„Dokázal som to“. Veľká šťuka vkĺzla do môjho podberáka. Výkrik radosti sa miesil s úľavou. Táto 100 + cm šťuka je stou v sezóne a prekonal som svoju najväčšiu rybársku výzvu.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Rok bol ako na horskej dráhe. Sto šťúk viac ako jeden meter za jednu sezónu! Porozprávam vám príbeh o emocionálnych vzostupoch a pádoch počas posledných dvanástich mesiacov.
Mám veľkú pasiu v chytaní šťúk, začala sa vtedy, keď som ulovil prvú naozaj veľkú, presahujúcu 120 cm. Úplne ma to pohltilo a začal som sa zameriavať na ich cielený lov. Lovil som na čoraz väčších vodách a lovil čoraz väčšie ryby. Študoval som miesta, ktoré by mohli obývať veľké šťuky a zistil som, že Ženevské jazero má veľký potenciál na naozaj veľké exempláre. Mohli by sa tu nachádzať európske rekordné šťuky a chcel som ich uloviť. Prvýkrát som tu chytal z brehu a bol som zamilovaný do jeho krásy a rozsiahlosti. Malo veľký potenciál a mal som chuť prekabátiť obrovskú šťuku.
Môj cieľ: viac ako 100 kusov 100 a viac cm šťúk počas jedného roka!
Čas objavovania
Cesty tam a späť ma príliš nebavili, a tak som sa rozhodol presťahovať sa bližšie k Ženevskému jazeru. V roku 2013 som mal šťastie a našiel si tam prácu, ktorá mi navyše ponúkala množstvo voľného času na jeho skúmanie. Prvá polovica sezóny tak bola časom objavovania. Splietal som plány a taktiky a začal rozumieť topografii jazera. Keď sa sezóna 2013 skončila, mal som dva veľké plány na tú ďalšiu. Po prvé, chcel som chytiť viac ako 50 metrov šťúk (sčítaním ich dĺžok) a po druhé, chcel som uloviť rybu cez magických 130 cm!
Pred sebou som mal celú zimu na prípravu náradia a začal som seriózny prieskum hĺbky. Chcel som zostaviť detailný obrázok podvodného profilu jazera, takže som začal 22-dňovú kampaň bez prúta a robil analýzy. So sonarom Lowrance HDS 12 echo som začal prečesávať revír a mapovať ho. Robil som to metodicky a nasával všetky informácie o dne. Zistil som, že to, čo sa nachádza, tu som ešte nikdy nevidel. Bolo to ťažšie ako to znie.
Dni strávené osamote na člne s dáždnikom zastrčeným za záchrannou vestou. Keď nepršalo alebo nesnežilo, na jazere sa povaľovala hustá hmla. Pokryl som všetky potenciálne dobré miesta medzi 0 a 30 metrami hĺbky – zóny, kde by sa ryby určite mali nachádzať. Avšak počas týchto 22 dní som takmer žiadnu nevidel, ale zaznamenal som mnoho rôznych prekážok, tráv a podobne, kde sa obvykle dravce nachádzajú a začal si robiť mapu cieľových oblastí.
Snaha za to stála
Skončil som so 700 GPS bodmi, kde by sa ryby mohli nachádzať a s veľmi dobrou predstavou o jazere. Napriek ťažkostiam som bol spokojný a pripravený na sezónu. Bol som pozitívne naladený, ale mal som aj trochu strach, či sa mi podarí to, čo som si zaumienil. Bola moja zimná príprava dostatočná? Začiatkom marca som ulovil prvú šťuku pomocou mojej obľúbenej metódy – pomalým ťahaním mäkkej nástrahy. Giant Ripple od Berkley je môj favorit a chytal som jedine s ním, menil som iba farby a záťaže.
V marci som aj napriek zlému počasiu chytil ešte niekoľko pekných rýb. Mal som síce iba jeden záber za deň, ale snaha za to aj tak stála. Priebežne som bol motivovaný tým, že ďalší záber bude práve od vysnívanej ryby. Pozitívny prvý mesiac, ale chcel som viac. Moja najväčšia ryba mala iba 120 cm a ja som chcel väčšie.
