Príhovor - 5/2017, Smrť krásnych riek
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Titul úvodníka som poňal ako adaptáciu na knihu poviedok českého spisovateľa Otu Pavla – „Smrt krásných srnců“. Nič iné ma pri dumaní nad stavom našich riek nenapadlo. To, čo naši nie takí starí predkovia pokladali za prirodzené a normálne, je dnes už minulosťou. Mám na mysli bohatú obsádku riek a potokov. Z každého mosta sme mohli pozorovať pekné potočáky, z brehu sledovať lipne počas ich milostných hier, ťah podustiev, či majestátne hlavátky v každej väčšej jame.
Rýb bolo dosť, od vody sa ich bralo takisto dosť, kanalizácia ústila priamo do riek, prali sa tu koberce, šaty a všetko bolo v najlepšom poriadku. Moja „domovská“ rieka Muránka bola kedysi jednou z najlepšie zarybnených riečok, vyskytovali sa tu potočáky ako lakeť, množstvo lipňov. Teraz je lipeň iba spomienkou, kde‑tu narazíme na malého pstrúžika. Čo je horšie, posledných pár rokov sa nám tu cez zimu rozmohli kormorány. V minulosti ich tu nikto nikdy nevidel, teraz nám doslova pred očami vyžierajú obsádku pstruha. Nielen samovýter, ale aj násadu, ktorú si naša malá chudobná organizácia môže dovoliť.
Najprv si kormorány dali pod zub hronské lipne, teraz sa presunuli na hostinu k nám. Plašenie je skôr neúčinné ako účinné, povolený odstrel je poľovníkom na smiech. Veď načo by to robili! A len tak! Spomínate si na marcový článok Jara Šubjaka o kormoránoch? Na jeho konci sa vyjadruje, že ak bude na Slovensku 500 kormoránov, bude ich chrániť. Ale nie, ak ich bude 5000 a na Hrone. Myslím si, že pod túto vetu sa môže s pokojným svedomím podpísať každý normálny rybár.
Áno, kormorán je náš pôvodný druh, ktorý pôvodne žil niekde na Žitnom ostrove v populácii niekoľkých desiatok, stoviek kusov. Zákon o ich ochrane pochádza asi z tohto praobdobia, ale, bohužiaľ, sa s enormným nárastom ich populácie nemenil. Takže rovnakým zákonom, ktorý bol šitý na „pár“ kusov kormoránov, teraz chránime obrovské tisíce tohto invázneho druhu! Pripomína mi to ochranu medveďov, ktoré chránime tak, že sa z nich stali drzé „gangy“ vyberačov košov a ľudia v horských oblastiach sa boja o svoje životy.
Najväčšou komédiou je vysádzanie vydry. Ekoteroristi sa rozhodli, že by bolo dobré, aby sme v revíri mali vydry, tak ich tu skrátka vysadili a hotovo. Nikto sa nikoho nepýtal, či je to vhodné, čo tá vydra bude žrať, čo sa stane o pár rokov, keď tie vydry nebudú dve, ale 10! Vydry pod ochranou štátu teraz žerú ryby, ktoré im my, rybári zaplatíme a vysadíme do vody. Super, vydry majú automatický príjem potravy, ktorú im tí sprostí rybári pravidelne sypú do vody. Žiadna kompenzácia, skutok sa opäť nestal, máme rodiny vydier v rieke, ktorá plače. Ktovie čo budú žrať o pár rokov, keď zdecimujú všetky ryby, rybárom dôjdu nervy, prostriedky a samovýter bude iba kvapkou v mori…
Problematiku MVE asi ani nemá význam rozoberať. Asi všetci vidíme, ako to nefunguje. Tam, kde sa postavili, skončil sa život. Nikto nemá veľké oči a je jasné, že zo Slovenska sa nikdy nestane krajina, ktorá bude z rybolovu prosperovať tak, ako niektoré vyspelé štáty. Snažme sa však k našej ichtyofaune a k vode správať tak, aby sme im neubližovali ešte viac. Nesprávajme s k prírode macošsky! Z auta je pohľad na ňu síce pekný, ale keď sa človek prizrie lepšie, nie je to veru také ružové.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
