Už ani neviem koľko času uplynulo odvtedy, čo som sa naposledy pripravoval na rybačku a opäť chystám svoju výbavu na prvú jarnú vychádzku. Už to nie je vedierko s kosťákmi a šrotíkom doma poctivo spraveným a jednou udičkou na plávanú, už to je doslovne praskajúce auto, ktoré, keby malo ruky, tak mi jednu facku s radosťou uštedrí.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2018.
Hľadel som na celé to batožisko vecí, ktoré potrebujem dostať dnu, a aj s člnom na streche, a pýtam sa či už ozaj je toto normálne? Sme ochotní dlhé dni či týždne sedieť pri našich obľúbených vodách alebo riekach s pocitom, že už zajtra či dnes ten správny záber musí prísť. Veľa razy sa mi stávalo, že som odchádzal sklamaný kvôli neúspechu, ale časom na ten svoj, povedzme štýl, musí každý prísť sám.
Treba zahnať absťák po dlhej zime
Úspech strieda neúspech a zase naopak, keď som zdolával svoju druhú naj rybu z člna vo vlnách a sám, tak som si uvedomil, že nič nejde nasilu a všetko príde vtedy, keď to má prísť, treba to len robiť so srdiečkom a radosťou. A tak pri tomto mojom zamyslení si opäť robím radosť dokúpením čo to do mojej výbavy. Poznáme to všetci keď si povieme, že mám všetko, už nič si nemusím zháňať. Kiež by to tak bolo, a tak ako každý rok, aj tento som odrátaval a pozorne sledoval, kedy ľady povolia. No a k tomu čoraz viac rozkvitajúca príroda a ranný štebot vtákov bol neklamným znakom pre mňa, že treba zahnať absťák po dlhej zime a vyraziť k vode. Dlho som váhal kde to „položím“ a tak s výhodou non‑stop lovu sa mojou voľbou stalo štrkovisko, nakoľko poskytovalo možnosť si schuti zachytať, čo som aj potreboval ako soľ. Čas v práci bol tak nekonečne dlhý, vliekol sa, no prišlo to predsa a my sme mohli s mojím parťákom vyraziť. Cesta ubiehala ani neviem ako, keďže už počas nej som bol hlavou úplne inde; nevedel som sa dočkať chvíle, keď uvidím vodnú hladinu. Po príjazde na lovisko, ktoré nám držal dobrý kamarát, sme sa srdečne zvítali a odštartovali urputné rozkladanie celého vybavenia. Klasika, asi ako vždy, bola príprava člna a mapovanie dna, na výber bola voľná voda alebo zátoka. Keďže sme chytali traja, ja som zvolil voľnú vodu, kde som našiel lavicu v cca päťmetrovej hĺbke, na ktorú putovala moja bójka, chcel som sa jej venovať počas celého víkendu. Troška rýchlo rozpustných peliet úplne stačilo, jedna lopatka za ňou druhá a zopár malých 16 mm guľôčok už len bodovo na montáž. Opäť sme si nabalili veci od OC v podobe GORAL a na korení postavenej príchuti VULCAN.
Prvá trinásťkilová ryba tohto roku
Svoje montáže som sa rozhodol klásť na spodok pod samotnú hranu aj s pomocou háčika, keď sa dá pekne nájsť jemné bahienko, ktoré ma už viackrát presvedčilo o úspechu. Kladeniu montáží venujem veľký dôraz, a hlavne na takýchto členitých vodách. Moju dôveru v nástrahách dostal taktiež Goral na panáčika s ananásovou popkou, kde na druhej udici jej kontroval Vulcan 24 mm sólo, dlhodobo preliaty v aminoacide pečeň/asafoetída. Inak povedané – u mňa živá voda, ktorá je skvelá na zvýraznenie nástrah. S obľubou ju používam od samotného uvedenia na trh.
