Lago Boschetto
Po našej dlhšej odmlke (zdravotné problémy) sme vo februári odišli zrelaxovať na štyri dni do úplne neznámeho prostredia, kde sme ešte neboli, a teda ani nechytali. Bolo to v blízkosti známeho mesta Turín. Do Talianska chodievame chytať radi, lebo zima tam nie je až taká, ako napríklad vo Francúzsku, kde mnohé jazerá zamŕzajú.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2016
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 27.10.2016.
Na toto jazero sme dostali tip od našich talianskych priateľov. Keďže po príchode nás príroda a aj voda očarili, tešili sme na to, ako si s ňou poradíme. Majiteľ jazera Enzo s rodinou sú veľmi priateľskí a bolo fajn, že sme si hneď aj ľudsky sadli. Dali sme si spoločne kávu a ako zakaždým, aj teraz sme sa snažili získať nejaké informácie ako to tam chodí.
Najskôr sme sa dozvedeli, že jazero patrí pod inú federáciu a je povinné si zakúpiť ročnú kartu FIPSAS v hodnote 30 € ako členské, 24-hodinová povolenka vychádza na 20 € a celý víkend na 50 €. To znamená od piatka rána do nedele večera. Ak máte záujem si toto jazero vychutnať s vašimi priateľmi, je možné si ho rezervovať aj celé, buď na celý týždeň, alebo iba na víkend.
Voda patrí k tým ťažším
Rozlohou nie je veľké, ale o to viac zaujímavé. Vaše kaprárske schopnosti určite preverí 6,2 ha voda s potopenými stromami, veľmi členitým reliéfom a s hĺbkami až do 13 m. Nás veľmi zaujalo aj to, že majiteľ chová v nádržiach koi kapry a ak sú dostatočne veľké, tak ich vypúšťa, alebo predáva do iných jazier v Taliansku.
Po týchto informáciách sme išli na svoje vopred rezervované miesto na opačnej strane jazera. Prekvapilo nás aj to, že na 4 z 8 lovných miest sú malé karavany, ktoré si môžete prenajať za 5 € na deň. Samozrejme, nečakajte, že v nich bude už plná plynová bomba, elektrina, alebo toaleta so splachovaním. Určite to však ocení každý, či už pri víkendových, alebo dlhších výpravách. Ušetríte tým miesto v aute a bivak s ležadlom môžu ostať doma. My sme sa ho rozhodli vyskúšať a bola to správna voľba, keďže večer fúkal silný vietor a nám stačilo akurát vybrať spacáky a ohrievač.
Ako sme už spomenuli, voda patrí k tým ťažším, tak nás čakalo ešte zmapovať si troška dno a vyviezť prúty. Veľmi sa nám osvedčila naša zavážacia loďka, ktorá má kvalitný zabudovaný sonar a GPS, takže aj napriek tme a nepriaznivému počasiu sa nám podarilo nájsť miesta. To, čo sme videli na obrazovke sonaru, bolo veľmi zaujímavé: rôzne prekážky, lavice, hĺbky a skoky z 3 na 7 m, alebo z 9 na 5 m nebolo nič neobvyklé. Musím ešte pripomenúť, že ak si prenajmete jazero, alebo ak nie je veľmi obsadené, môžete po dohode s majiteľom použiť aj čln.
Taktika jasná, prúty opäť vo vode
Okolo polnoci, veľmi unavení, sme sa ešte najedli a dali si pred spaním teplý čaj. Predsa, zmapovať dno a vyviezť 6 prútov dalo v takom zlom počasí trochu zabrať. Aj tu platí „chyť a pusť“, môžete chytať na 3 prúty a za príplatok aj na 4 prúty na osobu. Ďalší deň nás zobudilo krásne slniečko a nefúkal už ani vietor. Počasie ako stvorené v takom ročnom období. Po skvelých raňajkách sme si ešte rozložili prístrešok a šli trocha pozorovať jazero. Noc aj dopoludnie bolo bez záberu, tak sme rozhodli zmeniť nejaké miesta a po pravde, 2 prúty sme v noci zaviezli dosť ďaleko. Sme ohľaduplní a rešpektujeme ako pravidlá, tak aj ostatných rybárov. Kŕmili sme vopred pripraveným partiklom, trochou tigrieho orecha a novým boilies, ktoré sme šli testovať. Montáž sme mali priebežnú systémom drop‑off a pozostávala z cca 1 m leadcore alebo potápavej šnúry Free lead submerge, ako inak, od Foxu. Nadväzce boli z poťahovanej šnúrky Camotex a háčiky veľkosti 6 alebo 8. Ako nástrahu sme dávali tigrí orech spolu s 16 mm pop‑up novinkou Cocaberry orezané do valčekov. Rovnako ako nástrahy, tak aj vnadiace zmesi sme dipovali totožným dipom. Ja, ako stále, pokúšam šťastie na amury, tak na jeden nadväzec išiel jednoznačne panáčik Pink Peach. Priateľka zasa dávala korenistú bombu White Indian zmiešanú s tigrím orieškom. Taktika jasná, prúty opäť vo vode, tak sme si šli spraviť obed. Po ňom si tradične dávame kávičku a doprajeme relax pri vode.
