Strieborný poklad nalepený na neresovom substráte sa začína prebúdzať. Plôdik, uväznený v drobných guľôčkach, sa čoraz nástojčivejšie pokúša pohybovať v stiesnenom priestore. Nakoniec ikerný obal praská a plôdik sa uvoľňuje. Nový život sa hlási o slovo...
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.10.2016.
Plôdik zubáča je po vyliahnutí veľmi malý, nenápadný, prakticky bezfarebný. Má ešte len necelých 5 mm, ale už po niekoľkých hodinách začína plávať. V tomto období mu ako výživa slúžia zásoby v žĺtkovom vrecúšku. Tie sa v priebehu prvého týždňa života z väčšej časti vyčerpajú a pre malinké rybičky nastáva obdobie, keď sa musia o seba sami postarať. O ich ďalšom osude rozhoduje dostatok vhodnej prirodzenej potravy. Pokiaľ je jej dostatok, ba povedal by som až nadbytok, drobné rybičky neuveriteľne rýchlo, doslova pred očami rastú. Pokiaľ chýba, rybičky v krátkom čase hynú. A to aj napriek úspešnému neresu, starostlivosti mliečniakov o potomstvo, ale aj podpore neresu rybárskymi hospodármi a ich pomocníkmi. Jednoducho, zákony prírody sú neúprosné. Práve preto je toto obdobie rozhodujúce pre ďalšiu budúcnosť mlade zubáča.
Približne v troch týždňoch veku sa zubáč začína podobať na dospelú rybu a aktívne loví aj väčšie perloočky.
Ročná násada zubáča vo veľkosti 20 - 30 cm - ideálna na zarybnenie revírov.
Prírodné liahne
Prvou prirodzenou potravou malých zubáčikov je najdrobnejší zooplanktón, predovšetkým zástupcovia nálevníkov a vírnikov. No nie v každej vode je planktónu dostatok. Ideálne sú v tomto smere hlavne priehradné nádrže. V jarnom období sa ich hladina zdvihne a začnú sa zatápať plytké zarastené zátoky. Tu sa pomerne rýchlo, prirodzeným vývojom, začína tvoriť najskôr drobný, neskôr hrubší zooplanktón.
Prebehne tu aj neres ďalších druhov rýb, ktoré neskôr slúžia dravcom, teda aj zubáčom, ako potrava. Podobný proces prebieha aj na nížinných riekach. Tu sú pre tvorbu planktónu, rovnako aj neres rýb, rozhodujúce hlavne slepé ramená. Predstavujú dokonalé prírodné liahne pre väčšinu druhov nížinných rýb.
Bežná realita
No väčšina našich tokov je zregulovaných, ramená buď úplne chýbajú, alebo sa odstránilo ich prepojenie s hlavným tokom. Na priehradách je vodný režim podriadený predovšetkým energetickým účelom. Bežnou realitou je potom aj to, že sa po úspešnom nerese vodná hladina zníži aj o niekoľko metrov a prakticky všetok poter, alebo ikry zostanú na suchu. Aj keď má v tomto smere zubáč, v porovnaní napríklad so šťukou určitú výhodu, pretože sa neresí do väčšej hĺbky, výsledok jeho reprodukcie je aj tak otázny. Je preto potrebné uvažovať aj o ďalších možnostiach ako zubáča v našich vodách podporiť. Pokiaľ má organizácia k dispozícii menšie rybníčky, môžeme sa venovať aspoň jednoduchému odchovu zubáča.
V strede najväčší zubáč - kanibal.
Odchov rýchleného zubáča
Pomenovanie rýchlený zubáč je v rybnikárskej praxi zaužívané pre zubáče približne do veku jedného až dvoch mesiacov. Za toto obdobie môžu malé zubáčiky dorásť do veľkosti 3 až 6 cm. Výhodou takéhoto odchovu je predovšetkým to, že celý odchov sa realizuje na planktóne. Ten si môžeme pomerne spoľahlivo namnožiť dobrou prípravou a vyhnojením rybníčkov maštaľným hnojom. Na odchov rýchlených štádií sú vhodné menšie plytšie rybníčky, cca do jedného hektára plochy. Pri okraji rybníka vytvoríme tzv. planktonové hniezda. Najjednoduchšie navezením niekoľkých kôp maštaľného hnoja k okraju rybníka tak, aby sa postupne do vody uvoľňovali živiny. Vytvoríme tak malé prírodné liahničky nálevníkov a vírnikov, neskôr perloočiek. Pokiaľ je to možné, dno rybníka môžeme pred napustením aj skypriť. Rybník napúšťame približne dva, tri týždne pred nasadením ikier, aby sa už vytvoril drobný planktón. Nasadzujeme väčšinou jedno až dve hniezda na hektár plochy rybníka. Na jednom stredne veľkom hniezde môže byť okolo 100 000 ks ikier. Ikry nasadzujeme až v druhej polovici inkubácie, v štádiu očných bodov. Vtedy sú už menej citlivé na manipuláciu. Pri teplote vody 10 – 12 0C to býva asi týždeň po nerese. Pri prevoze je potrebné ich chrániť pred výkyvmi teploty a vždy udržiavať vo vlhku. Pri preprave na menšie vzdialenosti, približne do pol hodiny väčšinou stačí prekrytie hniezda vlhkou utierkou. Na väčšie vzdialenosti využijeme polystyrénové prepravky a chladenie ľadom. Ikry sa pred vysadením kropia vodou, aby sa prispôsobili novým podmienkam. Samotné neresisko sa pred vysadením musí ešte obaliť pletivom, aby boli ikry chránené, napríklad pred vodným vtáctvom. Hniezda umiestňujeme na čisté dno, najlepšie do prítoku, aby sa vyliahnutý plôdik miernym prúdením vody dostal do celého rybníčka. Ideálne je pokiaľ pravidelne sledujeme aj množstvo a zloženie planktónu jeho pravidelným odlovom a kontrolou pod mikroskopom.
