Pôvodne mal byť tento článok opäť akýmsi ohliadnutím za mojou vlaňajšou sezónou na Dunaji čo mi aj do istej miery vyšlo, ale keďže nakoniec sa moje jesenné vychádzky k nášmu veľtoku zmenili na jednu „párty“ s nádhernými fúzatými tvormi rodu barbus barbus a jeden môj priateľ toto celé takto príznačne pomenoval, rozhodol som sa pre tento nevšedný slangový titulok.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2018.
Nakoľko moje jarné a letné putovania až na prázdninovú výnimku s rodinkou úprimne povedané, za veľa nestáli, rozhodol som sa ich tu veľmi ani nerozpisovať, nakoľko som miestami mal pocit, že svätý Peter sa od nás nielen odklonil, ale rovno odšprintoval na míle ďaleko… Ale keďže rybár je tvor trpezlivý a vynaliezavý, teda aspoň by mal byť, tak som ani ja zbrane predčasne neskladal a začal so špekulovaním a taktizovaním.
Začiatok našich putovaní
Moje vlaňajšie vychádzky na náš veľtok sa začali už v máji, keď sme sa s priateľmi vybrali na jedno pekné miesto neďaleko sútoku Dunaja s Ipľom, kde to viac‑menej stále „žilo“. Keďže bola ešte stále jar, hladinu pokrýval na našu „radosť“ topoľový kvet, ktorý v kombinácii s malými feedrovými očkami dokonale preverí trpezlivosť každého rybára. S topoľom sme sa úspešne počas troch dní popasovali a jednému z nás to aj dokonale „išlo“, keďže dostal na breh slušný počet dunajských „lopát“, teda pleskáčov vysokých, ktoré atakovali dĺžku 60 cm. Toto sa však o zvyšku výpravy povedať nedalo a to aj napriek tomu, že sme dodržali štandardné a overené pravidlá kŕmenia, typov montáží a ich umiestnenia. Ale keďže Dunaj je nevyspytateľný protivník, traumu sme si z našich neúspechov nerobili. V júni sme vyrazili v klasickej zostave na úsek známy výskytom kapitálnych amurov. Počasie bolo ideálne, po celé tri dni teplota atakovala hranicu 35 stupňov, tlak a prietok boli ustálené, už chýbalo len trocha toho povestného šťastia. Aj tentoraz nám napriek snaženiu nebolo dopriate, teda nie celkom tak… K tejto našej výprave sa pripojili priatelia – sumčiari, ktorí v tej horúčave brázdili hladinu Dunaja na člne s vábničkou v ruke. Trpezlivosť a výdrž na páliacom slnku sa im vyplatila, nakoľko popoludní počas najväčšej horúčavy sa asi 60 metrov od brehu z 3-metrovej hĺbky ozval nádherný exemplár rodu silurus glanis, ktorý svojho lovca „povozil“ s člnom asi na 200-metrovom úseku „hore‑dole“. Ale nakoniec sa odovzdane prevalil na hladine a po prirazení člna k brehu, sme sa mohli všetci pokochať nádherným mramorovým telom s mierami 175 cm/35 kg. Povedal som si: aspoň niekomu sa zadarilo. Ale úprimnú radosť z Mišovho úlovku sme mali všetci. Naše snahy smerom k dunajským torpédam sa však minuli účinkom, a tak sme sa prehupli do júla.
Mišov sumec.
A skúšam ďalej
Hneď na jeho začiatku sme vyrazili opäť v starom zložení, ale tentoraz s rodinkami na úsek, kde som to skúšal ešte v máji, teda neďaleko sútoku Dunaja s Ipľom. Tomuto úseku jednoducho verím v každom ročnom období a niekoľkokrát som ho pomocou sonaru aj prezrel a viem o niekoľkých „hot spotoch“. Povedal som si, že musím spraviť maximum pre zaujatie ryby napriek tomu, že tentoraz išlo o relax s manželkou a deťmi, ktoré sa tiež na brehu nášho veľtoku cítia fantasticky. Ako plošné kŕmenie som zvolil zmes varenej kukurice a repky, do kŕmidla som namiešal svetlé krmivo s príchuťou cesnaku, ktoré mi funguje na Dunaji celoročne. Do krmiva som primiešal halibut mikropeletky, anglickú vločku, ovsené vločky, strúhanku a plechovku lahôdkovej kukurice. Povedal som si, že po masívnejšom úvodnom vnadení partiklovou zmesou budem každú hodinu montáže prehadzovať a následne dokrmovať už v malých dávkach partiklom pre udržanie ryby na lovnom mieste. Po vykonaní tohto všetkého sme spolu s manželkou postavili tábor, pomohol som synovi s nahodením jeho prúta a mohli sme začať relaxovať. Asi po hodine oddychu mi zatriaslo pravým prútom a pri zdolávaní som hneď vedel, že mojím protivníkom bude stelesnenie rybej elegancie – mrena severná. Po zdolaní som jej nameral rovných 60 cm a moja radosť a rozžiarené očká detí boli na mieste. Naďalej som vo svojej taktike pokračoval až do zotmenia, keď som s kŕmením prestal.