Goral chytačky som taktiež prelieval v aminoacide sladká oliheň/ananás; tieto dve vecičky v kombinácií s vašou chytačkou dokážu pri správnom aplikovaní urobiť ozaj prekvapivý výsledok. Veľmi rád si vždy takto nachystám vopred samotné guľôčky, ktoré používam pod háčik, nič ma potom nezdržuje. No a koniec koncov keďže ide o zmáčadlá, tak nádherne vsiaknu do samotnej nástrahy, ktorá krásne po kontakte s vodou začne pracovať. Na samotné použitie netreba toho veľa, keďže ide o silný koncentrát a mne osobne jedna nádobka vydrží celú sezónu. Pomaly ale isto bolo niečo okolo pol šiestej, keď som úspešne vyviezol moje udice tak, ako som potreboval. Vtom prichádza prvý záber na Tomášov prút zo zátoky. Nakoniec skončil v podberáku menší junior, niečo okolo šesť kíl.
Vulcan začal okamžite fungovať, čo sme aj predpokladali. Presvedčila nás o tom neskôr už štvrtá ryba na tú istú udicu. Ako sa postupne zvečerievalo, dala o sebe vedieť aj voľná voda na panáčika s goralom. Moja ľavá udica spod lavici išla do slušnej jazdy, keď kaprík si to namieril rovno do spadnutých stromov. Našťastie sa mi ho podarilo presvedčiť, že to nebude dobrý nápad, a tak po pár minútach skončila na podložke moja prvá trinásťkilová rybka tohto roku. Krásny šupík, ktorý mi urobil skvelú náladu a zahrial srdce po dlhej zime. Pár fotiek a šup tam kde patrí, do svojho domova.
Po hodinke opäť ďalšia jazda
Celá noc sa niesla v znamení menšej ryby vďaka goralu, ktorý nám nedal spať, a tak nasledovalo prezbrojenie na iný priemer. Hneď ráno som našil 24 mm guľu, jemne som prikŕmil a vrátil sa na breh. Nebojím sa použiť ani skoro z jari takéto väčšie priemery, nakoľko tam ryba bola a poctivo sa kŕmila. Čas nám ubiehal v dobrej nálade krátili sme si sobotu dobrým jedlom a kávičkou, keďže v kalendári ukazovalo prvý apríl, znamenalo to moje a aj Tomášove narodeniny. Celý deň sa niesol v pohode a kamarátskej nálade ako je v Orthodoxcarp tíme povestné. Podvečer po pár ďalších menších rybách počas dňa, nás prišiel pozrieť Majo Kéry aj so svojou výbavou, že na jednu noc sa pridá. Klasika ako na každej výprave kávička a kaprárske debaty a čakanie na ďalší záber. Ryba nám išla relatívne v rovnakých časových intervaloch na obe príchute. Pomaly zapadajúce slnko bolo znakom blížiacej sa noci. Poslednýkrát som to previezol a posadil sa do kresla. Netrvalo to dlho, po hodinke opäť ďalšia jazda, ale tentoraz na pravú udicu s vulcanom. Nakoľko sa mi omotala okolo tyčovky, museli sme ísť na vodu, kde veľká naťahovačka dávala tušiť peknú rybu.
Kapor bol naozaj v solídnej kondícií
Po pár minútach som asi jedenásťkilového šupináčika naviedol do podberáka. Potom všetkom sme museli uznať, že bol naozaj v solídnej kondícií a podľa toho ťahu sme mysleli, že sa vynorí niečo väčšie, pár fotiek na brehu a šup s ním spať do hlbín štrkoviska. Opäť som sa schuti zabavil a poďakoval za super zážitky, ktoré ozaj zažijeme len a len pri vode s pravými kamarátmi. Ani sme sa nenazdali prišla nedeľa, keď nás čakalo to nešťastné balenie celej výbavy. Ešte ako som tak sedel a užíval si rannú kávičku na brehoch krásnej vody s prianím aby to nikdy tieto skvelé chvíle neskončili, som došiel na myšlienku, že nejde o to akú veľkú alebo ťažkú rybu chytíte, ani na XX baits ju zdoláte, podstatné je to, aký príbeh jej predchádzal a aký zážitok vám dala. Netreba si chodiť k vode po cifry na váhach, ale pre zážitky, ktoré vám nikto nikdy nevezme. Touto cestou sa chcem poďakovať chalanom Maťovi Fernerovi za skvelé toasty so syrom, však ty vieš. Tak isto aj Majovi Kérymu, ktorý je tiež super chalan, no a môjmu parťákovi Tominovi Kupčimu, s ktorým to už nejeden piatok ťaháme na brehoch Slovenska alebo zahraničia. Ďakujem a prajem vám všetkým, aby ste pri vode boli úspešní.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
