S chalanmi sa na akciu pripravujeme rok. Plány sú jasné, ako aj spôsob lovu. Ideme skúsiť tie najväčšie ryby, síce aj keď možno záberov bude o dosť menej. Ale komu to vadí, keď capneme nejakého mamuta?
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 64
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 03.11.2017.
Cestu zo Slovenska do Ženevy prechádzam bez problémov, tam sa stretávam s Thomasom a chvíľku spím na gauči. Štyri hodiny na bruchu stačili a smer Lyon, zobrať Mikaela, Thomasovu ľoď a plnou parou smer Camargue! Všetko ide ako po masle, len časom Thomas za mnou začne blikať diaľkovými svetlami ako besný. Zastavujeme na parkovisku a hovorí, že nevládze, sú 3 hodiny ráno potrebuje si zdriemnuť.
Dávame si 3 hodinky, a potom že vraj ďalej. Nikdy som netušil, že sa dá príjemne spať na sedačke auta, ale zobúdzam sa až okolo 9-tej. Chalani sú ešte vždy tvrdí, takže zobúdzam partiu a hybaj ďalej. Na miesto činu sa dostávame okolo obeda. Zháňanie nástrahových rybiek nie je problém, po kolobehu medzi miestnymi kamarátmi konečne ideme na ryby! Síce už je neskoro, ale nevadí, aspoň troška.
Skúšame to isté miesto
Aktuálne skúšam lov vertikálnym voblerom, kým ostatní riešia iné spôsoby. Thomas mŕtvu rybu a Mikael živú. Pasca je kompletná, už sa treba len dostať k záberu. Počasie máme perfektné, akurát fúka jemný vánok, ten nám nevadí. Síce je október, ale teplota vhodná na opaľovanie sa. Na sonare však nič živé nevidno. Kam tie ryby zmizli? To nie je možné, že akurát tu nevieme rybu nájsť. Po zhruba troch hodinách márneho boja to vzdávame, ide sa spať, lebo ráno je múdrejšie a aj my budeme. Už pri východe slnka skúšame to isté miesto a hneď je nám veselšie. Aktivita rýb je dosť vysoká, ale okrem jemných ťukancov sa k ničomu nedostávame. Vábničku preberám, možno iná ruka pomôže. Náš nový výmysel na mŕtvu rybu z dostupných materiálov nám dáva nádej. Olovo ukrývame v tele mŕtvej ryby z dôvodu, že väčšie ryby už sú prešpekulované a prestávajú veriť nástrahe, kde z tela trčí veľký kus olova. Ja svoju rybku držím pri dne a klepkám si, slnko svieti, voda láka. Na sonare sa objavuje akurátne echo a má záujem… Zdvihne sa, ide chvíľku s nami a potom pomaly smeruje ku dnu. Alarmujem Thomasa, ktorý chytá v línii za mnou, ryba je ešte podo mnou, tak rýchlo posúva modifikovaného drachkovicha do lúča sonaru. Už ho vidno, zdvihne a púšťa klasický vertikálny jig, ale s mŕtvou rybou veľkosti cca 30 cm. Špičku prúta mi pchá dobre že nie pod nos, takže záber mám viac ako pod dohľadom. Ide o rybu menšej veľkosti, ale zábava to bola. Chvíľku ju necháme kotúľať sa na hladine, ale osud ju neminie. Je na ceste späť do hĺbky.
Mistrál si robí vždy čo len chce
Niekoľko záberov na všelijaké spôsoby dávame, ale žiadny extrém, aj v sumcovej Mekke sú dni, keď to skrátka nejde. Rezignujeme do ďalšieho dňa chvíľku pred západom slnka. Ak si niekto myslí, že priemerné počasie sa nedokáže otočiť za pár hodín, je na omyle. Už v noci sa budím na hluk, akoby som spal vedľa letiska. Vedeli sme, že príde, vedeli sme, že to bude dosť, ale mistrál si robí vždy čo len chce. Ráno sa z prístavu pozeráme na obrovské vlny a nepekné oblaky. Dva dni, všemohúci nám dal len dva dni na lov, a potom nám všetko zobral. Vietor s rýchlosťou nad 90 km/h nám neumožňuje lov, len na krátkom úseku hneď pri zjazde na lode, ale ani to nepomôže. Rýchla zmena teploty, tlaku a nie do pozitívneho smeru, dokázal spraviť to, že ryby ostali nemé a napriek nášmu úsiliu za ďalšie dni sa nedostávame k vode.
