Veľký rozhovor s Alanom Blairom z Nash Tackle.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 7
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2018.
Ako si sa dostal k lovu kaprov? Kde sa to všetko začalo?
Prvého kapra som ulovil keď som mal asi 10 rokov. Potom som lovil rôzne iné druhy, ale kapor bola tá ryba, ktorá je na vrchole môjho rebríčka. Ten prvý bol chytený na malom rybníčku porastenom leknom v hmlisté letné ráno, keď sa plaváčik s kukuričkou na háčiku ponoril. Vážil asi 17 deka, bol to lysec a odvtedy ich chcem loviť stále. Kaprárina sa dá v Británii rozdeliť na niekoľko kategórií. Samozrejme, sú rybári, ktorí radi dlhodobo lovia na veľkých vodách a naháňajú najväčšie kapry, ale keď som bol tínedžer, komerčný rybolov bol na svojom vzostupe, po celej krajine sa budovali jazerá, kde sa dalo ľahko uloviť mnoho rýb cez 9 kg. Až po tínedžerskom veku, keď som nalovil tisícky takýchto rýb, som si uvedomil, že sa chcem vybrať svojou vlastnou cestou inšpirovanou legendárnym Terrym Hearnom. „Poľovanie“ na kapry sa stalo mojou posadnutosťou, sústreďoval som sa na lov s plavákom a stalking a bol som na ceste za porozumením, aké jednoduché je kapry uloviť, keď ich nájdete.
Kevin Nash je pionierom kapráriny, ty si o dosť mladší. Čo si myslíš o budúcnosti výbavy alebo návnad/nástrah? Alebo je všetko vymyslené a môžeme iba opakovať a dolaďovať?
Vo „fachu“ pracujem v porovnaní s Kevinom iba kratučký čas. Boli časy, keď som sa sám seba pýtal, či je to vhodná cesta, aj keď je to môj život, môj celý život. Rybolov jednoducho MILUJEM a všetko si to užívam. Mám najlepšiu prácu na svete a nemenil by som ju za nič. Súčasťou mojej úlohy je vývoj produktov, samozrejme, Nash nikdy nemôže znovu vynájsť rybársky prút, podberák, alebo bivak. Takisto sa nedá znova objaviť auto, dom, či vysávač, ale veci sa menia, môžu byť lepšie a slovo „inovácia“ je tá najväčšia vec, ktorú mi Kevin vštepil v priebehu desiatich rokov, počas ktorých u neho pracujem. Výbava sa vyvíja, sú tu nové materiály a technológie. Vody sa vyvíjajú a zdokonaľujú, kapry sú väčšie, hon za nimi je čoraz silnejší a bude to pokračovať počas celého môjho života a myslím aj života mojich detí. V Británii sú ostatné disciplíny na ústupe – pretekársky lov, muškárenie, morský rybolov, ale NIE kaprárina – tá je stále na vzostupe. Pre mňa je faktor vzostupu kapráriny jasný, pretože aj kapry rastú a narastajú do obrích rozmerov. Všetci poznáme to známe, „bol takýto“. Veľmi radi sa s priateľmi a kolegami podelíme o historku o tom, aká veľká to bola ryba. A je pravdepodobné, že bude ešte väčšia. A nezabudnime na to, že na rozdiel od iných druhov je kapor veľmi špecifický jeho individuálnymi rozmermi, rozložením šupín a to je veľmi žiaduce a na kaprárine vzrušujúce. Jedným z najväčších plusov dnešnej doby sú médiá. Na jednej strane ľudí poháňajú, aby uverili, že uloviť veľkého kapra je jednoduchá vec a ponúkajú im návody ako to urobiť. No na druhej strane im dávajú falošné nádeje, alebo očakávania. Rybárčim 25 rokov a ulovil som množstvo rýb, no mal som aj dni bez záberu.