V noci zábery ustali
Keďže dlhý ranný spánok nie je moja parketa, na druhý deň, ráno o 5.00 som už bol na brehu s vedrom krmiva a spodovým prútom v ruke. Po rannom zakŕmení to prišlo a pokračovalo dva dni. V hodinových intervaloch počas dennej doby som buď zdolával a dokrmoval alebo prehadzoval a opäť dokrmoval. V noci zábery ustali. Počas zvyšných dvoch dní som zdolal 14 pleskáčov vysokých od 50 do 60 cm, jeden 50 cm exemplár jalca tmavého a množstvo ďalších bielych rýb. Predovšetkým som bol rád, že mi moja taktika vyšla a rodinka si oddýchla. Predsa len to „stepovanie“ každú hodinu pri prútoch a dokrmovanie na pečúcom slnku prinieslo svoje ovocie. V auguste sme s priateľmi navštívili jeden pekný úsek Dunaja, kde je kvôli štrkovému dnu dosť veľký predpoklad výskytu kaprov a kde sa predvlani zadarilo krstnému otcovi mojich priateľov v podobe nádherného kaprieho exemplára. Naše snaženie bolo hneď na úvod odmenené asi 3 kg kapríkom, ktorému sme sa napriek jeho veľkosti potešili, lebo kde sú malé sú aj veľké. Ale tie veľké sa prehovoriť počas troch dní veľmi nedali…
Avšak čo ma potešilo viac, bola úspešnosť môjho syna, ktorý neúnavne ťahal na svoj prút z Dunaja jedného nosáľa za druhým. Raz darmo, úprimná detská radosť je ten najväčší benefit rodičovstva…
Posledná nádej
Potom prišla jeseň. Krásna, čarovná a hrajúca tisícimi farbami. Asi sa zrejme viacerí zanietenci rybolovu zhodneme, že jeseň je skrátka úžasné dielo prírody. Aj keď to vyznie ako klišé, musím priznať, že pri pobyte na brehu Dunaja v tomto ročnom období zabúdam, že som na tejto planéte. A je jedno či fúka, prší alebo svieti slnko. Stačí len počúvať zvuky prírody a nasávať božské ticho. Ale späť k zemi. Síce som bol nabudený úspechmi z júla, predsa som len svoje nádeje do tohto ročného obdobia vkladal s opatrnosťou. Správy od viacerých dunajských rybárov hovorili, že od konca augusta to na skoro 60 km úseku z neznámych dôvodov proste „stojí“. No my sme boli odhodlaní tieto reči pochovať a dokázať, že to predsa len ide. Aj išlo, aj keď nie všetkým a nie práve želaným smerom. Počas dvoch trojdňoviek v septembri a začiatkom októbra sme z Dunaja dolovali na feeder len nosále „sumcových“ veľkostí.
Prešla polovica októbra, citeľne sa schladilo a ja som bol odhodlaný naplno sa sústrediť na fúzatú kráľovnú dunajských prúdov. Na televíznom kanáli Fishing & Hunting som zahliadol jednu z epizód relácie Feedermania, kde jej autor – uznávaný maďarský feedrista a znalec Dunaja – Kristián Jankovich hovoril o jesennom love mrien na Dunaji. Viac‑menej som sa nedozvedel žiadne extra novinky, ale zaujalo ma jeho krmivo RiverCheese, na ktoré spolu s kostnými červami mreny pekne reagovali. Pokiaľ ide o kŕmnu zmes, mám síce svoju zaužívanú kombináciu, ale prečo neskúsiť aj niečo nové? Po prijatí zásielky od kuriéra s týmto krmivom som bol rozhodnutý uskutočniť niekoľko jednodňových vychádzok na Dunaj a cielene loviť mreny. Krmivo som doplnil o väčšie množstvo kostných červov a začali sme s Milošom taktizovať, kde by to asi šlo. Voľba padla na jeden mimoriadne prúdny úzky úsek Dunaja so štrkovým dnom, ktorý je dosť dobre pešo prístupný, takže žiadne rušivé vplyvy v podobe áut na brehu nehrozili.
