Nórsko
Už nejaký ten rok som si hovoril, že mi náramne chýba rybolov v Nórsku. Veľmi ťažko sa hľadal čas, ale jednoducho tomu už ďalej odolávať nešlo. Pokiaľ si človek k určitej krajine získa blízky vzťah, tak je jasné, že sa tam jednoducho raz vráti, teda skôr ešte mnohokrát. Mne sa to už veľakrát stalo, ale teraz bola prestávka príliš dlhá. Na prerušenie je dobré mať fajn priateľov a niečo zorganizovať a ukojiť svoje abstinenčné príznaky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.11.2017.
Nemá zmysel líčiť prípravy, lebo na tie bolo naozaj málo času. V poslednej dobe sa fakt pripravujem veľmi narýchlo, ale napodiv mi počas výpravy nič nechýbalo. A keby, tak kamaráti predsa vždy pomôžu. Už som si odvykol jazdiť autom, ale pre krátkosť času sa nepodarilo zohnať letenky aspoň za trochu rozumnú cenu, takže nič iné nezostalo. Začiatkom apríla sa na cestách vo Švédsku a Nórsku ešte môže stať všeličo, takže je dobré nikdy nepodceniť dobré zimné gumy a mať pripravené aj snehové reťaze. Našťastie cesta prebehla na pohodu, teda okrem poruchy trajektu do Dánska a prejazde do ďalšieho prístavu. To však nadržaných rybárov nikdy veľmi nerozhodí.
Dobrá partia je základ
Vlastne som sa ešte nezmienil o svojich kamarátoch. Zloženie výpravy je možno trochu prekvapením pre všetkých. Môj pracovný kolega a parťák výprav po Mongolsku Marián Maslaňák je už všedným členom výpravy, lebo v Nórsku bol už mnohokrát. Avšak naši dvaja nováčikovia, Peter Horňák a Lukáš Hollý, niekoľkonásobní majstri sveta v prívlači, boli absolútnymi nováčikmi. Už práve kvôli nim sme chceli, aby Nórsko spoznali so všetkým, čo sa nám zrejme aj podarilo, pretože budúci rok je už naplánovaná ďalšia výprava na sever.
Ešte raz návrat k ceste. Vždy je dobré, keď je auto plné skúsených vodičov, pretože cesta je dlhá a náročná. Každý by mal mať v sebe dosť zodpovednosti. Nikdy nie je dobré sa preceňovať a radšej odovzdať volant ďalšiemu. Ale to asi všetci poznajú. Došli sme v pohode.
Našou konečnou bola malá nórska osada Vingsand, kde na nás podľa dohody čakalo už všetko pripravené. To by asi, samozrejme, každý očakával, ale keďže bolo pred bežnou sezónou a počasie bolo strašné, tak človek môže čakať, že nie všetko sa včas podarí. Našťastie Jančovci sú v týchto podmienkach veľmi dlho a ich zázemie je perfektné, takže opäť na pohodu. Predpovede počasia veľmi neklamali a naozaj to budeme mať asi dosť ťažké. Majitelia ma už trochu poznajú a vedia, že sa mi len ťažko vysvetľuje, aby som prišiel napríklad v máji, keď je počasie aj ryby o niečom inom. Lenže nás trochu tlačilo naplnenie sezóny, a skôr sme chceli byť aj s rizikom nepriazne počasia pri vode sami. Čo sa nám prakticky podarilo a našli sme skvelý relax na vode.
Vieme, že počasie nevydrží dlho
Som už trochu leňoch a po ceste mi príde správnejšie si oddýchnuť a v pokoji sa pripraviť na druhý deň, ale náhle upokojenie povetria a naliehajúci kolegovia ma donútili vyraziť na vodu. Z predchádzajúcich výprav som sa poučil, že to nebýva nikdy príliš dobré niekam sa hnať, ale tentoraz som podľahol. Prebral som si loď a mapy, nechali sme sa poučiť o všetkom dôležitom, nachystali pár vecí a vyrážame. Už vopred vieme, že počasie nevydrží dlho. Je dobré mať možnosť sledovať vývoja počasia aj na vode, na čo je nutné mať dobré dátové pripojenie a aj to nie vždy funguje.