"Kaprár raz zavolal svojho suseda na ryby. Ten však ryby nikdy nechytal, ale videl, že sused chodí každý víkend niekam preč. Vybrali sa na jednu z najzarybnenejších komerčných vôd a na konci vychádzky bol sused spokojný, ulovil niekoľko pekných rýb. Sused chcel chytať opäť, nakúpil si základnú výbavu, sledoval videá na You Tube, kupoval rybárske magazíny a ihneď chcel chytať tie väčšie ryby. Pokračoval v love na súkromákoch bohato zarybnenými kaprami, prikúpil ďalšiu výbavu, nástrahy, návnady a chcel chytať 9-,10-, 20-kilové kusy. V treťom a štvrtom roku sa zameriaval na vody, kde takéto ryby žili. Vstúpil do klubu, kde sa členské pohybovalo aj okolo 1 000 libier. Chytal na týchto vodách, ale bola to fuška. Na brehoch strávil mnoho víkendov, niekedy bez úspechu. V štvrtom a piatom roku zistil, že má dosť – vrazil do výbavy a návnad kopu peňazí a nechytil ryby svojich snov. Víkendy boli stratené, manželka sa sťažovala, že nikdy nie je doma a míňa príliš veľa peňazí. Zistil, že ho to nebaví a všetko svoje drahé vybavenie predal na eBayi, rybolovu dal zbohom."
Tento príbeh je veľmi krutý, ale verím, že v Británii je veľmi častý – volám ich päťroční kaprári. Sú zlákaní médiami a chcú chytať monštrá, ale nedokážu začať od piky. Verím, že keď to rybár dokáže, prebojovať sa lovom menších plotíc, červeníc a ostriežov na plavák a prekonať dlhú cestu, môže sa z neho stať dobrý kaprár. Keby som mohol mať jedno želanie, bolo by to, aby rybári boli rovnako šťastní ako ja, keď som postupne skladal jednotlivé diely skladačky a pochopil rybárčenie – nie je to o nakupovaní výbavy, sledovaní filmov a chytaní na vodách, ktoré sú prerybnené veľkými rybami – nie je to odpoveď na to, ako sa stať dobrým rybárom. Kaprárina je na vzostupe, ale táto bublina môže aj ľahko prasknúť. Obávam sa, že rybárstvo môže byť o niekoľko generácií zabudnuté, alebo aspoň počet ľudí, ktorí sa tomu venujú. V Británii je predaj juniorských povolení na ústupe a v kombinácii s mojou filozofiou „päťročných rybárov“ nie je budúcnosť potenciálne ružová.
U Nasha organizujeme rybárske tábory pre deti do 14 rokov, ale nenájdete tu signalizátory a boilies. Snažíme sa deťom ukázať, aká je rybačka úžasná, učíme ich napichnúť kostného červa na háčik č. 20 a ako chytiť prvú ploticu, ako s ňou zaobchádzať, prečo ju pustiť. Takto sa snažíme mladým ukázať správnu cestu a povzbudiť ich, aby boli rybármi celý život, nie iba na pár rokov. Nechceme z nich vychovať generáciu instantných rybárov, ktorí si loďkou prevezú návnadu s montážou na 200 metrov, rozložia iPad a čakajú na zvuk pípača, ktorý ich vyruší. Nechcem, aby to vyznelo negatívne, ale potrebujeme plánovať rybársku budúcnosť našich detí a vnúčat na dlhý čas, aby si rybačku užívali oveľa viac ako to bolo doteraz. Napísal som to aj do úvodu Kevinovej prvej knihy „Diablovo oko“ – „Kaprárina je to, čo chcete. Môže to byť také zložité, alebo jednoduché, ako si to rybár praje a môžete doň vložiť toľko, koľko si želáte. Každý človek si môže odniesť rôzne myšlienky a poučenia, ale každý z nás má rovnakú motiváciu, ako ísť von na ryby.“
Vždy tu bude výnimočný kapor, nové a skvelé vody na objavenie, najnovšie metódy, či ošiaľ sa ich naučiť, ale nikdy nevymizne ten vzrušujúci pocit nad samotným úlovkom.
Kto je tvoj osobný hrdina kapráriny a prečo?
