Prvú časť môjho prívlačovo-muškárskeho príbehu som ukončil s potvrdením, že ak zmeníme vobler za gumu prirodzenej farby, ešte nejaké ryby prekabátime. Teraz som však chcel skúsiť muškárenie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.11.2017.
Skúšal som zistiť, že ktoré úseky sú vhodné pre nymfy a ktoré pre suché mušky. Už som o tom čítal, videl som množstvo filmov a videí, ale vyskúšať to na ostro, to je celkom iné. Prvé nahodenie pristálo pod brehom, pod konármi. Moju čiernu napodobeninu červíka obdivovali obyvatelia tejto jamy, ale dostal som sa iba po zábery, a tých bolo veľa. Darmo, toto sa ešte treba učiť dlho‑dlho. Snažil som sa nájsť zrkadlovo rovnú vodnú plochu. Tu som nasadil bielu napodobeninu májovky. Na prvé a druhé nahodenie som mal aj záber a na tretie sa mi podarilo úspešne chytiť môjho prvého potočáka. Bol to neopísateľný zážitok. Rybka mohla mať asi 25 cm, ale na prúte ¾ bolo cítiť, že je ozajstný bojovník. Žiaľ, viac podobných miest som už nenašiel, ale bojoval som neochvejne, pokúšal som sa, zbieral skúsenosti ešte ďalšie dve hodiny, ktoré boli veľmi osožné pri nasledujúcej rybačke. Túru sme ukončili horskou prechádzkou. Zastavili sme sa pri jednom vodopáde a pozorovali sme tunajšiu nádhernú prírodu. Ja som už v tichosti plánoval nasledujúcu rybačku.
V tomto sa literatúra nemýlila
Neprešiel ani mesiac a boli sme už zase na ceste, aby som mohol čím skôr naplniť svoj sen. Tentoraz som vynechal úsek „chyť a pusť“ a snažil sa odkryť iba tajomstvá malej rieky. Prišli sme opäť na dva dni. Na brehu rieky sme našli jedno parkovisko, ktoré bolo prerobené na menší kemping. Keďže sme nemuseli cestovať hore‑dole, tak som mohol využiť na rybačku tak svitanie, ako aj západ slnka. Odborná literatúra hovorí, že pre chytanie pstruhov na mušku sú najlepšie práve tieto obdobia. No, v tomto sa literatúra nemýlila. Prvý deň som začal ako obvykle, prívlačou. Myslel som si, že muškárenie nechám na večer. Vybral som sa smerom hore od nášho táboriska, snáď tento úsek bude perfektný na rannú rybačku. Podarilo sa mi uloviť zopár potočákov, ale hlásili sa iba tie menšie, mohli mať tak okolo 20 cm. Iba sem‑tam som natrafil na 30-centimetrové pstruhy, ale zážitok bol aj tak ohromný. Brodiac v potoku sa mi z brodiacich topánok odlepila plstená podrážka a nohu mi chránila iba jedna hrubšia gumená podrážka. Nakoniec, tieto topánky mám na sebe už 26. raz, teda nosím ich necelé dva roky. Neviem, čo som čakal! Že mi vydržia aj tretí rok?