Vyrazili sme na známe miesta, ktoré sú trochu vo veternom tieni ostrovov, ktorých je v okolí Vingsandu naozaj veľa. K otvorenému moru to je len kúsok, ale tam sa zrejme po celý čas nedostaneme, lebo tam sa dejú šialené veci. Podľa informácií sú tresky stále v blízkosti plytčín, kam sa odchádzajú trieť a malo by ich tu byť pomerne dosť. Informácie od miestnych rybárov, ktorí ich, samozrejme, lovia len do sietí, sú veľmi pozitívne. Len vďaka premenlivému počasiu a silným odlivom a prílivom menia veľmi rýchlo a neustále svoje pozície.
Preto moje rozhodnutie je pomerne jednoduché. Vyrážame k plytčinám a budeme hľadať ryby pri nich, prípadne na blízkych hranách. Plytčinami myslím rozľahlejšie miesta s hĺbkou 8-15 a s hranami do 25 m. Sú to také miesta, ktoré dokážeme prechytávať prívlačou s nástrahami rozumnej gramáže a nebude nám robiť taký problém prípadný silnejší drift. Ten je našťastie v tú dobu celkom rozumný, takže nástrahy nám stačia v rozmedzí 20-40 g.
Ryby na seba nenechali dlho čakať
Tak a tu už nastáva prvá sranda. Hoci všetci lovíme bežne aj na veľké a ťažšie nástrahy, tak celý rok nás prenasleduje hlavne UL a teraz som niekde inde. Lenže aj tu je vidieť, že to nebude robiť nikomu žiadny problém, pretože skúsený rybár sa dokáže preorientovať veľmi rýchlo a nerobí mu problém chytať s podstatne hrubším náčiním a hľadať ryby úplne iným spôsobom na úplne inom druhu vody. Nabehli sme si podľa mapy a smeru prúdu a okamžite začali prechytávať vybrané miesto. Skvelé. Prvý záber prišiel prakticky behom chvíľky a ďalší na seba nenechal dlho čakať. Začali sme chytať pomerne pekné tresky na nástrahy vo farbách malých kelerov, len Lukáš sa odlišoval so svojou oranžovou, s ktorou nakoniec vydržal až do konca pobytu. Stihli sme urobiť podobné drifty niekoľkokrát, ale keď nastúpila hladina prílivu, tak sa ryby vytratili, takže sme sa pustili do hľadania iného miesta. Nikdy nemá veľký zmysel tvrdošijne zostávať tam, kde to prestalo už brať s pocitom, že sa ryby vrátia. Keďže bola voda práve hore, tak sa drift zastavil, ale začal sa dvíhať vietor, čo nás na iných miestach dosť zvláštne nieslo. Preto som sa zase prešiel trochu schovať k vysokým útesom, avšak s pozvoľným dnom do 30 m plným vodných rastlín; aj toto sa ukázalo ako dobré riešenie, pretože ryby na seba nenechali dlho čakať. Avšak v tom najlepšom začal veľmi zosilňovať vietor a mne nezostalo nič iné, než sa vrátiť do prístavu. No čo, prvý deň sa nad očakávania celkom podaril a je nutné začať dobrým panáčikom a tým najčerstvejším filetom z tresky.
Lukymu tresky vyložene išli.
Treska obyčajná v detaile.
Náhoda alebo šťastie?