John Wilson bol prvý rybár, ktorého som uznával, bol to prvý človek v Británii, ktorý rybačku prezentoval v „mainstreamovej“ televízii. Ďakujem mu za veľa, jeho pasia lovu v akomkoľvek prostredí a lov akýchkoľvek rýb je to, čo ma baví. V ďalších rokoch to bol Terry Hearn, ktorý nastavil trend a prepísal veľa v histórii lovu kaprov. Nepoznám žiadneho rybára vo veku 30 rokov (+- 10 rokov), pre koho by nebol legendou svojho času. Práve teraz je rybár, ktorého najviac rešpektujem, bezvýhradne Kevin Nash. Naučil som sa od neho veľa vecí, nie iba čo sa týka lovu kaprov, ale aj o biznise a o živote. Kevin ma mentoroval od začiatku ako som sa s ním spoznal a za veľa mu vďačím, rovnako za to, kde som teraz. Nakoniec sú to Carl a Alex Smithovci a Alfie Russell. Sú to chlapci s veľkým darom, na 99,9 % úplne iní ako dnešní rybári. Hovorí sa, že fotoalbum nikdy neklame a ich fotky vás odpália a pritom majú celý život pred sebou. Je zaujímavé, že všetci traja chytajú ryby odkedy sa naučili chodiť a ich štýl je bez debaty taký, ako som opísal vyššie, úplne sa odlišuje od štýlu „päťročných“ rybárov.
Aké sú najväčšie súčasné a budúce problémy kapráriny v Európe a na ostrovoch?
Veľký problém bude vychovať dlhodobých rybárov, ale najväčším problémom v Británii sú pravdepodobne vydry – chlapče, tieto tvory dokážu zničiť kaprový rybník v priebehu pár dní. Škody, ktoré sú schopné napáchať v krátkom čase sú tragické – veľmi známy kapor, ktorý bol pravidelne chytaný a púšťaný bol napoly zožratý a ponechaný na brehu. Bez investícií do bezpečných oplotení rybníkov sú všetky ryby v ohrození. Odcudzený kapor je problém aj vďaka svojej veľkej hodnote a v neposlednom rade je tu Koi Herpes Vírus, ktorý môže v rybnikárstve napáchať značné škody. Všetko sú to riešiteľné problémy, ale potrebujeme lepšiu infraštruktúru na ochranu rybníkov a rýb.
Ktorý bol tvoj najvzrušujúcejší výlet?
Bude to znieť ako klišé, ale všetky moje výpravy sú skvelé, no jedna z nich sa mi zapísala do pamäte. Bolo to vtedy, keď sme s Kevinom navštívili La Gomera na Kanárskych ostrovoch. Vedeli sme, že predtým tam chytali iba dvaja rybári, aj to iba krátky čas. Bolo to nedotknuté, nepoznané a jednoducho magické! Jazero situované na vrchu hory vyzeralo ako z filmu Jurský Park. Loviť neuveriteľné ryby na takomto šialenom mieste bolo moje najväčšie dobrodružstvo. Práve skúmame ďalšie možnosti na Kanárskych ostrovoch, aby sme našli iné nedotknuté miesta na ďalšie dobrodružstvá.
Čo si myslíš o kaprárskych pretekoch? Bol si niekedy súčasťou pretekov alebo súťaží?
Preteky sú na ostrovoch o dosť menej populárne ako v krajinách východnej Európy. Je to dôležitá súčasť scény, ale nie niečo, čo by som osobne nejako riešil, alebo sa o to zaujímal. Keď som bol mladší, dosť som pretekal – typické 5-hodinové preteky na feeder, alebo plavák. Mám to rád, ale ak to chcete robiť seriózne, musíte to robiť odhodlane a ja na také veci nemám čas, alebo túžbu venovať každú voľnú chvíľu príprave montáží, trénovaniu a kvalifikáciám. Ja chytám iba minimum času oproti najlepším matchovým pretekárom v UK, ktorí sú top. V Británii máme niekoľko veľkých pretekov, kde je hlavná výhra 30 000 libier, čo je veľmi veľa peňazí. Možno sa raz niečo zmení a ja to začnem brať vážne, ale nemohol by som robiť nič iné ako chytať na matchky. Takisto by som do toho musel vložiť úplne všetko, na čo momentálne nemám čas.
