DOMOV Magazín MÁJ 2015 Vyzobranie

Vyzobranie

Minulý rok na jeseň sa v našich tímových hlavách rodí rozhodnutie opätovne navštíviť moravský súkromný revír a kraj. Termín návštevy spoločne s kamarátom Jozefom stanovujeme na mesiac apríl, v snahe pokúsiť sa o ulovenie vyzy veľkej na druhý pokus.

Jaroslav Onačilla 27.04.2015 (5/2015)

info

Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2015
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.

Tešíme sa
Po jesennej rybačke v Kelčanoch, keď sa nám vyzu nepodarilo ani uvidieť, nie to ešte uloviť, začíname spriadať (ako sa u slušných rybárov patrí) nový plán i stratégiu lovu. Výstroj je jasný – klasické kaprové deličky, väčšie „bajty“ s vlascom 0,35 mm, háčiky bez protihrotu a nástrahu na dlhší príves. Pri pivných debatách, v rámci akože prípravy, sa snažíme zvoliť tú správnu nástrahu. Halibut pelety na tejto vode veľmi nenadchli – dumáme, syrík bol fajn, no chcelo by to niečo extra bombové. „Joži“ spriada a spriadam aj ja. Na poslednej rybačke som mal k dispozícii aj obrie boilies gule, no až na jedného väčšieho uloveného jesetera bieleho nebodovali…
Pri jednom z nákupov vedno s manželkou koncom januára sa ocitá v našom nákupnom košíku aj balenie mrazených chobotníc a mne sa okamžite v lebke rozsvieti. To je ono!!! To je tá správna nástraha! Manželka nechápe ešte dlho môj čarokrásno‑zvodno‑lahodný úsmev.

Podvečerný úlovok jesetera sibírskeho.

Tesne pred akciou
Po následných telefonických hovoroch a pozvaní, sa k našej dvojici pridávajú aj priatelia – rybári z Trnavy Ivan a Roman. Kaprári. Ubytovanie je pre päť osôb, tak nie je problém, nebudeme nocovať pri vode, ale v chate neďaleko. Celú rybačku si chceme užiť v pohode a nie zmoriť sa za tri dni lovom rýb. Taká je predbežná dohoda. Volá aj Marek a pýta sa ma, kedy ideme na Moravu, že som mu to sľúbil. Dumám nad tým, že kedy a kde, no po ozrejmení si faktov, ho okamžite pridávam na súpisku „teamu Morava“. Je konečná, päť chlapov, päť rybárov upozornených na skutočnosť, že ideme loviť aj vyzu veľkú.

Cesta
V piatok desiateho apríla pár minút po polnoci vyrážame z Košíc na Moravu. Dobrá atmosféra v aute však nevydrží dlho. Aj napriek veľkej snahe komunikovať so šoférom Marekom zaspávam pomerne skoro. Na vine je poobedňajšia zmena a vyťaženosť z pracovného týždňa. Jozef s Marekom ešte chvíľku komunikuje o veciach podstatných a nepodstatných, no mrákoty ho neskôr premôžu tiež. Viem, nepatrí sa to voči šoférovi, no stalo sa.
Marek je mladý chalan a čo je hlavné – dobrý vodič. Cestu zvládol bravúrne, no ráno sa nám priznal, že aj on si musel kúsok podriemať, no našťastie na odpočívadle, keď sme my dvaja už boli „v siedmom nebi“. Ráno po šiestej sa vítame s dvojicou z Trnavy Ivanom a Romanom na dohodnutom mieste. Rozbaľujeme a pripravujeme – ako ja hovorím s nadhľadom „les“ prútov. Miesto máme vyhradené a jedenásť prútov je jeden po druhom pripravených a nastražených na lov. Vyzy aj kaprov…