Na jazere sa nesmú šťuky chytať tri týždne – vždy v apríli. Táto prestávka mi prišla celkom vhod. Mohol som ďalej pokračovať v prieskume sonarom, avšak teraz som videl aj ryby a mohol sledovať ich pohyb. Začiatkom mája som bol pripravený chytať ďalej. Mal som tu priateľa z Quebecu, ktorého snom bolo uloviť rybu okolo 115 cm. Rybačka nebola úplne skvelá, ale podarilo sa nám nachytať niekoľko veľkých rýb a kamarát si chytil osobák – 123 cm. Keď som si prezrel tabuľku rekordov, tie najväčšie sa chytali práve v máji – ešte viac som sa usiloval. Tri dni fúkal silný vietor a tvorili sa masívne prúdy. Z toho veľké šťuky profitovali a presúvali sa po jazere.
Skvelá, 122,5 cm kráska ulovená v roku 2013.
Vyhliadky lovu boli vzrušujúce
Na pár dní ma navštívil otec a spolu sme lokalizovali niekoľko šťúk, ktoré na jedno miesto natlačil vietor. Zábery neboli časté, ale počas skenovania oblasti som zaznamenal 4 šťuky cez 120 cm a 2 cez 130 cm! Vyhliadky lovu s takým množstvom „natlačených“ rýb boli vzrušujúce. Bolo tu niekoľko lodí, ale ani jedna z posádok nemala záber! Po čase sa lode vytratili. My sme zotrvali a otcovi som povedal, že sa tu nenachádza mnoho šťúk, ale sú naozaj obrovské. Okrem toho som ho upozornil, že uloviť ich vôbec nie je jednoduché! V každom prípade, dve hodiny potom bol otec odmenený rybou 125 cm dlhou – najväčšou v jeho živote.
Nasledujúci deň sa zodvihol južný vietor a spôsobil oveľa ťažšie driftovanie. Nemohli sme loviť tak, ako po minulé dni a ja som si bol istý, že ryby tu sú. Spomínam si na jeden drift, keď som zasekol rybu ihneď po nahodení. Takmer som nezasekol, šnúru som mal ešte prevesenú a ryba sa „rozbehla“ po vetre. Netušil som o akú veľkú rybu ide, ale bojovala tvrdo. Keď bola pod loďou, snažil som sa ju vypumpovať.
Prút bol ohnutý ako luk a stále sa držala v hĺbke, keď som zapumpoval, ryba mi to vrátila. Cítil som sa, akoby som zasekol lokomotívu! Napriek tomu, že mám dosť silné prúty, cítil som, že nie som pánom situácie. Vedel som, že je to veľká ryba a začal som tušiť, že môže mať viac ako 130 cm. Keď sa konečne dostala na hladinu a prvýkrát som ju zbadal, vedel som, že som mal pravdu. To bola tá správne veľká šťuka! Konečne som ju podobral a obdivoval. Neuveriteľné – 133 cm a 17 kg vážiaca šťuka! Ulovenie osobného rekordu je vždy silný moment, ktorý mňa osobne posúva vpred. Debatovali sme o rybách do skorých ranných hodín. Hneď ráno som si musel ešte raz pozrieť fotky, aby som uveril, že to nebol len sen.
Spolu s bratom Jordanom a ďalšou zaknihovanou šťukou.
Sila tejto ryby bola neuveriteľná
Vietor fúkal aj naďalej dosť silno a driftovanie bolo zložité. Ale bol som si istý, že sa na rovnakom mieste ako predtým bude nachádzať ešte niekoľko veľkých šťúk. V strede dňa som mal pekný záber na Giant Ripple Fire Tiger. Prút sa mierne ohol. V okolí sa nenachádzali žiadne prekážky, a tak som len trikrát otočil kľučkou navijaka a zasekol. Ryba sa pomaly pohla. Bola to evidentne väčšia šťuka.
Abu Garcia Veritas odolával výpadom, nemal som v člne dobrý balans, v pravej ruke prút, v ľavej diaľkové ovládanie motora, medzi nohami podberák. Je to ozaj extrémny šport a ja milujem každú jeho minútu! Snažil som sa odhadnúť veľkosť ryby, ktorá sa dostala už pod loď. Nebojovala príliš divoko, skôr sa snažila využiť svoju hmotnosť, ako sumec. Odhodlaná sila tejto ryby bola neuveriteľná. Bol som zaujatý súbojom s neviditeľným súperom. Keď som navinul 5 metrov šnúry, ryba si vzala 10.