Aký štýl rybačky je tvojmu srdcu najbližší? Poľovanie na veľké ryby, snaha o ulovenie čo možno najviac rýb, alebo jednu konkrétnu rybu…
Môj typ rybolovu je takýto: uvidieť, zapoľovať a uloviť s pomocou zraku. Nič krajšie neexistuje, či je to opatrné predloženie slimáka pred veľkého jalca, vedenie mŕtvej rybky pred ukrývajúcou sa šťukou, alebo hľadanie veľkého kapra v bohatom rastlinstve a hádzanie chleba na háčiku – tie momenty, keď voda vybuchne sú dôvodom prečo chytám ryby.
Prečo stalking? Prečo nečakať na predkŕmenom mieste? Je to iba o emóciách, alebo aj o efektivite?
Čakanie na jednom mieste je niekedy jediná možnosť, ale čím som starší a múdrejší, uvedomujem si, že nechcem iba čakať, či sa niečo stane, čo sa často jednoducho nestane. Namiesto toho som rád, že obetujem chytenie najväčšieho kapra a namiesto toho sa snažím vždy vychutnať si lov, mať ohnutý prút a len príležitostne chytím niečo veľké a zvláštne. Neviem si predstaviť, že by som prečesával tú istú vodu celé týždne, mesiace alebo dokonca roky. Absolútne 100 % rešpektujem rybárov, ktorí sú zameraní na obzvlášť ťažké vody a ryby pod tlakom, ale pre mňa je pekný aj veľkolepý lysec z jazera v parku alebo starého riečneho ramena.
Povedz nám o tvojich osobných naj úlovkoch. Ktoré z nich sú pre teba najdôležitejšie a prečo?
Je to ako pri najlepšej výprave – neexistuje niečo najlepšie, alebo najväčší úspech. Ulovil som mnoho rýb na plavák, mnoho muškárením, veľa morských rýb a všetko sú to super úlovky, nerobím v tom rozdiel, ak sa však bavíme o kaprárine a nejakých míľnikoch (všetky si pamätám ako keby sa stali včera), tak sú to úlovky môjho prvého kapra s hmotnosťou nad 4,5 kila, potom prvú desiatku, pätnástku, osemnástku a dvadsiatku ulovenú v Británii.
Čo sa ti najviac páči na „urban fishingu“? Je to iné ako lov na divokých jazerách alebo na súkromákoch?
Séria filmov Urban Banx je jednoducho iba rozšírenie niečoho, čo som robil vždy, keď som ako dieťa vyrastal. Chodil som buď pešo, alebo na kolobežke do centra mesta, alebo na okraj a chytal som. Tam, kde som vyrastal to bolo normálne. Rybolov v týchto mestských častiach môže byť výnimočný a ľudia ho dosť ignorujú. Taktika lovu v mestských častiach nie je iná ako na jazerách, alebo riekach – na konci dňa sú vždy kapry – treba ich nájsť, zistiť ako sa správajú, čo žerú, správne prezentovať montáž a uloviť ich. Je to vždy veľká zábava a aj trochu strachu, ale vždy je to super. Rád sa bavím s ľuďmi, takisto ich rád počúvam a nie je lepší pocit ak k tomu ešte aj ulovíte pekného kapra a ukážete ho ľuďom, ktorí kapra ešte nikdy nevideli, je to paráda.
Aké sú tvoje tipy na sledovanie rýb na jazere?
- Vždy investujte do tých najlepších okuliarov a majte aj dva páry v závislosti od svetelných podmienok – je to skvelá rybárska pomôcka.
- Keď sa prechádzate na brehu a hľadáte kapry, ukrývajte sa a buďte „neviditeľní“. Ryby vás môžu vidieť a počuť. Znie to možno jasne, ale súčasní moderní kaprári (hlavne tu v Británii) strácajú schopnosť priblížiť sa k vode bez toho, aby si vyplašili všetky ryby v okolí.
- Keď sa chystáte celý deň striehnuť na kapry, doprajte si deň predtým poriadny oddych. Ešte dôležitejšou vecou ako sú okuliare sú vaša sústredenosť, energia a rozhodnosť.
Ktorá montáž je tou, ktorú používaš za každých okolností?
Keď vidím ryby a „stalkujem“ ich, jednoducho použijem háčik Fang Uni priamo na vlasci. Keď ich nevidím, jednoznačne je to chod rig. Za posledných desať rokov som ulovil oveľa viac rýb na túto montáž ako na všetky ostatné dokopy. Jednoducho funguje. Ak ste ju ešte neskúsili, alebo ste sa nenaučili ju správne urobiť, či použiť, vyskúšajte to.