Približne hektár veľký rybník vhodný na odchov zubáča.
Rozhodujúci je planktón
Na začiatku odchovu by mali prevažovať drobné vírniky, alebo iný drobný zooplanktón. Po dvoch týždňoch odchovu je plôdik dostatočne veľký na to, aby dokázal loviť a konzumovať už aj hrubší zooplanktón, hlavne perloočky. Tie tvoria základ jeho výživy ešte niekoľko týždňov, až do prechodu na dravý spôsob života. V prípade, že je perloočiek málo, môžeme rybník dohnojiť menšími dávkami maštaľného hnoja pri okraji rybníka. Ak nedostatok hrubšieho zooplanktónu pretrváva, aj u zubáča sa môže začať prejavovať kanibalizmus. Na rozdiel od šťuky, ktorá začína prechádzať na dravý spôsob života už pri veľkosti okolo 3 cm, u zubáča to býva zhruba pri dvojnásobnej veľkosti. Samozrejme, ešte raz zdôrazňujem, že všetko závisí od potravnej ponuky. Pozorovanie plôdika, jeho správania, prípadne náznakov kanibalizmu, ale aj pozorovanie väčšieho zooplanktónu nám uľahčí biela doska na dne rybníka.
Výlov
Rybník s rýchleným zubáčom lovíme väčšinou dva mesiace po jeho nasadení. Pokiaľ došlo k vyžratiu planktónu a začína sa kanibalizmus, tak aj skôr. Prípadne vtedy, pokiaľ nám rybník začína nadmerne zarastať. Najväčší problém spôsobuje zarastanie vláknitými riasami, ktoré je potrebné pravidelne odstraňovať. Na menších rybníčkoch je asi najefektívnejšie ručné vyťahovanie rias pomocou dlhých hrablí. Pred výlovom sa aj na väčších rybníkoch musia v poraste vytvoriť, akoby cestičky, kadiaľ sa môžu rybičky dostať do loviska, alebo k výpuste. Niektorí chovatelia odporúčajú prisadiť k zubáčovi aj menšie množstvo násady kapra, aby pri hľadaní potravy na dne kalil vodu, a tým bránil rozvoju rias. Riskujeme však to, že kapor, okrem bentosu, odsaje aj časť populácie vysadeného zubáča. Pred samotným výlovom je dôležité pomalé spúšťanie hladiny rybníka tak, aby drobný zubáč nezostával na suchu, alebo uväznený v riasach. Lovíme v ranných, alebo podvečerných hodinách. Zubáč má tendenciu postupovať s klesajúcou vodou a to sa dá využiť hlavne pri výlove do odlovnej debne so sitom pod výpusťou rybníka. Pokiaľ takáto možnosť nie je, tak lovíme jemnou podložnou sieťou, akoby veľkým čereňom, priamo v lovisku rybníka. Pri výlove, ale aj nasledujúcej manipulácii a preprave je potrebné postupovať veľmi opatrne a pre rybičky zabezpečiť dostatok nádob s prekysličenou vodou. Ani na okamžik nezabúdať, že zubáč patrí medzi mimoriadne citlivé druhy.
Pri lovení rýchleného zubáča musíme postupovať veľmi šetrne.
Chov ročka zubáča
Odchov ročného zubáča môžeme realizovať veľmi podobne ako odchov rýchleného plôdika. Akurát rybníky pre staršie ryby môžu byť o niečo väčšie, priestrannejšie s dobrým prítokom, a to aj v letnom období. Je to pre prípad, že by sa voda v rybníku v lete extrémne prehrievala a museli by sme zvýšiť prítok. Príprava rybníka a rozkŕmenie na planktóne sú prakticky totožné. Rozdiel je akurát v tom, že zubáčovi už ďalej nebude stačiť len planktón, ale musíme mu zabezpečiť aj ďalší zdroj výživy – potravné ryby. Na to nám môžu dobre poslúžiť napríklad malé plotice, červenice, pleskáče, dokonca aj karasy, alebo iné druhy. Problém môže nastať pri zabezpečení dostatočného množstva vhodných potravných rýb pre odrastajúce zubáčiky. Aj tu však máme viacero možností ako ich získať. Prvou možnosťou je pomocou umelých neresísk, podobne ako u zubáča. Napríklad pleskáče sa tiež spoľahlivo neresia na hniezda podobné hniezdam zubáčov. Nám sa osvedčili predovšetkým veľké hniezda z čečiny smrekov s rozmerom cca 1x2 m. Pleskáče sa na ne začali neresiť už krátko po nerese zubáča. Hniezda s ikrami sme potom opatrne preniesli do rybníčkov, kde už boli vysadené ikry zubáčov.