Keď sa konečne prevalila na hladine, mal som emócie vybičované naplno, ale musel som to zvládať s pokojom. Vedel som, že nie je priestor na chyby. Musel som všetko urobiť perfektne. Podobral som ju, trocha si uvoľnil rameno a do oboch rúk som vzal túto beštiu. Mám ju, 130 cm! Bola to naozaj veľká ryba, na nástrahe Giant Ripple boli malé stopy po čeľustiach.
Plán vychádzal dokonale
Prekonal som nielen svoj osobný rekordy, ale predpokladám, že aj rekord Francúzska, pretože šťuka vážila neuveriteľných 22 kilogramov! Skvelá ryba! Zakričal som od radosti a pustil ju naspäť do vody, stále v šoku z úlovku nádherného predátora.
Počas ďalších dvoch dní som ulovil ešte 133 a 135 cm ryby. Všetky tie mesiace driny a plánovania sa oplatili. Tieto fantastické ryby boli odmenou a bol som okúzlený ich krásou a vekom, pretože dorásť do takýchto rozmerov je pre rybu veľmi náročné a musí sa naozaj obracať, aby to dosiahla. Reprezentujú časť nášho národného bohatstva a mali by sme ich rešpektovať a chrániť.
Môj štvrtý rybársky deň mi dal ďalšiu veľkú rybu – 117 cm. Plán vychádzal dokonale a ulovil som ešte 117, 125, 133 a 135 cm ryby. Každá bola obrovská a mohla by byť životnou rybou každého rybára dookola. Keď sa máj končil, bol som na dobrej ceste uskutočniť svoj cieľ.
Počas júna som mal problémy s člnom a to ma na celý mesiac odstavilo od chytania. Na začiatku júla som odletel do Quebecu, na lov amerických šťúk musky. Chcel som si overiť, aké odlišné sú od našich, európskych. Výlet sa začal s 128 cm rybou a potom som chytal už len menšie kusy. Lovil som na Buzzbait shallow, keď sa 5 m za loďou objavila obrovská musky, ale minula nástrahu. Inštinktívne som prút nadvihol, nástraha sa zodvihla na hladinu, s chvostom bublín za ňou.
Veľká ryba na osmičkovú figúru
Samozrejme, že to šťuku zaujalo. Čln som otočil doprava a nástrahou opísal osmičku a ryba to vzala! Šnúra sa začala odvíjať z navijaka a keď som pribrzdil, bola tam. Po ťažkom súboji sa z toho vykľula 130 cm potvora! Splnil som si ihneď dva sny. Po prvé, ulovil som veľkú rybu z hladiny a po druhé, veľká ryba na osmičkovú figúru.
Kanada bola skvelým dobrodružstvom, ale čas ma tlačil. Bol stred júla a ja som neulovil žiadnu veľkú rybu už mesiac a pol. Čas vrátiť sa do práce. Našťastie, po mojom návrate do Francúzska bolo jazero v skvelej forme. Nepanovali žiadne veľké horúčavy, čo by spôsobilo u rýb letargiu. Vyzeralo to veľmi dobre a všetky moje obľúbené body oplývali rybami. Počas leta som nachytal najviac veľkých rýb. Niektorí priatelia u mňa zostali cez prázdniny a nebol problém nachytať viac ako 30 rýb na loď.
Pre moju taktiku to bolo dosť riskantné, pretože nemohol som chytať naplno. Avšak koncom augusta som svoj cieľ splnil. Sezóna 2014 bola skvelá a po sčítaní som ulovil viac ako 50 metrov šťúk. Ale ako súťaživý typ som svoju latku zodvihol ešte vyššie. Dokážem uloviť počas jedného roka viac ako 100 metrov? Cítil som sa byť istý a pozitívne naladený, tak som do toho šiel.
Nezabudnuteľný súboj so zlatou šťukou
Ako jeseň ohlásila svoj príchod, prišlo aj najlepšie obdobie na lov veľkých šťúk. Zameral som sa teda na tie najväčšie a niekoľko z nich aj ulovil. Zámerne som sa vyhýbal miestam, kde sa zdržiavali menšie jedince a lovil hlavne na miestach, o ktorých som vedel, že ukrývajú veľké ryby. Šťuku s dĺžkou 124 cm a hmotnosťou 15,5 kg som chytil práve vďaka takémuto cielenému lovu. V ten deň som dostal jeden jediný záber a súboj s touto prekrásnou zlatou šťukou bol nezabudnuteľný.