Máš obľúbenú nástrahu? Ktorá farba je najúspešnejšia a prečo?
Mojim favoritom sú jednoznačne kostné červy. Samozrejme, keď je vo vode mnoho „otravnej“ ryby, lov je takmer nemožný, ale ak kosťáky použijete pri stalkingu, hrča pomaly klesajúcich červov nemôže byť nepovšimnutá a ak sú tam iba kapry, je to tutovka. Prípadne ak použijete chod rig so vznášajúcimi kosťákmi, alebo jednoduchú montáž s napichnutými červami nad kobercom kosťákov na dne, môžete chytiť veľa kaprov, dokonca aj toho najväčšieho. Keď používam boilies, posledné tri roky som veľa používal Citruz, hlavne na krátkych vychádzkach, spolu s chod rig a popkou som mal veľmi rýchle zábery. Farba je zaujímavá téma a veľa záleží od revíru. Podľa mňa neexistuje jedna farba, ktorá by fungovala všade. Niekde je najlepšia svetlá a žiarivá farba, inde funguje bledá, nenápadná, niekedy je „topka“ čierna pena na zig‑rigu, často nachytá polovica červeného boilies a umelá kukurica. Ide najmä o vodu a ročné obdobie a potom je na nás, rybároch, ako rýchlo a efektívne sa dokážeme prispôsobiť.
Oblečenie Nash je známe svojou kvalitou. Ty si za vývojom tohto segmentu. Čo je hlavným dôvodom vývoja takéhoto oblečenia a ako sa zrodila rybárska móda?
Skvelou súčasťou môjho pôsobenia u Nasha je vývoj produktov – pre Kevina som 8 rokov pracoval na vývoji produktov a oblečenie je moja srdcovka, pretože som ho vždy mal rád a vrážal som do dizajnových kúskov peniaze a chcel by som, aby to reflektovalo aj oblečenie Nash. Chcem, aby naše oblečenie bolo nielen praktické, ale aby si ho hrdo mohol obliecť ktokoľvek a dobre na ňom vyzeralo. Počas rokov som pracoval aj na prepracovaní sérii signalizátorov Siren, prútov Scope a Dwarf, série Terminal Tackle, nástrah a návnad, je toho veľa. Bol som zaangažovaný do toho, aby som tieto jednotlivé produkty pomenoval a rozdelil ich do sérií a vymyslel aj jednoducho zapamätateľné obaly, ktoré korešpondujú so sériami. Skvelou súčasťou mojej práce sú aj návštevy dodávateľov, napríklad na ďalekom východe a potom je tu ten úžasný pocit uspokojenia, keď vidíte finálny produkt a to, že sa ľuďom páči a kupujú si ho. Myslím, že mojou najväčšou splnenou úlohou je koncipovanie systému na spanie (Sleep System, komplet na spanie: ležadlo, spacák, ochranná nepremokavá látka, veľmi dômyselný a praktický komplet, pozn. red.). Počas prvých rokov nemal Kevin záujem o vývoj takéhoto niečoho, ale nechal si to vysvetliť a dnes predáme viac Sleep System‑u ako samotných ležadiel a spacích vakov. Nechcem sa ani zamýšľať nad tým, koľko sme ich predali a aký obrat nám tento nápad priniesol.
Aké máš dnes ciele a sny ohľadom kapráriny?
Ak sa opýtaš mojich kolegov a priateľov, určite odpovedia, že som absolútny snívač – mám veľké sny ohľadom života, práce a rybačky. To je ten motor, ktorý ma núti vstať ráno z postele. Niekedy sú to šialené a neuskutočniteľné sny, ale si to iba ty, ktorý ich dokáže naplniť ak sa budeš snažiť. Môj súčasný veľký sen je naučiť amerických rybárov, že lov kaprov je úžasný – môžete vyraziť s rodinou, priateľmi a skvelo si oddýchnuť a zachytať si ryby. Bude to veľmi zaujímavé a aj náročné ukázať tomuto národu, že najlepšou rybou nie je bass, ale kapor!
Ďakujeme za rozhovor - redakcia
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