Skúsime ten trik s gumou, možno, že to vyjde
Pekne krásne prichádzali menšie i väčšie potočáky, keď som sa dostal k plytšej časti vody. Myslel som si, že na opačnej strane pod stromami môže byť nejaká skrýša. Mal som namontovanú 2-centimetrovú klesajúcu nástrahu pstruhovej farby. Prvý hod pristál na dobrom mieste, našli sa aj záujemcovia. Za mojou nástrahou som zbadal jedno striebristé telo, mohlo mať tak 35 cm. Myslel som si, že to môže byť jeden pekný dúhak, tak ho oklamem. Na druhýkrát to bola tá istá choreografia a potom päť minút ticha. Povedal som si: „Dobre, tak skúsme ten trik s gumou, možno, že to vyjde“. Páchateľ na zmenu reagoval hneď, ale moju nástrahu len prenasledoval. Myslel som si, že ešte skúsim 10× a potom idem ďalej. Posledný hod priniesol výsledok. Hnedá nymfa spadla na okraj jamy a potom som ju pomaly viedol s gramovou jigovou hlavou, keď som cítil záber. Môj úlovok zase ukázal svoje striebristé telo a pokúšal sa o útek smerom ku dnu. Bolo mi toto správanie veľmi čudné, lebo pstruhy sa takto nesprávajú. Vtedy ju už ťahal prúd vody a bol som nútený ísť za ňou. Potom sa mi ju podarilo dostať na povrch. Namiesto očakávaného dúhaka na mňa nechápavo hľadel lipeň s mojou gumkou v papuľke. Tep sa mi zvyšoval, srdce mi bilo v hrdle. Konečne môžem osobne stretnúť „kráľa“. Rýchlo som vytiahol podberák a opatrne, s trasúcimi sa kolenami som ho položil pod rybu, víťazne som zdvihol prút do vzduchu a zakričal som na priateľku. Cítil som neopísateľnú radosť. Misia bola splnená, ale len do polovice. Je to ozajstný lipeň, je aj pekný, je aj veľký, ako v rozprávke, ale nebol chytený na mušku. Síce sa hovorí, že chytiť lipňa na prívlač je ťažšie, ale predsa to neprišlo na mušku. Spravili sme si niekoľko záberov a opatrne som ho pustil naspäť. Niekde som čítal, že lipeň pustí rybára blízko k sebe. Možno je to aj pravda, lebo som naňho musel naliehať, aby odo mňa odplával. V ten deň ma už nič nebavilo. Svoj cieľ som skoro dosiahol, lipeň odfajknutý. Nezaoberal som sa ani podrážkou svojej topánky. I napriek tomu sa mi podarilo uloviť ešte zopár krásnych potočákov a tučnejších dúhakov. Myslel som si, že toto všetko už nemôže nič prevyšovať… ale áno.
Brali len úplne suché muchy
Pred zotmením som sa vybral na miesto, ktoré som si už ráno vyhliadol na rybačku. Mohlo byť asi na 300 metrov od nášho táboriska. Hladina vody bola úplne pokojná. Ako išlo slnko dole, začali poletovať malé mušky. Ryby ich začali zbierať. Nadišiel môj čas. Opatrne som vošiel do vody a v strede koryta som sa zastavil. Čakal som svojich kamarátov. Poletujúci hmyz bol malý a svetlý. Myslel som si, že by som aj ja mal ponúknuť niečo podobné. Začal som s Olive Klinkhammerom a keď už bol premočený, tak som ponúkal svojim súperom Parachute Light Cachill, čo aj kvitovali. Bolo zaujímavé, že brali len úplne suché muchy. Tie, ktoré boli už len trošku vo vode, tak tie už neboli pre nich zaujímavé. Bolo úžasné vidieť, ako sa z vody vynárali za muškami. Za muchou si vystrčili hlavy a už sa nástraha stratila. Po jednej takejto akcii som cítil, že do niečoho som zasekol, keďže nebol žiadny odpor, nevedel som, či ju mám. Keď som to ťahal k sebe, ešte som nevedel, že prišlo to, na čo som čakal. Keď sa ryba dostala ku mne a chcel som vyslobodiť háčik z papuľky, len vtedy som zbadal, že je to malý lipeň. A mám ho. Môj sen sa splnil. Ryba nebola veľká, skôr naopak, bola veľmi maličká, ale bol to lipeň ulovený na mušku. Dosiahol som to, po čom som vždy túžil. Teraz už pokojne môžem skončiť s rybárčením…hoci aj navždy. So slzami v očiach som ho oslobodil od háčika a on malým úderom chvosta sa vybral za ozajstnou večerou. Len som stál v studenej vode, slnko už dávno zapadlo za horizontom. Bolo to fantastické. Ešte sa mi podarilo uloviť zopár pstruhov a už tretíkrát som skončil rybačku na pstruhovej vode s úlovkom. Myslel som si, že toto sa už v nasledujúcich dňoch nedá prekonať. Tento deň som uzavrel so 45 rybami, medzi ktorými boli 2 lipne a niekoľko pstruhov dúhových a potočných.
