Deň sa postupne predlžuje, slnko žiari čoraz intenzívnejšie, začína sa otepľovať. Neviem sa už dočkať prvej tohtoročnej rybačky. Viac ma nebaví neustály lov trofejných rýb na veľkej obrazovke. Počítačové simulácie sú takmer dokonalé a po súbojoch s obrovskými kaprami a sumcami takmer padám od únavy. Ale nič nevyváži skutočný zážitok z lovu, pobyt v prírode na brehu svojej obľúbenej rieky.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.10.2016.
Oprášim svoju „retro“ výbavu – staré dobré laminátové prúty a osvedčený Roen. Moderné automaty ma viac nelákajú, používam ich len k počítaču. Teším sa na skutočnú rybačku, ako malý chlapec…
Pstruhový, vlastne, plastový potok.
Prvé úlovky
Ráno prichádzam k vode a hľadám si miesto, kde sa dá niečo uloviť. Bude to ťažké, pretože spenenú rieku pokrýva súvislá vrstva plastových fliaš, vrecúšok, polystyrénu, ale aj staré chladničky, práčky a množstvo ďalšieho odpadu. Sú tu skutočne zaujímavé zákutia a stanovištia rýb, ale loviť sa tu nedá. Kúsok nižšie je staré rameno, kde je možno ešte nejaké voľné miesto. Cez kopy odpadkov sa mi konečne podarí dostať sa k nemu. Poteším sa, keď v skalenej vode kde tu objavím pár neznámych rastlín. Určite tu musia žiť aj ryby!
Medzi odpadkami na brehu si konečne vyhrabem miesto na lov. Sadám si na veľkú pneumatiku a nahadzujem. Najskôr skúšam loviť na plávanú. Čakanie na záber náhle prerušuje ostrý zvuk sirény. Okamžite mi na mobil prichádza varovná sms‑ka o zvýšenom chemickom riziku v ovzduší. Nasadzujem si plynovú masku a pokojne pokračujem ďalej v love. Náhle sa plavák pohne. Je to ako malý zázrak. Stále tomu nemôžem uveriť, že v tejto špinavej šedej zapáchajúcej tekutine predsa niečo žije. Uverím, až keď v rukách držím prvého rybieho mutanta. Zdá sa, akoby sa na mňa usmieval. Opatrne ho púšťam späť na slobodu. Veď všetky revíry, kde rybomutanty ešte žijú, sú v režime „Chyť a nezjedz!“ (ak chceš sám prežiť). Lovné miery ani obmedzenia úlovkov už vôbec netreba. Všetky zmutované ryby sú totiž toxické…
Sedavý spôsob lovu mením na aktívnu prívlač. A skutočne, vyplatilo sa. Po chvíli mám prvý prudký záber. Zubatý šťukomutant sa bráni statočne, ale po chvíli ho úspešne vylovím a robím fotku na pamiatku. Zanedlho sa mi podarí ďalší úlovok. Je to pekne sfarbený šťučí hrbáčik. Tak takýto úspech som na rybách už dávno nemal! Rieka tu doslova „kypí životom“!
Môj prvý šťukomutant.
Na pstruhovom potoku
Povzbudený úlovkami si na druhý deň vybavujem povolenie na pstruhový potok. Samozrejme, že po známosti. Inak by som musel čakať minimálne niekoľko mesiacov. Vôd, kde ešte niečo žije, je žalostne málo a rybárov stále viac. Preto zohnať povolenku nie je vôbec jednoduché. Aj keď na druhej strane je pravda, že prakticky všetci fičia na simulátoroch. No stále sa nájdu aj takí, ktorí sa napriek všetkým rizikám, odvážia von, do prírody. Prichádzam k potoku a hneď si všímam, že tu nie je niečo v poriadku. Veď voda celkom chýba! Som nahnevaný a sklamaný. Tak to sú tie známosti. Drahé povolenky a potok bez vody! Na druhom brehu loví neznámy rybár. Snažím sa ho osloviť, ale neodpovedá. Zdá sa, že pri dlhom čakaní na úlovok tiež vyschol…
Na brehu rieky - namiesto skál plastové fľaše.
Zmutovaný násaďák
Postupujem teda dolu prúdom. Konečne nachádzam vodu. Kráčam ďalej, až zbadám ideálne stanovište pstruhomutantov pod náplavom plastových fliaš. Po chvíli je tu prvý úlovok. Je to síce len zmutovaný násaďák, ale tiež poteší… Ďalší záber neprichádza, a tak pomaly balím veci a odchádzam domov k počítaču a obrazovke. Je to len fikcia, realita, alebo blízka budúcnosť? Všetky fotografie sú z našich vôd a ich brehov… Bolo by ich dosť na celú knihu, možno aj na knižnicu! Toto sme dokázali za pár rokov! Určite námet na zamyslenie. Doba plastová, alebo doba splašková? Ako ju nazvať? Je to skutočne naša nevyhnutná budúcnosť…? Je naozaj také náročné a namáhavé upratať si, v prvom rade, aspoň po sebe?!
Zmutovaný násaďák tiež poteší.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