Hokejka mala v prúde značný odpor
Po našom príchode v jedno skoré októbrové ráno bola ešte tma, keď naše montáže leteli s očakávaniami do šialeného prúdu. Do 230-gramového kŕmidla putovalo spomínané krmivo v pomere približne 70:30 v neprospech kostniakov, ktoré som vrchnou vrstvou krmiva „zatvoril“. V tento deň som pred prvým nahodením plošne zakŕmil varenou kukuricou, ktorá mi zostala z predošlej výpravy. Pod kŕmidlo som umiestnil asi 40 cm nadväzec z 0,30 mm fluorokarbónu s háčikom Guru MWGB č. 12, na ktorý som napichol 3 kostné červy. Na tie som ešte kvapol koncentrovanú syrovú esenciu. Do polhodinky od prvého nahodenia zatriaslo mojím ľavým prútom a po urputnom boji sa na brehu ocitla prvá fúzatá 63 cm fitnesska. Pocity boli dobré, ale ešte bolo len ráno. Ale fúzaté si povedali, že dnes to pôjde a veru aj šlo. Počas dňa som pravidelne dokrmoval kukuricou a mreny sa nám pekne držali na lovnom mieste. Problém bol akurát s extrémnym prúdom, nakoľko po nahodení na vzdialenosť približne 30 metrov nám splavoval prúd montáže asi o 20 metrov. Z tohto dôvodu som tzv. hokejku na kmeňovom vlasci zamenil za klasického jazdca, ktorý používajú plavačkári na plaváky typu angličák, nadväzec som rovno predĺžil na 80 cm a problém bol vyriešený, nakoľko hokejka mala v prúde značný odpor. Počas tohto dňa som na breh dostal 11 mrien vo veľkostiach od 50 do 67 cm čo som po neúspešných predošlých výpravách bral ako satisfakciu…Nuž trpezlivosť sa vyplatila.
Jeseň na Dunaji dopadla na výbornú
V októbri a začiatkom novembra sme s Milošom absolvovali ešte dve jednodňové výpravy na totožný úsek, rozdiel v montáži bol v použití veľkokapacitného kŕmidla Hard River Feeder od firmy Haldorado, ktoré je určené primárne do prúdov a má širokú spodnú kontaktnú plochu. Trocha som sa obával nižšej gramáže /140/, ale po nahodení bola montáž kvôli tvaru kŕmidla splavená možno iba o 1 až 3 metre, čo ma dosť príjemne prekvapilo. Počas týchto dvoch krátkych výprav som „prehovoril“ k záberu ešte 3 mreny od 50 do 63 cm, niekoľko menších pleskáčov a jalca tmavého, všetky ryby boli ulovené na čisté kostniaky alebo fluo penu marshmallow s cesnakovou arómou. V kŕmení nastal rozdiel, nakoľko som nepoužil kukuricu, ale pred lovom a počas neho som dokrmoval nahodením kŕmidla bez nadväzca, do ktorého som dával spomínanú kŕmnu zmes RiverCheese, použitú aj pri samotnom love, spolu s kostniakmi a syrovou esenciou. Fungovalo to dokonale a ja som mohol jeseň na Dunaji zhodnotiť na výbornú. V novembri sme s Vladom podnikli ešte jednu krátku jednodňovku na staré osvedčené miesto, ale aktivita rýb bola po značnom klesnutí teploty vody a vzduchu skoro nulová, takže týmto som svoje putovania po našom veľtoku v roku 2017 uzavrel. Tešilo ma hlavne to, že v júli a v októbri mi vyšli mojej taktizovania, ktoré ma len utvrdili v tom, že táto rieka je nevyspytateľný protivník a každú situáciu je potrebné prispôsobovať aktuálnym podmienkam. A výsledky sa dostavia.
Epilóg
Onedlho sa všetci po „otvorení“ vôd rozbehneme na brehy, ale dovoľte mi, milí rybárski priatelia, poprosiť vás – chráňme prírodu a správajme sa k nej ohľaduplne a s pokorou. To čo na brehoch našich vôd vidíme a či to v budúcnosti ešte budeme vidieť, závisí len od nás a nášho prístupu. Všetkým prajem úspešnú sezónu a Petrov zdar!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
