Palcmanská Maša
Pre netradičný názov článku som sa rozhodol po poslednej návšteve tohto nádherného revíru. Niekoľko posledných rokov pravidelne ukončujem pstruhovú sezónu na vodnej nádrži Palcmanská Maša, ktorá je známejšia ako Dedinky. Tento najväčší lososový pstruhový lovný rybársky revír poskytuje športovým rybárom neopakovateľnú kulisu okolitých hôr, pri love v prielome Hnilca si našinec pripadá ako v Kanade. Už niekoľko rokov tu je jedno ale. Tak poporiadku.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
V poslednom septembrovom týždni som tu absolvoval niekoľko rybačiek. Tešil som sa hlavne na muškárenie z člna, pribalil som si aj prúty na jemnú a ťažšiu vertikálnu prívlač. Prvé ráno som všetku výbavu naskladal do člna, odvesloval kúsok od brehu a vytiahol prvé metre plávajúcej šnúry. Za čln som spustil dlhší, asi 6-metrový nadväzec s tromi rôznymi muškami.
Do múch som sa „trafil“
Dopoludnia som viac‑menej testoval, čo bude na ryby platiť najviac. Takmer všetky zábery som mal na malého pakomára a boli od bielych rýb – jalcov a plotíc. Akurát na spodnú zaťaženú nymfu som ulovil jedného ostriežika. Chcelo to zmenu. Na chate som sadol za zverák a naviazal niekoľko jednoduchých mušiek z červeného bodyglassu, ktoré som vylepšil spectra dubbingom. Tieto muchy som na nadväzci nakombinoval s jednoduchou bažanťou nymfyčkou. Táto nenápadná mucha je na jazerách veľmi úspešná. O tom, že som sa do múch „trafil“ mi potvrdil prvý popoludňajší záber ryby, ktorý bol taký prudký, že mi odtrhlo celý nadväzec. Naviazal som novú zostavu a začala sa pravá rybárska pohoda. V peknom prostredí som na člne pomaly driftoval, občas som zdolal nasadeného dúhaka. Obdivoval som sfarbenie listnáčov na Geravskej planine, podvečer sa začali hlasno ozývať rujné jelene. Ryby – teda pstruhy dúhové – cez deň brali mušky v hlbších partiách vodného stĺpca, ráno a večer prichádzali zábery hlavne pod hladinou. Po čase som vedel, v ktorých častiach nádrže sa ryby koncentrujú a nebol problém za pol hodinku zdolať 5 – 6 rýb. Skúšal som fotiť a čakal na nejakého bodkovaného krásavca.
Veselo sa vláči červené cesto
Mal som čas všímať si aj iných rybárov loviacich z člnov. Takmer do jedného používali rovnakú rybolovnú metódu. Na prúte mali menšiu torpilku, asi polmetrový nadväzec a na silnejšom háčiku väčšiu, v priemere asi centimetrovú guľôčku červeného cesta. Túto taktiku občas vidieť na menších pstruhových jazerách. Rybárov, ktorí ju používajú, volám cestári. Je to pre mňa nepochopiteľná technika lovu. Aby sa naplnila litera zákona, musí byť nástraha priťahovaná. Tak sa teda veselo vláči červené cesto. Tu som mal možnosť pozorovať aj vychytávky. Niektoré člny sa jednoducho ukotvili, zakŕmili pstružími granulami a potom medzi kŕmiace sa dúhaky hádzali cestovinový blinker. Úspešnosť ich lovu bola mrazivo vysoká. Ulovené ryby sa zásadne nepúšťali a to aj napriek niekoľkým poznámkam aká je tá ryba malá. Bolo to pre mňa nepríjemné prekvapenie.
Prekvapeniam však nebol koniec
Jeden deň som sa rozhodol prechytať prielom Hnilca, tzv. chobot a zároveň som si chcel pozrieť Hnilec nad nádržou. Pri prvých chatách, na začiatku vzdutia, som míňal troch rybárov pohodlne usadených v kresielkach, prút na rázsoške a čakali na záber. Keď zbadali cudzí čln, chytili prút do rúk a začali „vláčiť“. Akú mali na háčiku nástrahu, nemusím ani pripomínať.
