mongolsko
Ruky borcov sa preplietli ako hady. Lakte sa zaborili do stola a dlane sa zahryzli do seba. Pretláčanie sa začalo. Zrubom sa nieslo fučanie a stenanie, Máriov a Davov prerývaný dych. Wrestling nebral konca.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Po desiatich minútach, keď slovenský odhodlaný rybár a mongolský zarputilý šofér vytlačili zo seba všetky sily a s nimi odtiekla aj národnostná rivalita, dohodli sa na remíze. Ako spomienka na boj im zostali preťažené ramená, ktoré boleli ešte dlho po návrate domov. Ešte sa nerozplynula biela čiara na oblohe zanechaná lietadlom, ktoré odvážalo prvú skupinu do Moskvy a to už ďalší rybári, ktorí prileteli tým istým lietadlom, sedeli v UAZ‑e na ceste do mongolských stepí. Viacerí z nich už boli na rybačke v Mongolsku niekoľkokrát, preto nákupy prebehli veľmi rýchlo.
V aute sme zapratali všetky voľné miesta a zopár škatúľ sme boli nútení dať aj pod nohy, preto niet divu, že sme z obchodu s potravinami zabudli po zaplatení zobrať igelitovú tašku s plynovými bombami a s fľašou vodky. Je neuveriteľné, ale po štrnástich dňoch pri návrate z prírody do Ulanbátaru sa šofér Dava zastavil pri tej istej predajni a išiel si na isto po zabudnutý nákup. Vyzdvihol si ho ako po samozrejmosť, bez emócií naložil igelitku do auta a pokračovali sme v ceste.
Hlavátka z ramena rieky Onon.
Úspešná misia presunu
Táto partia rybárov sa rozhodla preskúmať tú časť rieky Onon, kde sa z horskej riečky stáva meandrovitý rozľahlý stepný tok. Odhliadnuc od toho, že sme cestou‑necestou viackrát zapadli, prebrodili niekoľko prítokov a nalodili sa na tri kompy, môžem iba konštatovať, že misia presunu bola úspešná.
Ako cieľ sme si vybrali miesto pri rieke Onon, kde sme táborili pred tromi rokmi. Priznám sa bez mučenia, že po niekoľkohodinovom blúdení húštinami popri rieke sme toto miesto nenašli. Nakoniec sme rozbalili tábor na okraji lesa priamo na brehu Ononu. Tu sa chytili prvé lenoky a veľa malých tajmenov. Naše táborisko bolo iba zopár kilometrov od hraničného miesta, kde rieka Onon preteká mongolsko‑ruskú hranicu.
Máriov tajmen 105 cm.
Lenok z riečky Barch.
„Martin, poď sem!“- kričím na priateľa a v ruke zvieram prút, na konci ktorého cítim veľkú rybu. O chvíľu sa ryba mece v plytkej vode a ja sa ju snažím potiahnuť bližšie k štrkovému brehu. Odhadujem jej cez meter dvadsať. Maťo pribieha a vyťahuje kameru z batohu. Tajmen sa rozbehne na posledný únik a ja ako amatér chytím rukou cievku, aby som tomu zabránil. Udica sa ohne, zatrasie a prudko vystrie. Hlavátka vyrovnáva háčiky na malom voblere a vypína sa.
Brodenie prítoku rieky Onon.
Kompa cez Onon.
Úžasná voda
Martin, zabraný do prípravy kamery, stratu ryby ani nevníma. Keď priloží prístroj k očiam, na obrazovke vidí iba môj kyslý ksicht. „Je preč“ - precedím cez zuby. Našťastie sme z toho istého úseku rieky vytiahli dve pekné ryby, ktoré tvarom tela pripomínajú nášho boleňa a Mongoli ich nazývajú omul. V neďalekom prietočnom ramene, ktoré sa nám podarilo prebrodiť až po hodine predierania sa jeho zarastenými brehmi, sme ulovili krásnu čierno bodkovanú šťuku sibírsku a prekvapivo aj deväťdesiatcentimetrovú hlavátku. Tú sme na takomto málo prúdnom mieste ani nečakali. Neďaleko nášho táboriska tiekla riečka Chir ako pravostranný prítok Ononu. Úžasná voda. Rieka preteká stepou a často sa rozdeľuje do viacerých tokov. Brodili sme v trojici, keď sme prišli k riečnemu rázcestiu. Každý sme si vybrali jednu časť z jej troch ramien. Vždy svojim priateľom hovorím, aby sa držali spolu po dvojiciach, ale tentoraz sme túto zásadu vďaka veľkej zvedavosti porušili.
Nedá mi nenapísať to, čím sa nehodno chváliť. Brodiac svoj úsek rieky som sa dostal k sútoku dvoch ramien ešte pred mojimi priateľmi. Čakať ich, alebo prebrodiť sútok sám? Rozhliadam sa vôkol a zdá sa mi, že toto prejdem poľahky a nebudem potrebovať žiadnu pomoc.
Riečka Chir.
Na moju hlúposť sa rýchlo zabudlo
Vchádzam do vody a brodím tak, ako často predtým. Bez problémov postupujem na druhú stranu až sa dostávam iba päť metrov od brehu a tu začnú komplikácie. Prúd je taký silný, že sa bojím urobiť čo len krok, aby mi nepodrazil nohy. V duchu si hovorím: nemôžem tu stáť do aleluja, lebo mi ubúdajú sily a piesok spod topánok sa mi pomaly vyplavuje a stabilita sa znižuje každou sekundou…
Voda mi siaha do polovice stehien a to mi dáva falošnú nádej, že v takejto hĺbke sa predsa nemôžem utopiť. Vykročím. Prúd mi podráža nohy a ja som v tej chvíli celý pod vodou, nosom kopírujem unikajúce štrkové dno a ruky zabáram do piesku. Vodu pijem plnými dúškami a rieka ma potichu unáša. Snažím sa kľaknúť si na kolená a nadýchnuť sa. Hrôza. Točím sa okolo svojej osi a zachytávam sa o pahýľ vytŕčajúci sa zo dna rieky. Štvornožky vyliezam na breh. Pomaly sa vyzliekam donaha, vylievam vodu z broďákov a žmýkam si svoj odev.
Až po chvíli si uvedomujem, že mi voda zobrala udicu, čiapku, okuliare, ale foťák v batohu prežil bez úhony. O chvíľu prichádzajú moji dvaja priatelia a s úsmevom skonštatujú, že už bol najvyšší čas, aby som sa takto dôkladne umyl, lebo iba takto môžem ísť ostatným príkladom. Našťastie Mário o hodinu chytil tajmena cez meter a na moju hlúposť pri brodení sa rýchlo zabudlo. Spoznávanie nových úsekov riek je síce krásne, ale treba pri tom rátať s kočovným spôsobom výpravy. Zrub nie je na kolieskach a stany pre jesenný rybolov v Mongolsku sú iba pre odhodlaných. Nesmie vás prekvapiť, že vám do rána zamrzne aj voda vo fľaši, ktorá bola pripravená na raňajšiu hygienu a ľadový čaj je skutočne ľadový. Kto sa nad toto povznesie a nepohodlie vníma ako znesiteľnú nutnosť, tak tomu sa Mongolsko odmení úžasnými zážitkami. To si píšte.
Slovenskí bohatieri v mongolskej stepi.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
