Myslím, že nastal ten správny čas oznámiť vám všetko o mojom, pre mňa veľkom, rozhodnutí a zároveň zakotvení. Môj rybársky život sa začal neskôr, pretože u nás v rodine nebol žiadny rybár a v dedine len jeden, aj ten bol divný. Vždy som však túžil ním byť.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 52
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.10.2016.
Postupne som sa dostal cez plavačku k feedru, pri ktorom som ostal ďalších šesť rokov. Už vtedy sme spolu so švagrom Marošom začali používať ako nástrahu boilies. Pomedzi to prišiel čas aj na prívlač. Snažil som sa chytať hocičo, ale hlavne veľa a neskutočne ma to bavilo.
Taliansky Pád nás preškoľoval
Netrvalo dlho a začali ma fascinovať sumce. Vždy, keď sme ich chytali, museli sme najprv chytiť nástrahové ryby a vtedy nastúpili moje obľúbené disciplíny feeder a plavák. Všetko, čo som mal rád, bolo vtedy obsiahnuté v sumčiarine. Niekedy v tomto čase sa začal prejavovať môj sklon k cestovaniu, ktorý mám pevne vpísaný aj v dátume narodenia. Vrhal som sa do šialených ciest úplne bezhlavo a s nadšením mne vlastným, veď nakoniec to robím dodnes. Moja cesta sa nenápadne začala otáčať ku kaprárine. Na svedomí to má hlavne môj dlhodobý rybársky spoločník Peťo Knapo, ktorý mi poodkryl čaro tejto disciplíny. Milovaný Pád v Taliansku nás preškoľoval, niekedy aj štyrikrát za rok. Súboje s divokými riečnymi mohykánmi však všetko to trápenie, ktoré táto rieka vie pripraviť, plne vynahradili. Na sumca som však nikdy nezanevrel. V roku 2010 sa mi táto rieka postarala o sumca snov, 115 kg živej hmotnosti bol vtedy rekord. Peťo Košičár sa ma odstupom času opýtal, či ma to nedemotivovalo. Teraz môžem povedať, že sčasti áno. Trhačku už na Slovensku praktizujem len výnimočne, ale o to viac chytávam na vábničku. Uvoľnil sa mi teda čas venovať sa naplno kapríkom. Skúšal som boilies od takmer všetkých výrobcov, okrem tých, ktorí mi boli svojim vystupovaním vyslovene nesympatickí. Moje dobrodružné cesty viedli krížom krážom od veľkých a malých riek cez jazerá a rybníky až po súkromáky. Každá voda, technika a situácia ma posúvala vpred. Zákonite nasledovala výzva menom preteky. Opäť niečo nové a to ja mám veľmi rád. Prvé preteky a hneď na druhom mieste. Poháre sme začali domov znášať ako škrečky, lebo sa nám naozaj darilo takmer všade kam sme prišli. Všetky situácie a informácie sme potom použili aj na výpravách v zahraničí a na domácich vodách.
Prvé ponuky
Snáď všetko má nejakú postupnosť, tak ju má aj môj rybársky život. Prišli ponuky na spoluprácu s výrobcami a dovozcami rôznych značiek. A to aj napriek tomu, že som sa nikdy netajil, kde som bol a na aké nástrahy som chytal a niekedy som na jednej výprave používal výrobky od troch výrobcov. Bol by som asi divný, keby mi to nepohladilo ego a nepotešilo ma to. Odvtedy prešlo pár rokov, ponuky sa množili a ja som odolával. To, čo som si uvedomil hneď na začiatku, vo mne stále dozrievalo. Bola by to totiž strata slobody. Preto som chytal stále na to, na čo som chcel a čo som v danej chvíli cítil, že by som mal.
Myslím, že som získaval prehľad o všetkých výrobkoch, ktoré som používal a verte, nebolo ich málo. Asi pred piatimi rokmi som sa však zameral už len na tri z celého spektra všetkých výrobcov. Dozrelo vo mne však rozhodnutie, že budem podporovať a chytať len na dve, slovenskú a českú. Ja som sa narodil v Československu a pre mňa je nejaká hranica v tomto prípade smiešna. Nevidel som už dôvod podporovať zahraničných výrobcov. Osobne si myslím a nielen ja, ale aj niektoré slovenské a české značky už dávno predbehli svojou kvalitou akéhokoľvek zahraničného výrobcu.