Táto situácia sa opisuje celkom ťažko, mne sa nechce, lebo vidím šancu akurát na dobré prechladnutie, ale chlapci by sa trápili. Síce ryby dokážeme nájsť, ale aktivita je nulová, prehánky, pod mrakom a slnko sa striedajú a to ešte s tým vetrom. Všetky moje veci sú už mokré, radiátor nestíha. Tri dni trvá, kým sa počasie umúdri, stav núdze už na nás vidieť, potrebujeme rybu, potrebujeme ísť na vodu! Náš posledný výstrel vychádza na malú Rhônu, kde rieka je viac krytá, dokážeme tu nájsť nejakú tú zákrutu.
Základný plán: vábiť až do smrti
Už hodinu hádžeme bez záberu na všetky možné strany, aktivita rýb je očividne dobrá, ale k záberu sa nedokážeme dostať. S Mikaelom v člne sa rozhodneme, že si dáme pauzu, máme pár živých rýb, pustíme to dole, zakotvíme elektromotorom a dáme si siestu. V druhej lodi Thomas so svojim kamarátom Danielom, ktorý sa k nám na dnes pridal, ostávajú pri ich základnom pláne: vábiť až do smrti. Z diaľky to asi vyzerá smiešne, ako na jednu stranu lode trčí Mikaelova a na druhú moja palica a rybári zaľahnutí si ich držia na bruchu. Vietor tu nefúka, a tak využívame krásny slnečný kútik, skoro zaspávam. Na sonare bolo vidno 15 metrov vody, takže sme si naše rybky pustili do 14 a teraz kapríme. Neviem prečo, ale už sme sa s tým zmierili, tu ryba nebude, týždeň v háji. Keďže sonar mám vypnutý, nevieme čo sa deje dole, rozprávky o 3-metrových sumcoch, ktoré akurát pozerajú na naše rybky nemajú konca. V momente, keď sa Mikael nepozerá mu drgnem do palice. Mali by ste vidieť ten strach v očiach! Dlho nevydržím a vybuchnem do smiechu. Nechce sa mi ísť tam, kam ma poslal, tak zaspávam. V tom cítim drgnutie do palice. Pomaly otváram oči a pozerám na Mikaelovu reakciu. Ten nič, asi mu aj slina z úst tečie. Sakra, mám záber! Ťuk, ešte raz, ale teraz to už vidím, niekto zdola telefonuje. Z tejto polohy na ležiaka nie je žiadna sláva kontrolovať záber. Akurát mu to chvíľku púšťam, ale ide to. Ale zásek sedí, palica v krásnom oblúku smeruje dole, je tam! Kopem do spachtoša nech sa zobudí, že mám rybu, ale ten mi neverí. Až na točenie sa lode a na hlas brzdy otvorí oči. Že či srandujem a či som nezakvačil o dno. Ty si kamarát. Samozrejme, že sa časom aktivizuje, keď je ryba dostatočne vysoko a pomáha mi ju dať do lode. Krásne stavaný tučný sumík, niečo nad 180 cm mi upokojuje dušu, že zrejme sme chytať nezabudli, len sme boli asi príliš napätí. Veď po ležiačky rybu asi málokto zasekával.
Ale s týmto naše šťastie aj končí, aj keď sme skúšali všetko možné, no, bohužiaľ, extrémna zmena počasia s pozitívnym výsledkom na nás nemala vplyv. Naše sny o zdolávaní niekoľkých obrích rýb odfúkol vietor. Zase práve takéto dni – týždne ma dokážu naštartovať, aby som našiel odpoveď na otázku. A tá časom vždy príde. A to som ani netušil ako rýchlo.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