Šetrní k potočákom zrejme neboli
Ujo hneď z kraja na mňa zavolal, či som „nevidel“ dúhaky. Musel som ho sklamať. Na prítoku som cez polarizačné okuliare pozoroval množstvo pstruhov potočných pripravených na neresový ťah. Medzi ne však niekoľko rybárov trpezlivo hádzalo nastražené cesto pomocou sbirolina. Čo ak tam bude nejaký zabudnutý dúhak? Výsledok tejto rybačky bol dobre viditeľný. Viac ako desať uhynutých potočákov sa vynímalo na tmavom dne. Rybári ich po ulovení síce pustili ako zákon káže, ale šetrní k nim zrejme neboli. Svoje postrehy som neskôr rozoberal s rybárskym hospodárom nádrže Jožom Fabianom. Užívateľ revíru – Rada SRZ – každoročne zarybní túto nádrž aj vyradenými generačnými rybami pstruha dúhového a potočného zo svojich rybochovných zariadení. Tak som sa spýtal, či sa tu tieto ryby ešte dajú uloviť. Jozefova odpoveď bola veľmi stručná – nedajú, rybári ich veľmi rýchlo vylovili a odniesli od vody. Cesto ako nástraha na pstruhových vodách nie je zakázané, na čerstvo vysadeného dúhaka je to ideálna nástraha. Akákoľvek snaha o zatraktívnenie revíru peknými rybami je v tomto prípade zbytočná. Zarybnenie takýmito rybami poteší iba pár rybárov. Podľa pomeru prívlačiarov, muškárov a cestárov na vode som musel konštatovať, že z Dediniek sa stal revír, ktorý neláka športových rybárov. Stal sa revírom, kde si chodia ľudia nachytať lacnú rybacinu.
Päťkilové jazeráky? Tá doba je dávno preč
Za povolený počet dní lovu som nemal na prúte rybu väčšiu ako bola veľkosť posledných násaďákov. Hoci sa to zdá nemožné, po vysadení rýb dokážu loviaci v priebehu pár dní vyloviť možno 90% násady a to aj napriek nemalej rozlohe revíru. Niečo padne za obeť šťukám a iným predátorom. Výsledkom je voda plná jalcov, plotíc a ostriežov. Doba, keď sa tu lovili 5-kilové jazeráky, je dávno preč. Dedinkám by neskutočne pomohlo zavedenie hornej miery pre lososovité druhy rýb. Tá je štandardom v mnohých európskych krajinách, kde chodia loviť slovenskí rybári a nemajú problém obetovať nemalé finančné prostriedky na cestu a za povolenia. Dokonca aj v takej krajine ako Nórsko, kde je bezpočet riek a v nich rýb ako dreva, dovolí užívateľ privlastniť si denne iba dve ryby zväčša od 35 do 40 cm. Zákaz používať na pstruhových vodách ako nástrahu cesto a mŕtvu rybku mal byť v platnosti už dávno. Neuveriteľným spôsobom to degraduje športový rybolov na týchto revíroch. V odovzdaných sezónnych povoleniach na Dedinky môžete nájsť aj špecialistov, ktorí majú oficiálne privlastnených okolo 300 ks pstruha dúhového. Ja si nedokážem predstaviť, čo títo ľudia s toľkými rybami robia. To sa dá jedine predávať. V tomto roku sa budú na Dedinkách konať majstrovstvá sveta v muškárení. Tento nádherný kraj navštívia rybári z mnohých krajín. Dedinky majú šancu spropagovať sa na tej najvyššej úrovni, ukázať sa v tom najlepšom svetle. Je otázne, aký bude pre zahraničných pretekárov rybársky zážitok, pretože o tom pozitívnom krajinno‑estetickom nepochybujem. Budú sa opäť loviť len čerstvo vysadené ryby? Nie že by na Dedinkách ryby neboli, ale loviť 30-centimetrové dúhaky, ktoré chňapnú po všetkom vzdialene pripomínajúcom potravu, prestane byť veľmi rýchlo športová výzva. Aj pre našich rybárov by bolo zaujímavejšie, ak by z desiatich ulovených rýb aspoň jedna presahovala priemer. Myslím, že potom by v pozitívnom zmysle zareagovali aj našinci – hlavne tí športoví. Je jednoduchšie cestovať do Slovenského raja ako do Slovinska alebo Škandinávie. Dedinky majú na to stať sa špičkovým revírom minimálne v slovenskom meradle.
Upozornenie
Samotný lov na cesto pri použití záťaže na pstruhových vodách nie je podľa môjho názoru zákonný. Ak je tento spôsob lovu na pstruhových vodách považovaný za prívlač, potom budú musieť byť trestaní za porušovanie predpisov všetci rybári loviaci na ťažko na kaprových vodách pri sťahovaní nástrah v období, keď je prívlač zakázaná. Užívateľ rybárskeho revíru VN Palcmanská Maša - Rada SRZ v rybárskom poriadku vydanom na tento revír na rok 2017 definuje lov na cesto ako lov na ťažko alebo plávanú, ktoré sú na pstruhových vodách zakázané.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