Neres matečných pleskáčov nám zabezpečí dostatok potravy pre mlaď zubáčov.
Zdroj potravných rýb
Inou možnosťou ako zabezpečiť potravné ryby je vysadenie matečných rýb priamo do rybníkov so zubáčom. Ako matečné ryby nám spoľahlivo poslúžia pleskáče, plotice, ale aj napríklad kapry. Pokiaľ sú rybníky zarastené, tak sa na porast matečné ryby spoľahlivo vytierajú. U kapra nám postačuje niekoľko párov väčších rýb na hektár plochy rybníka. Pokiaľ máme možnosť, tak je lepšie aspoň časť matečných rýb po nerese odloviť, aby nedochádzalo k likvidácii vyliahnutého plôdika.
Niektorí chovatelia využívajú ako zdroj potravy pre zubáča dokonca aj potomstvo lieňov. A to veľmi úspešne. My sme dosiahli asi najlepšie výsledky s odchovom zubáča na hrúzovcovi – pseudorasbore. Je to invázny druh, ktorý dokáže zubáč, rovnako aj šťuka úspešne využiť ako zdroj potravy. Avšak voľba vhodných potravných rýb závisí predovšetkým od konkrétnych miestnych podmienok a možností ich získania. Pokiaľ sa nám podarí zabezpečiť pre zubáče výborné potravné podmienky, budeme príjemne potešení výsledkami chovu. Z hektárového rybníčka môžeme za ideálnych podmienok zloviť niekedy aj viac ako 200 kg ročného zubáča vo veľkosti až okolo 20 – 30 cm! A to s minimálnymi nákladmi.
Dôležitá je prax
Samozrejme, žiadna kniha, ani článok v časopise nám nezaručí úspech chovu. V prvom rade je potrebné začať, čerpať nové poznatky, konzultovať s úspešnými chovateľmi, ale hlavne skúšať. Každý chovateľ si časom vypracuje svoje vlastné metódy a neustále ich vylepšuje praxou.
Napríklad ako ďalší zdroj potravy pre rýchlené zubáče nám môže poslúžiť samostatný planktónový rybník. Z neho môžeme planktón do chovného rybníka buď prepúšťať samospádom s vodou, alebo ho odlovovať do planktónových sietí. Najlepšie v noci pomocou čerpadiel s osvetlením, alebo jednoducho pod výpusťou z rybníka. Planktón je možné ďalej na sitkách veľkostne triediť a ponúknuť plôdiku najvhodnejšiu potravu. Výsledok chovu takto môžeme aj zdvojnásobiť. Fantázii sa jednoducho hranice nekladú a vždy je možné experimentovať a vytvoriť niečo nové v konkrétnych podmienkach.
Nenechať sa odradiť
Na pohľad je celý odchov zubáča celkom jednoduchý, nenáročný. Ale potrebné je spomenúť aj to, že o úspechu chovu, okrem našich znalostí, úsilia a snahy, rozhoduje ešte aj celý rad ďalších faktorov. A tie často, ani pri najlepšej vôli, nedokážeme ovplyvniť. Na úspech chovu veľmi negatívne vplýva napríklad prudké kolísanie teplôt vody, hlavne na začiatku chovu. Prudké ochladenie nám môže podstatne zabrzdiť tvorbu zooplanktónu, a tak ohroziť samotné prežívanie plôdika. Ďalším problémom môže byť predčasné namnoženie hrubého zoo planktónu, ktorý drobný poter nedokáže skonzumovať. Alebo sa premnoží veľký dravý zoo planktón, ktorý dokáže aj starší plôdik doslova uštípať a zlikvidovať. Veľké straty nám môžu spôsobiť aj dravé larvy vážok, potápnikov, alebo iní predátori. Na starších rybičkách si s obľubou pochutnajú aj žaby, užovky a rybožravé vtáctvo. Prácu pri výlove nám môžu sťažiť vláknité riasy, kde sa plôdik dokonale zamotá a nedokáže postupovať dolu s vodou. Ale vždy, v každom rozhodujúcom okamžiku, a to už od samotného rozplávania až po záver odchovu je rozhodujúce vedieť zabezpečiť pre rybičky dostatok potravy. Ten, kto to dokáže a neodradia ho ani počiatočné neúspechy, má predpoklad stať sa úspešným chovateľom zubáča.
Zubáč poranený kormoránom.
Ten istý zubáč po troch rokoch s vyhojeným poranením zaradený do matečného húfu.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