Na druhý deň nás čakala opäť krátkodobá zmena v počasí, takže nás to hneď ráno vytiahlo na more. Nie že by nefúkalo, ale ešte to bolo dobré. Nasmeroval som loď na včerajšie miesta, ale tam nás čakal úplne opačný drif. Rovnako sme to skúsili, dokonca aj pár tresiek ulovili, ale nedalo sa dlho udržať na miestach tak, aby sme mohli vláčiť. Takže som vyrazil preskúmať iné podobné miesta, tam nám už drift celkom prial, ale s rybami to už bolo horšie. Zrejme nemali potrebu byť v takom mieste pri odlive. Prešiel som ešte niekoľko miest, ale väčšinou sa podaril jeden záber a potom nič, čo znamenalo, že tam sú len miestne ryby a nie tie nové z voľnej vody. Opäť sa začal dvíhať vietor, takže som zvolil taktiku na posledné miesto pred chatou na pár hodov a potom obed a káva. Aj tu sme mali problém sa udržať, ale Lukymu to nedalo a nahodil a hneď uviazol. Teda vyzeralo to, že uviazol. Zrazu sa začali diať veľké veci. Ľahký prút do 40 g sa ohol a šnúrka začala miznúť z navijaka. Hneď mi bolo jasné, že to bude nejaký halibut, ktorých je tu po okolí pomerne dosť. Mysleli sme si, že to bude nejaký menší a o pár minút bude pri lodi, lenže našťastie nebol. Hodinu nás vozil vo vlnách, našťastie nám vychádzala hĺbka a nemusel som sa toľko obávať narazenia na útesy. Nechcel sa vôbec vzdať a keď už sa pozrel k hladine, tak nám bolo jasné, že máme problém. Na tresky sme mali pripravené podberáky, ale do nich sa halibut nezmestí ani náhodou. Jeden pokus nás pomerne dosť pobavil. Medzi tým sa podarila Petrovi pri „nudnom“ zdolávaní uloviť ešte slušná treska. Nakoniec sa nám spoločnými silami podarilo placku dostať do lode, kde razom nebolo už veľa miesta. Rýchlo na mólo a bude sa asi oslavovať… Tam už sa nám pomocou lana podarilo halibuta dostať z lode, zmerať a zvážiť. Mal krásnych 146 cm a 34 kg, čo je na stredné Nórsko krásna rybka, obzvlášť keď sa podarí na jemné vybavenie. Hneď po vylovení mi bolo jasné, že títo chlapci Nórsku tiež skoro prepadnú. Pár fotiek sa podarilo, aj keď ako na potvoru vyšlo slniečko, tak bude na čo spomínať. Popoludní nás zase vytiahlo krátke upokojenie vetra, ale bolo len naozaj krátke a návrat bol trochu viac hojdací a striekací.
Lukyho halibut.
Ďalší deň sa veľmi vydaril aj napriek vetru a rýchlym driftom sa nám podarilo uchytiť na zaujímavých miestach. Navyše sa podarilo objaviť prvé polaky na strmých hranách, takže sa rybolov trochu spestril, pretože ich záber je fakt jedinečný. Na ďalší deň hlásili úplný ideál a k večeru úplné bezvetrie. Preto sme vyrazili už veľmi skoro a ja som sa pokúsil aj dostať bližšie k otvorenému moru, lenže sila prúdu bola veľká. Hoci veľmi nefúkalo, tak sa na Top miestach prakticky nedalo udržať a museli sme to skoro vzdať. Skvelý deň, utíchajúci vietor a rybám sa príliš nechcelo. Často sme ich našli na sonare a zábery veľmi sporadické. Lenže kto by sa vzdával v takomto počasí. Bolo až neskutočne krásne, presne taký ten pokoj pred búrkou. Už bolo tesne pred zotmením, voda takmer hore a už mi podľa plánu zostávalo len jediné miesto za úzkym prielivom, kde to padá z 8 m do 50 m. Zrazu okolo nás na hladine všade hŕba koliesok od malých kelerov a ryby na 20 metroch. Tá polhodina čo brali a my sme sa nepohli z miesta bola neskutočná. A zrazu koniec a bolo po rybách. Ktorým smerom odišli, sa nepodarilo zistiť. Ale aj tak sa už dosť zmrákalo, a to je lepšie sa vrátiť bezpečne do prístavu.
Pokračovanie na budúce.
Vodopád.
Cestou do Nórska - celá partia pri vodopáde.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
