo medzi kŕmiace sa malé ryby. Krátko prd treťou mám padák. Malá ryba, pomyslel som si, no ale aj napriek tomu sa ponáhľam k prútu. Dvíham ho zo stojanu a súčasne zaťahujem brzdu. Okamžite cítim dobrú rybu, ktorá zabrala z 9-metrovej vody cca 160 metrov od nás.
„Dvadsať plus jak vyšitých“
Rybu sa mi darí pomerne úspešne po centimetroch priťahovať ku brehu, avšak zrazu nastáva okamih, ktorý asi nikto z nás neobľubuje. Ryba končí v prekážke, ja rýchlo naskakujem do člna a Robo mi ešte narýchlo podáva podberák. Nakoniec ju dostávam z prekážky a nastáva urputný boj. Podo mnou je zhruba 13 metrov hlboká voda, takže ryba má dostatočný priestor na únik. Prút je zohnutý až pod čln, no napokon kapra podoberám a neverím vlastným očiam. Veľká ryba, no nie je to kapor, o ktorého som pred mesiacom prišiel. Dlhá stavba tela a veľká chvostová plutva, skrátka bojovník.
Doveslujem na breh, kde sa medzičasom zbehlo pár okolitých rybárov. „Dvadsať plus jak vyšitých,“ vraví Robo a ja už mám úsmev na tvári. Na podložke rozopínam sak a ukazujem svetu tento nádherný klenot. Nasleduje fotenie, natáčanie, púšťanie a cesta za člnom, ktorý som v rýchlosti a spleti udalostí zabudol priviazať. Prijímam gratulácie a otvárajú sa fľaše. Mám nový osobák a to z vody, kde som začínal a ktorú mám najradšej.
Jeseň je niekedy pochmúrna, občas zase hrá farbami. Mám ju rád, síce ponúka menej záberov, ale o to väčšia je šanca uloviť veľkú rybu, ktorá sa kŕmi na zimu. Keď sa k tomu pridá odhodlaný rybár, ktorý sa dokáže vyrovnať s nepriazňou počasia a prispôsobiť svoju techniku lovu, výsledkom môže byť kopa krásnych chvíľ strávených pri vode.
Úspešné návnady a nsátrahy od Orthodox Carp.
Obľúbená montáž.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