Ešte neprišiel ten čas
Na druhý deň som si vybral najprv jedno neznáme a potom už jedno dobre známe miesto. Na svitaní som začal s muškárením. Lúče prebúdzajúceho sa slnka ma našli tam, kde včera nechali, ale teraz už nebola taká veľká aktivita. Ale i napriek tomu som hneď chytil tri menšie potočáky. Slnko už bolo úplne hore a ja som začal s prívlačou. Skúšal som šťastie na takom úseku, kde voda bola plytšia, spestrená veľkými kameňmi. Možno, že práve preto tu bolo oveľa menej rýb. Keďže som mal už iba niekoľko hodín času, tak som sa rozhodol, že ukončím tento deň na takom úseku, kde je ich viac. Začal som hneď s jedným sklamaním. Už asi piatykrát som pustil na vodu svoju nymfu, keď som zacítil kopanec a vo vode bolo vidno jedno obrovské telo tvaru rožka. Keby som chytal u nás doma, tak by som tipoval väčšiu mrenu. Keďže mrena tu nie je, tak z tunajších rýb zlatožlté bruško má iba potočák. Keď som uvidel rybu, hneď som sa snažil povoliť brzdu navijaka, pretože som stál nad menším splavom a ryba prišla z neho, vytiahnuť by som ju nevedel, len ísť za ňou. Pstruh sa zodvihol, vystrčil hlavu z vody a plával s prúdom. Vtedy som sa snažil napraviť brzdu navijaka, ale už bolo neskoro, vyslobodil sa. Videl som najväčšieho potočáka svojho života, ktorého som zdolával asi tri minúty. Na prvý pohľad mohol mať takých 50 cm, čo je veľmi pekný exemplár z tejto malej rieky. Ale žiaľ, ešte neprišiel čas, aby som mohol mať z neho radosť. Na to si ešte musím počkať.
Na každý hod som mal rybu
Za túto stratu ma odškodnili ryby a aj rieka sama. Nastala veľká aktivita. Každý hod bol úspešný. Boli aj také ryby, ktoré boli len zvedavé, boli také, ktoré sa neudržali na háčiku, ale boli aj také, ktoré sa chceli odfotiť. Tento deň som ukončil s 59 rybami, medzi ktorými boli 4 dúhaky, ktoré mali nad 40 cm. Posledných osem minút vyzeralo ako ohňostroj. Na každý hod som mal rybu. Za toto asi môžem ďakovať tomu, že som vymenil svoju najmilšiu nástrahu na bielu Daiwa Rolling Crank Jr. V skutočnosti mala také isté vlastnosti, ako predošlá nástraha, ale vďaka svojej bielej farbe bola v zakalenej vode oveľa lepšie viditeľná. Tu nebola reč o nasledovaní, ani o ďobkaní. Zobrali ju nekompromisne a všetky trafili. Asi som našiel novú favoritku, nabudúce začnem určite s ňou. A takto som aj štvrtú rybačku ukončil s úlovkom. Prišiel čas na rozlúčku. Ako vždy, aj teraz som s ťažkým srdcom nechal za sebou rieku, prírodu, hory. Dúfam, že do skončenia sezóny sa tu objavím ešte dvakrát a budem bohatší o nové zážitky, skúsenosti a možno aj o väčšieho lipňa. Ďakujem vám, rybky, aj rieka za krásne zážitky. Dávajme na ne pozor, vážme si ich, lebo keď my nespravíme nič v záujme toho, aby sa stav našich vôd a rýb nezhoršil, nikto to nespraví za nás. Všetko závisí len od nás…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