O niekoľko dní neskôr bol môj Giant Ripple opäť pritlačený ku dnu priehrady s veľkou rybou v závese. Kamarát Sylvain Legendre bol na jazere na natáčaní epizódy zo seriálu Seasons a akurát mi telefonoval. Musel som jednou rukou zdolávať rybu a druhou prijať hovor: „Rýchlo príď sem Sylvain – práve ťahám veľkú rybu!“ Sylvain s filmovým štábom dorazili akurát včas a mne sa až tlačili slzy do očí, keď sme ju dokumentovali: 126,5 cm čistej šťučej krásy! Každá veľká šťuka ma dostane podobným spôsobom. Toto je dôvod, prečo každé ráno vstávam a venujem celý svoj rybársky život výhradne sledovaniu a chytaniu šťúk. Vždy keď nejakú chytím, cítim že, môj život sa napĺňa.
Giant Ripple 20 cm na 360o montáži.
Totálne ma prepadol ošiaľ lovu
Môj záujem o šťuky sa spája s mojim detstvom. Ako tínedžer som mal v izbe akvárium so šťukami a každý deň som trávil niekoľko hodín pozorovaním ich správania a zvykov. Všetky takto nadobudnuté vedomosti teraz s úspechom využívam pri love veľkých šťúk. Koniec jesene je rovnako dobrý. Na účte už mám takmer 80 kusov viac ako meter dlhých šťúk. Navyše, moje zamestnanie mi dovoľuje venovať sa rybačke počas týždňa a pracovať cez víkendy. Takto fungujem už odkedy som sa vrátil z Quebecu. Totálne ma prepadol ošiaľ lovu šťúk, tlačiac moje fyzické a duševné schopnosti na hranicu únosnosti. Občas som premýšľal či vo mne ešte ostala nejaká ľudská duša – žil som len pre tieto obry. Bez rodinného života, či vzťahu, len tvrdá práca, obetovanie, úvahy a snívanie o veľkých šťukách, môj život bol úplne podriadený lovu šťúk. Obetoval som úplne všetko lovu týchto obrovských jedincov, bol som tým doslova posadnutý – v kuse som rozmýšľal, ako vyladiť moje nástrahy a vylepšiť taktiku, aby som chytil ďalšiu veľkú rybu. Toto je v podstate môj spôsob lovu, ktorý preferujem. Zamerať sa na špecifickú rybu a prenasledovať ju aj niekoľko dní, ak treba. Našťastie, mohol som sa spoľahnúť na svoje vedomosti, pomoc priateľov a najmä na môjho brata Jordana. Na fotke sme spolu s fantastickou 112 cm šťukou chytenou v jeden októbrový večer.
Sonar mi vyobrazil veľkú odozvu
Jazero je v tomto ročnom období nádherné. Každý večer sme obdarení prekrásnym západom slnka. Užívam si tieto chvíle na jazere, zastavujem sa sem a tam, aby som mohol obdivovať túto scenériu a spraviť pár fotiek posledných lúčov slnka predtým, ako sa ukryje za hory. Musím sa však pohnúť ďalej, keď chcem splniť svoj cieľ. Na tri dni za mnou prišiel môj otec. Chytili sme niekoľko šťúk, ale neboli veľké. V každom prípade, dostal som sa niekoľkými šťukami, ktoré mali niečo cez meter na počet 84. Mojou tajnou túžbou bolo chytiť ďalšiu rybu130+ pred koncom jesene. Začal som teda prehľadávať rôzne miesta, lietal som rýchlosťou 120 km/h po jazere, aby som preskúmal čo najviac vytypovaných lokalít. Prvý deň prechytávania týchto miest mi priniesol 115 cm rybu. Nasledujúci deň ráno, keď som prechádzal ponad jedno miesto, sonar mi vyobrazil veľkú odozvu. Ukázalo sa, že je to húf ostriežov vo veľkosti 12 až 15 cm, ďalší húf menších 8-10 cm ostriežov a medzi týmito ostriežmi bola obrovská šťuka, ktorej som odhadoval okolo 130 cm. Označil som si to miesto na sonare a odplavil sa o 100 metrov ďalej. Pomaly som sa zakrádal späť pomocou tichého elektromotora. Na piate nahodenie, po dvoch ostrých trhnutiach, som dostal na môj Ripple mohutný záber. Pevne som zasekol a začal sa veľký súboj. Videl som rybu v hĺbke asi 7 metrov pod člnom a odhadoval ju na 130 cm a viac! Ryba bola neskutočne silná a unikala do hĺbky 15 metrov.