Scenár bol ten istý
Keďže záber neprišiel ani kým bolo slnko na oblohe, tak sme sa rozhodli ísť do teplého karavanu, zahrať si karty a spraviť večeru. Ďalší deň vyzeral zase super, a tak scenár bol ten istý. Prúty skontrolované, zavezené na tie isté miesta, zmenu sme spravili iba pri dvoch v tom, že sme ich umiestnili do hĺbky cca 7 m. Priateľka šla pripraviť obed a ja som sa pobral dobiť k majiteľovi batérie do zavážacej loďky. Keďže hlavná budova disponuje aj sprchou s teplou vodou, tak som to aj hneď využil. Potom sme sa naobedovali a oddychovali.
Okolo druhej poobede naše „opaľovanie“ prerušil signalizátor a padajúci swinger na priateľkinom prúte. Chvíľu sme čakali čo sa bude diať a trocha sme došponovali vlasec, no aj tak sa však nič nedialo. Boli sme trochu sklamaní, no povedal som jej: „Zlato, pre istotu sekni, uvidíme.“ Moja rada priniesla aj výsledok. Po krátkom boji skončil na podložke krásny, 14,1 kg vážiaci šupináč. Úsmev na tvári a radosť z úlovku bola jasná, zabral na nastraženú novinku Cocaberry.
Do večera sme už boli bez záberu, tak sme si išli dať niečo pod zub a ľahnúť si. Veľmi som si prial, aby prišiel ešte aspoň jeden záber, aj keď všetci dobre vieme, že v takomto ročnom období to nie je také jednoduché. Tvrdý spánok o jednej hodine v noci zobudil príposluch a jazda na mojom prúte. Hneď som vybehol iba v termo oblečení von a sekol prútom. Teplota bola pod nulou…
Tentoraz ryba zvíťazila
Myslel som si, že tento boj nevyhrám, keďže ryba mi zaliezla niekam do prekážky pod vodou, no, chvalabohu, podarilo sa mi túto situáciu bezpečne zvládnuť. Hneď po ošetrení tlamky kapra sme ho dali do plávajúceho saku. S dĺžkou vyše 126 cm zabezpečuje „foxácky“ sak aj samotnému úlovku komfort, vlastne tento produkt je charakterizovaný ako vážiaca sieť. Prút som s pomocou GPS vyviezol na rovnaké miesto a pobrali sme sa hneď do tepla, dať si čaj a ďalej spať. Sakovanie je tu zakázané, ale s majiteľom sme sa dohodli, že ak bude záber v noci, do skorého rána môžeme dať rybu kvôli foteniu do saku. Nastavili sme si budík, aby sme čím skôr rybu zvážili a pustili naspäť do vody. Pekný šupináč s hmotnosťou 12,9 kg ma veľmi potešil a aj napriek veľmi studenej vode som s ním výlučne zaobchádzal iba vo vode, nie na brehu. Po pustení sme si dali zaslúženú kávičku a raňajky. Pri umývaní riadu bola opäť jazda, no, žiaľ, tentoraz ryba nad priateľkou zvíťazila. Počasie sa zmenilo a celý deň bolo chladno a zatiahnutá obloha. K večeru začalo pršať a nám už záber do odchodu domov neprišiel. V nedeľu ráno za dažďa sme sa pobalili a opäť ocenili karavan, keďže sme nemuseli skladať bivak a prikrývku. Pri odchode sme sa ešte rozlúčili s Enzom a rodinou, ktorý sa nám zdôveril, že je rád ako sa nám pekne darilo a že sa tešia, keď prídeme nabudúce. Prezradil, že kapry v jazere sú priemerne okolo 11-12 kg a vyše 30 ich je nad 20 kg. Najväčší bol chytený minulý rok s hmotnosťou 27,5 kg a amur 24 kg. Jazero z nášho pohľadu hodnotíme veľmi pozitívne a vieme, že sa sem určite niekedy vrátime. Aj čitateľom Slovenského RYBÁRA ho odporúčame, určite si však nerezervujte miesto na poslednú chvíľu. Rezervácia je možná cez internetovú stránku tohto jazera. Chceli by sme sa poďakovať všetkým, ktorí nás podporujú a zdieľajú s nami naše zážitky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
