Ľahký čierny vobler s mľasknutím dosadol na hladinu. Nebyť hlasu rieky – prúdu oblizujúceho okraje rybárových broďákov, miesto by pohltilo totálne ticho. Staré vŕby sklonené nad tok rieky vypovedajú, že toto štrkové koryto zjazvilo krajinu už pradávno. Cesta v čase je tu neskutočná.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 90
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.11.2017.
Stojím uprostred vody, nehmotnej sily, ktorá mi podlamuje kolená a nepohnuto sledujem čierne siluety oproti pod brehom. Čakám na ten impulz. Na ten zvuk, keď sa cievka Huronu 20 rozospieva známou bojovou piesňou a začnem si merať sily s riečnym jalcom…
Jalec – ryba pre každého
Jalec hlavatý. Kto by si nedokázal predstaviť túto všadeprítomnú rybu? Poznajú ju deti loviace na bič, muškári, ktorí idú na pstruhy, prívlačiari a dokonca aj sumčiari, ak sa na to pozrieme z iného uhla pohľadu. Jalec hlavatý má aj svojich bratov. Nie tak častý jalec tmavý a drobný jalec obyčajný. Jalec hlavatý je však najviac zastúpený v našich vodách. Nájdeme ho takmer všade. Pomalé nížinné toky, uzučké potôčiky pstruhového pásma, malé rybníky na kraji miest posiate lovcami kaprov a napokon veľké priehrady. Všade tam je jalec doma. Je to natoľko zaujímavá ryba, aby o nej vznikol článok? Určite áno! Zaslúži si našu pozornosť. Máme ho všade okolo nás, tak prečo mu nevenovať výlety k vode?! Jeho lov nespočíva v odhaľovaní trikov, miešaní tajných zmesí, či v drahej výbave. Nie je to však ryba zadarmo, grátis pribalená k povolenke. Verím, že aj vás zaujímajú krajšie exempláre, ktoré nie sú na každom kroku, a veru na tie už treba aj vziať rozum do hrsti, trochu pošpekulovať, zvoliť taktiku… Nakoniec aj dávku šťastia. Poďme teda poodhaliť aspoň čo‑to z techniky lovu jalcov.
Ťažká dilema
Prívlač či muškárenie? Ak by som mal vhodne sformulovať otázku, ako jalca loviť, znela by skôr asi takto: Prívlač, muškárenie, plávaná, feeder, alebo na ťažko? Ja sa však zameriam na dve techniky lovu, ktoré ja považujem za najkrajšie spôsoby lovu. Tak teda muška, alebo vobler? Na začiatok si treba uvedomiť niekoľko skutočností a zvážiť, do čoho vlastne ideme. Úplne prvou vecou je totiž k čomu máme bližšie. Niekomu ulahodí ticho sa zabrodiť do vody, započúvať sa do toku rieky a švihať muškárkou. Druhý rybár prepadne čaru lovu s umelými nástrahami. Skúšať voblery, gumy… Tak isto veľmi aktívny lov. Ja sa lovu jalcov venujem muškárením, hlavne zo začiatku sezóny, keď prívlač ešte nie je povolená, ale jalec je nám už k dispozícii. Len čo prejde polovica júna, beriem do ruky UL prút a k vode mierim vyzbrojený smáčikmi a mini voblermi. Nie žeby sa jalce na mušku v lete nedali uloviť. Práve naopak. Ale ja som v prvom rade prívlačiar a takto to asi už aj ostane.
Keď na rieku zavíta jar…
Prvé jarné dni zaliate slnkom ma už vytiahnu k vode. Brodenie síce nie je v ľadovej vode vždy ideálnym zážitkom, ale často je to jediná možnosť ako muškáriť na rieke, keďže je potrebný aspoň aký‑taký priestor pre nahadzovanie. Studená voda, a hlavne ak slnko vyhlási štrajk a schováva sa za mrakmi, je obdobím, keď ryby ešte nenabehli na jarný režim. Ani jalec nie je výnimkou. Vtedy vyhľadávam hlbšie úseky, vymleté jamy pod koreňmi starých vŕb a jelší, ktoré sú akýmisi nerušenými útočiskami pre rybu už mnoho rokov. Vzhľadom na spomínanú ľadovú vodu je veľký predpoklad, že ryba bude pri dne. Vhodnou nástrahou sú vtedy malé strímre, alebo väčšie nymfy, ktoré sa budú držať dole. Obzvlášť poťahovanie hnedých strímrov mi prinieslo pekné ryby. Začiatok jari je zväčša stále len o hľadaní stanovíšť. Budeme mať totiž množstvo úsekov – mŕtvych zón. Je potrebné prejsť pomerne dlhé vzdialenosti, kde sa muškár zastaví vlastne iba v určitých zaujímavých bodoch. Mám na mysli rôzne hlbšie tône, pomalé štrkové zákruty, či prírodné bariéry z naplavených kmeňov. Všade tam môžeme očakávať bezzubého všežravca. Je to svojim spôsobom boj s časom, keď nachodené kilometre nie vždy znamenajú úspech.