Hľadanie hĺbok je kľúčovým faktorom pri love veľkých štúk. Strávil som takto 22 dní bez toho, aby som nahodil.
Skrátka neskutočné!
Som pokojný a vykonávam niekoľko manévrov na unavenie a zdolanie ryby. Uisťujem sa, že obor je bezpečne v podberáku a vzápätí vo mne exploduje patričná dávka úľavy a radosti. Premeriavam šťuku a aj keď má menej ako som si pôvodne myslel, so svojou dĺžkou 130,5 cm a odhadovanou hmotnosťou 16-17 kg je to ohromná ryba! A čo bolo najzaujímavejšie, stal som sa prvým francúzskym rybárom, ktorý zdolal 3 šťuky väčšie ako 130 cm! A zakaždým bol pri tom môj otec. Skrátka neskutočné! Bol som hlboko dojatý a poctený, že som mohol takúto rybu držať v náručí…
Správy o tomto úlovku sa dostali do médií a bol som ohromený stovkami pozdravov, gratulácií a komentármi na mojom blogu. Ako sezóna pokračovala, niekoľko ľudí ma oslovilo, či by mohli ísť so mnou na ryby. Samozrejme, bol som rád a je pre mňa potešením ak môžem niekomu pomôcť splniť si sen a chytiť svoju životnú šťuku. Odpovedal som na každú správu alebo otázku a dojatý k slzám som si vtedy uvedomil, že rybárčenie je viac než len chytanie rýb. Je to skutočná vášeň, ktorá prináša úspechy aj neúspechy, tak ako v každom inom športe na svete. Keď som túto 130,5 cm krásku vrátil späť do vody, bolo presne 11 hodín. Napadlo ma dosiahnuť ešte jeden cieľ, a to chytiť dve šťuky väčšie ako 120 cm v jeden deň. Takže mi ostávalo ešte dosť veľa času, ak by sa aj rybám chcelo. Opäť som sa skoncentroval na chytanie. Potom, o pol tretej poobede, dostávam druhý záber dňa. Nasleduje niekoľko mohutných šťučích trhnutí hlavou, ale moja 360-stupňová montáž drží skvele. Ryba niekoľkokrát pláva smerom ku mne, no potom sa zvrtne a rýchlo uniká preč. Určite to je veľká ryba, ale je väčšia ako 120 cm?
Moje úsilie sa oplatilo
Podarilo sa mi ju dostať do podberáka, ale stále som si nie istý jej dĺžkou. Položil som ju na meraciu podložku Berkley a nameral 121,5 cm. Podarilo sa! Dve šťuky väčšie ako 120 cm za jeden deň! Dosiahol som ďalší cieľ v mojej kariére lovca veľkých šťúk a som patrične šťastný. Moje úsilie, prekonávanie prekážok a odhodlanie, ktoré som zažil počas roka sa oplatilo.
Ostávalo mi chytiť 10 meter a viac veľkých šťúk do konca sezóny. Začal sa súboj s časom. Muselo sa mi to totiž podariť pred príchodom zimy, keď sa sťahujú do hĺbok. Už čoskoro nebude žiadna ryba v dostupných hĺbkach. Stále som vyrážal na jazero, aj napriek veľmi zlým poveternostným podmienkam, hlavne ak je človek sám. Chytil som 95. šťuku, ale aktivita rýb nebola veľmi priaznivá. Potom, jedného dňa, sa mi po hodinách chytania bez záberu v nepríjemnom daždi podarilo uloviť 2 ryby – 110 a 117 cm. Tri ryby do splnenia cieľa, no podmienky boli stále horšie. Pokúšal som sa loviť ďalej, no dostať čo i len malý záber bolo veľkým problémom. Chytil som 98. rybu, keď som skúšal loviť pri dne. Ostávali ešte dve! Šťuka číslo 99 bola chytená po 7 dňoch bez záberu. Mala 105 cm a zobrala moju nástrahu opäť z dna jazera. Bol som veľmi šťastný a veľmi sa mi uľavilo, keď som ju dostal do podberáka! To znamená, že ostávala jedna ryba na dosiahnutie cieľa. Nikdy som nebol tak blízko k dosiahnutiu takéhoto úspechu, ale zároveň som pociťoval obrovské fyzické vyčerpanie z chytania v takýchto podmienkach na konci sezóny.