Moje konečné rozhodnutie
Jeden výrobca ma čím ďalej viac presviedčal o tom, že to, čo robí, nerobí pre biznis, ale pre rybárov a vkladá do toho ešte niečo navyše. Seba!!! Ani neviem ako a 95 % nástrah, ktoré som používal bolo z dielne Garantbaits. To, čo som s nimi zažil na takej prechytanej vode ako je Rainbow, na divokých vodách v mnohých krajinách na štyroch kontinentoch nemá teraz zmysel rozpisovať. Nachytal som počas svojho rybárskeho života neuveriteľné ryby, z čoho sa veľmi teším. Oveľa viac si však cením všetky zážitky a cesty, ktoré ma k nim priviedli. Popravde niektoré teraz už naše výrobky som ešte za tie roky ani nemal pod háčikom. Nie je to preto, že by som im nedôveroval. Skôr to je preto, že ak som čokoľvek dlhodobo testoval a naučil sa použiť danú nástrahu v správny čas,vystačil som si aj s tromi vždy a všade. Teraz už mám prehľad asi o 60 % výrobkov.
Vstup do firmy
Každý z nás má niečo dané do vienka. Tak dostal Karči schopnosť robiť výnimočné nástrahy. Čo však nedostal, bola schopnosť viesť a rozvíjať finančne zdravú firmu. Na jednej strane si zaslúži obdiv, že to vydržal toľko rokov sám, bez pomoci. Brať si však úvery, aby mohol robiť pre ľudí top kvalitu a aby sa potom jeho najbližší mohli na ňom priživovať? Tak sa stalo, že ma oslovil. Situácia si vyžadovala okamžité a nevyhnutné zmeny. Dal sa dokopy tím ľudí s jediným cieľom: dostať Garantbaits tam, kam už dávno patrí. Každý má niečo na starosti a plne sa tomu venuje. Ja budem, okrem iných vecí, hlavne testovať všetko a všade, čo sa bude rodiť skôr ako to zamieri do obchodov. Veľa ľudí zaujíma ako to teda je. Tak teda Karči je spolumajiteľom firmy, a hlavne mozgom vývoja, pretože sa pre to narodil. Ešte o jednu vec sa s vami podelím, lebo tá hovorí za všetko, a hlavne ona rozhodla o tom, že sme sa dali na túto neľahkú cestu. Bolo to asi na druhom stretnutí, keď sme preberali ekonomiku výroby a zistili sme, že pri niekoľkých druhoch boilies sa pohybujeme v mínuse pri každom predanom kile. Neuveriteľné? Viem, ale bolo to tak! A z Chemika (Karči) v tejto úplne preňho bytostnej chvíli vyšlo: „ale ja z komponentov ubrať nechcem nič“.
Takmer sme odpadli
Cesta ubratia z kvality bola aj pre nás neprípustná, a tak isto sa nám nepáčilo ani zdražovanie. Ako z toho teda von? Prepočty nám ukázali, že sa to dá pomocou masívnych nákupov komponentov od dodávateľov. Týmto krokom sme dokázali ušetriť na niektorých ingredienciách viac ako polovicu! Modernizácia strojov a zariadení vo výrobe nám všetko zrýchlila a pomohla v náraste produktivity. Ďalším dôležitým krokom bola optimalizácia výroby s dôrazom na vylúčenie časových a materiálnych strát. Jediná, ktorú sme neudržali v starej cene je GLM. Nevedel som pochopiť ako dokázal vyrobiť v takej cene guľôčku, na ktorú ryba nielenže reaguje rýchlo, ale poctivo sa vracia na kŕmne miesto a z kaprov po ulovení doslova tečie. Po prepočítaní jej zloženia do poslednej kvapky sme takmer odpadli. Zistili sme, že predajom každého kila sa dostával do veľkého mínusu. Neuveriteľné? A to si ešte predstavte, ako sa tešil z popularity GLM‑ka a jej nárastu v predaji. Myslím si, že by ste dlho hľadali podobnú guľôčku aj v jej novej cene a aj tak by ste pravdepodobne nenašli.
Na záver
Buďte slobodní. Chytajte na to, na čo chcete, lebo len tak budete vedieť porovnať. Nežeňte sa za mega rybami, tie sú len povestnou čerešničkou. Užívajte si slobodu a to čo robíte, robte s radosťou. Ja som sa rozhodoval dlho. Nakoniec som sa stal súčasťou niečoho naozaj výnimočného a je to pre mňa ďalšia veľká výzva a tie mám veľmi rád, lebo „cesta je ciel“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