Prvá vyza!!!
Je pár minút po siedmej hodine, motám niečo okolo nastražovania a bokom registrujem vzruch. Obzriem sa a Ivan s prútom ohnutým tak akurát „vyzovo“, zdoláva rybu. Pozerám, reku tu sa už končí humor a pridávam sa ku chlapom zbehnutým okolo Ivana. Je jasné, že na prúte je väčšia ryba. Boj je vyrovnaný a po dvadsiatich minútach sa začína ukazovať na hladine typický chvost jesetera a dáva jasne najavo, s kým má Ivan do činenia.
Tipujeme druh, no nedarí sa. Rozuzlenie prichádza o chvíľku – na brehu sa ocitá prvá vyza akcie. Má stoosemdesiat centimetrov, hmotnosť odhadujeme na 45 kíl. Rybu zbytočne netrápime a po pár dokumentačných záberoch ju púšťame späť. Radosť z úspechu vystriedal štrngot pohárikov s mokom pripraveným na túto akciu – vodkou Beluga. Vopred by nikto netipoval, že sa úspech dostaví tak skoro. Ryba bola ulovená na halibut peletu. Vlialo nám to do žíl, okrem vodky Belugy, aj riadny kus optimizmu do ďalších hodín, či dní. Každý nastražil v čo dúfal a vyčkával na záber…
Piatok ubehol rýchlo. Po rannom úspechu sa už nič výnimočné do večera neudialo. Sklamaní sme hlavne z neaktivity kaprov, no ani jesetery biele, či sibírske nedávajú o sebe vedieť. Skúšame rôzne nástrahy, no po rybách nebolo ani chýru ani slychu.

Ivan s vyzou po ulovení.

Bojujeme ďalej, ja s „Krakenom“
Už v piatok moja „tajná“ nástraha – malá chobotnica dostáva žartovný názov „Kraken“. Chytám skrátka na „Krakena“ a ostatní chlapci si ma doberajú. Verím v túto nástrahu, i v to, že mi prinesie úspech. Žiaľ, okrem jediného planého záberu Kraken neboduje.
Sobota je výnimočná. Jozef sa stáva kráľom lovu po zdolaní skoro identickej vyzy, ktorá je zachytená háčikom za chvostovú časť tela a v popoludňajších hodinách dupľuje svoj úspech krásnym jeseterom sibírskym s hmotnsoťou 10 kg. Marek na sedemetrovú bolonézu zdoláva pekného 64 cm kapra, s ktorým sa pasuje dobrých dvadsať minút a ja sa zabávam lovom pleskáčov zelenkavých.
Nedeľa je pre mňa dňom odovzdania chaty a odchodu. Chlapci – Jozef s Ivanom, tak ako každé ráno, sa okolo šiestej hodiny vyparili za rybami, neskôr aj Marek s Romanom. Zostal som, upratal chatu, obriadil použitý riad. Skrátka nechcel som zanechať neporiadok majiteľom a neskôr sa šiel pozrieť na lovcov. Po príchode registrujem opäť Jozefa s ohnutým prútom. Výsledok? Tretia vyza, trošku menšia, no vyza a háčik opäť mimo! Bola posledná. Velíme na ústup, čaká nás dlhá cesta na východ, Trnavčania majú tiež povinnosti, tak sa zbytočne nezdržiavame a lúčime sa. Odovzdáme chatu majiteľom a ďakujeme.

Jozef so svojou vyzou.

Užili sme si
Tri dni na rybách boli pre niekoho úspešnými, pre niekoho menej. Uloviť vyzu sa nepodarí každému, tobôž nie, ak túto možnosť súkromné revíry na Slovensku športovému rybárovi neponúkajú (Jelka?). Nie je hanbou vycestovať za ňou do zahraničia, veď krásne, dlhé súboje, keď napnutý vlasec hviždí pri slabšom vetríku, sú nezabudnuteľné. Taký je aj pohľad na túto krásnu a majestátnu rybu po jej ulovení. Vyza je skrátka rybou nie každodennou na prúte športového rybára. K tomu všetkému kopa zábavy a rozhovorov na témy rybárske či osobné.
Morava je krásna, má skromných a prívetivých ľudí, o čom som sa mohol presvedčiť aj na rybách. Fascinujúce prostredie, čistota i zeleň. Dokonca sme registrovali výskyt bobra kúsok za Kelčanmi. Ony samotné ponúkajú ozajstný a nefalšovaný relax pri rybách, no aj pri dobrom moravskom vínku. Kraj, kde sa akoby zastavil čas, mne veľmi dobre povedomý aj zo Slovenska z rokov minulých, keď sa nikto nikde až tak veľmi neponáhľal…

Rýchlo späť.