Krásne hrubému jalcovi zachutil práve hnedý strímer.
Slnko vždy poteší
Pri lepšom počasí, ak je teplejšie a aj slnko svieti, zvyknem loviť aj na hladine na sucho. Ryba sa však musí ukázať pod hladinou, aby som s ňou mal vizuálny kontakt. Ale ako vravím, slnečné počasie je prvou predzvesťou, že do rieky sa po odmlke vracia život. Rieky sú v tomto období najkrajšie. Polarizačné okuliare sú na nezaplatenie pri hľadaní aktívnych rýb. Nie je však jednoduché vyprovokovať jalca k záberu. Často sú tam, ale ešte vždy akoby ospalé. Občas sa ich podarí zazrieť aj spolu s mrenami. Nezriedka zaberú aj tie. Záber na suchú mušku je však krásny, niekedy až počuť ako to mľaskne, keď sa jalec odhodlá uchmatnúť si plávajúcu korisť. Lov musí prebiehať úplne potichu, každý hlasnejší zvuk dokáže vyplašiť dravca nadobro.
Mreny sú vždy vítané.
Leto – čas pre prívlač?
Biele čerešne stratili svoj jarný závoj, farby lesov dostali výrazný zelený odtieň. Leto je tu čo nevidieť a s ním aj sezóna prívlače. Pre mňa to znamená opäť sa vrátiť ku koreňom. Prechádzam svoj arzenál výbavy. Jigové prúty, pevné celoblanky na trolling, šťukové „zbrane“ a napokon aj ultralighty. Áno, práve tie ma zaujímajú. Nepotrebujem pretekárske príliš mäkké paličky, jalec nie je lenivec, krajšie kusy cez 50 cm v prúde dajú zabrať klasickému UL‑ku a navyše je to zážitok. Preto mám rád vrhaciu záťaž okolo tých piatich gramov. Menší navijak nabitý 0,16 mm silónom je vhodná zostava. Pre číru vodu odporúčam použiť pre nedôverčivé jalce určite fluorokarbón minimálne 0,14 mm.
S voblermi za pekným jalcom
Pri love využívam smáčiky prírodných farieb, drobné kopytá, nymfy, voblery, ale to som nenapísal nič, čo by ste nepoznali. Jednoducho jalec je „univerzál“ ryba, keď to mám tak povedať, živí sa kade čím. Ťažko mi tu opísať, čo je lepšie, striedam spôsoby, skúšam to na každej rybačke ako s gumami, tak aj voblermi. Ak sa často prikláňam k voblerom, mám na to dva dôvody. Prvým je fakt, že jalec ako všežravá kaprovitá ryba prechádza neskôr na dravší spôsob života. Hlavne kapitálne jalce potrebujú niekoľkonásobne viac živej potravy – tým mám na mysli drobný poter. Druhou situáciou, keď pošlem do boja voblery, je veľká voda. Jalce, a nielen tie, sa stiahnu ku kraju, kde odolávajú už aj tak silnému prúdu. Viesť vtedy agresívny vobler popri brehu znamená takmer istý záber. Ak je voda prikalená, nie je problém nasadiť aj divokejšie modely nástrah.
Príjemný spoločník
Ja mám jalce rád. Možno sa mnohí pozerajú na túto rybu ako drobca, ktorý otravuje počas lovu „dôležitejšej ryby“. Ryby na dobré a zlé neselektujem. Každá ryba má niečo do seba, svoje tajomno, ktoré si dobre chráni. Jalec hlavatý je na tom rovnako. Ako rybár môžem byť rád, že mi počas vychádzok k vode dovolí nahliadnuť do svojho sveta, stáva sa skvelým spoločníkom. Po každom ulovení mu preto vždy doprajem voľnosť, aby prinášal radosť ešte mnohým rybárom, ktorí k vode idú kvôli neopakovateľným zážitkom a nie vyzdvihnúť si iba mäso.
V kalnejšej vode nie je na škodu výraznejšia farba.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