Tri dni po tom, čo som ulovil 99. rybu, som opäť vyrazil na lov, poháňaný a povzbudený priateľmi, blízkymi, ako aj neznámymi ľuďmi, ktorí ma podporovali na sociálnych sieťach.
Je tam. Šťuka číslo 100!
Začal som prechytávať vytypované miesto a asi po hodine som to dostal – ZÁBER. Môj Sebile AT Minnow sa po prudkom zábere zastavil. Vyzeralo to fajn. Ryba vyštartovala a pokúšala sa striasť nástrahu vyskakovaním nad hladinu, 360-ka montáž však bezpečne držala a ryba sa mohutným výpadom ponorila do hĺbky. Nadšenie, nervozita, adrenalín, všetko naraz. Poslednýkrát v tomto roku musím vykonať sériu pohybov, aby som sám túto rybu dostal do podberáka. Nikto mi nepomôže. Zdvihnúť prút, nasmerovať šťuku smerom k sebe do podberáka. Je tam. Šťuka číslo 100! Kľačím vedľa viac ako meter dlhej šťuke už po stýkrát v tomto roku. Od radosti kričím a skáčem po člne ako šialenec. Dokázal som to! Meter ukazuje 111 cm. Aj keď nie som poverčivý, tri jednotky sú pre mňa šťastným číslom na záver sezóny. Niekoľko minút som sa ešte pozeral na tú krásnu veľkú rybu a potom ju jemne vrátil späť do jazera. Nasledovalo ticho, nehybne som kľačal v prednej časti lode. Hlavou mi prechádzali momenty tejto práve ukončenej sezóny. Pekné chvíle, zložité obdobia, veľké ryby, malé ryby, úspechy, neúspechy a gratulácie za každý veľký úlovok. Všetky tie momenty mi prechádzali pred očami ako strany nejakej knihy, uvedomujúc si, že sa práve končí najlepšia rybárska sezóna v mojom živote.
Posledný riadok príbehu
Slzy šťastia mi vyhŕkli, keď to napätie konečne povolilo. Napísal som posledný riadok príbehu roku 2014, uzavrel obrovskú kapitolu môjho života ako športového rybára. Taktiež fyzické napätie zo mňa opadlo. Chodil som na ryby celý rok bez nejakej väčšej prestávky. Všetko som obetoval rybárčeniu a nič z toho neľutujem.
Neviem presne v tejto chvíli povedať, či som bol viac šťastný alebo smutný. Šťastný preto, že som dosiahol čo som chcel, no smutný preto, že sa s týmto jazerom lúčim. Povedal som si, že ak chytím 100. rybu, dám si poriadne dlhú prestávku a skončím. Takže som sa poslednýkrát pozrel na moje prúty, nástrahy, môj podberák a toto úžasné jazero. Nevedel som si predstaviť, že sa sem zajtra, pozajtra alebo o týždeň nevrátim Nechápal som, že je koniec. Koniec sezóny 2014 a Ženevského jazera!
Počas plavby späť k brehu som si poriadne poplakal. Mohol som jednoducho vystúpiť na breh a odísť, no nedalo sa. Som zviazaný láskou s týmto jazerom. Keď strávite celú sezónu myslením deň a noc na miesto ako Ženevské jazero, dostane vás to. Tento moment je ako rozchod s milovanou osobou. Niet cesty späť… Viem, že to je koniec.
Rok 2014 bol pre mňa výnimočný. Stále si úplne neuvedomujem, čo som dokázal, môžem sa len pozrieť na výsledky. Tu sú štatistiky môjho člna na Ženevskom jazere v tomto roku:
- 120 dní strávených na jazere
- Zhruba 1 000 šťúk chytených (+/-20)
- Zhruba 180 šťúk od 90 do 99,9 cm (+/- 5)
- 100 chytených šťúk cez 100 cm
- 109,22 cm je priemerná dĺžka týchto viac ako meter dlhých šťúk
Hrubá kalkulácia: 750 metrov šťúk chytených na mojom člne
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
