Mnoho slovenských rybárov sa za rybami vydáva za hranice Slovenska, jedným postačia štáty v blízkosti našich hraníc, no niektorí sa vydávajú oveľa ďalej a to nielen v rámci Európy ale množstvo z nich už okúsilo rybačku na Ďalekom Východe, ale i za veľkou mlákou na americkom kontinente a podaktorí zablúdili ďaleko na sever či juh našej planéty. My sa dnes reportážami zameriame na dva európske štáty – Maďarsko a Chorvátsko.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2018.
Maďarsko
Dôsledkom ťažby lignitu v päťdesiatych rokoch minulého storočia vzniklo jedno naozaj nádherné jazero v úpätí pohoria Mátra. Krištáľovo čistá voda, nerovné dno s nespočetným množstvom zlomov a bohatým zdrojom prirodzenej potravy v sebe ukrýva množstvo nádherne vyfarbených kaprov.
Čas utiekol ako voda a my sme stáli na brehu jazera. Prioritou číslo jedna na tejto výprave bol správny výber miesta. Sadli sme do člna a pomocou sonaru dôkladne zmapovali dno. Tentoraz sme naozaj mali z čoho vyberať. V našom sektore sa pohybovala hĺbka vody od 1 až do 13 metrov. Ja som si našiel jedno mušľové políčko v hĺbke okolo 7 metrov a druhú montáž som sa rozhodol umiestniť do jemnučkého bahna v hĺbke 9 metrov. Montáž som si zhotovil v dĺžke 20 cm s háčikom Korda kurv shank č. 6, krúžok, šnúrka Sufix kameleon stiahnutá cca 3 cm nad háčikom a broček, ktorý zabezpečí kopírovanie dna. Ako nástrahu som zvolil kombináciu G2 s popkou ananás a na druhú montáž Koi, s orezanou 10 mm penovou guľôčkou Wazzup. Vnadil som striedmo a to hrsťou G2 na prvú a hrsťou Koiky na druhú montáž. Chalani taktiež povyvážali a neostávalo nič iné len čakať.
Jazero sužovali horúčavy
Prvý záber sa dostavil až na druhý deň, keď Miňo zdolal síce menšieho, no krásne vyfarbeného lysca, ktorému zachutila Fanatica Koi. Mysleli sme, že prvá ryba odštartuje kolotoč záberov, ale ďalších 24 hodín sme zostali bez záberu. Jožo stiahol pravý prút a montáž položil do plytčiny pri tŕstí. Netrvalo dlho a už zdolával kapra na člne, no tiež nešlo o žiadneho mohykána. Z tohto miesta spravil 15 záberov, ale všetky ryby sa pohybovali po hranicu 7 kg. Nakoniec to vzdal a montáž zaviezol späť do 9-metrovej hĺbky.
Jazero sužovali horúčavy a okrem jedného miesta, odkiaľ prichádzali sporadicky zábery, bola ryba letargická. Tretí deň poobede prichádza na Jožov prút pomalý tiahli záber. Chalani nasadli do člna a po parádnej zdolávačke sme zaevidovali konečne dobrú rybu! Krásny šupináč v hmotnosti 18,30 kg, ktorému zachutila G2 s ananásovou popkou. Podvečer to konečne píplo aj mne a okamžite som naskakoval do člna. Na konci mojej montáže bol, bohužiaľ, „len“ sumec, ktorý nám vyluxoval kŕmne miesto a mal brucho plné boilies.
Neúspech ma nemôže zlomiť
V noci sa jazerom prehnala búrka, ktorá prekysličila vodu. Naše prúty hneď ožili a v podstate sme boli na člne celú noc. No opäť nás navštívili menšie ryby a ani jedna z nich nepresiahla hmotnosť 10 kg. Do konca výpravy sa nám už nepodarilo chytiť žiadnu krajšiu rybu. Nie každá súkromná voda je plná kapitálnych rýb, nie vždy sme v správny čas na správnom mieste, no a o tomto kaprárina je. Vo väčšine článkov vidíme krásne ryby, dočítame sa o úspešných výpravách, no za takýmito úlovkami je množstvo výprav, najazdených kilometrov, prebdených nocí bez jediného pípnutia. A to bez ohľadu na to, že sme spravili všetko na 100 % a mali sme najlepšie nástrahy. O prievane v našich peňaženkách radšej ani písať nebudem. Napriek všetkému sa na toto jazero raz určite vrátim a pokúsim sa uloviť aspoň jedného krásne vyfarbeného lysca presahujúceho hmotnosť 20 kg. Neúspech ma nemôže zlomiť, práve naopak, posúva ma vpred.
Chorvátsko
Našim ďalším cieľom bolo umelo vytvorené jazero, ktoré vzniklo pre potreby vodnej elektrárne a má rozlohu 41 hektárov. Priemerná hĺbka sa pohybuje okolo štyroch metrov a táto priehrada je obklopená chorvátskymi kamenistými kopcami, čo vytvára nádhernú scenériu. Kúsok za kopcami sa nachádza more, preto je priam ideálne si počas výpravy, alebo po jej skončení odskočiť a „vyčvachtať“ sa v slanej vode.
Na toto letné dobrodružstvo som sa vybral s kamarátmi Kosťom a Erikom. Nebudem vám tu rozpisovať deň po dni, skôr sa budem snažiť priblížiť čo takáto rybačka vyžaduje. Nakoľko som na tomto jazere už párkrát lovil, vedel som, že v letných mesiacoch budú najlepšie fungovať miesta na hrádzi. Na jazere je povolený spôsob lovu na odhodenie, takže nesmeli chýbať marker, spomb rakety, kobry, distance stick (tyčky na odmeranie vzdialenosti), kŕmne košíky atď…
Nech je všetko ako má byť
Dorazili sme už za tmy, tak sme sa pustili do vybaľovania vecí. Postavili sme si bývanie na najbližších 7 nocí a prúty sme už poriadne unavení nahodili len niekde do neznáma, bez kŕmenia a s heslom pán Boh pomáhaj. V noci sme, samozrejme, žiadny záber nemali a ráno sme sa pustili do markrovania, vymeriavania a označovania vlascov, nech je všetko ako má byť. Nachystali sme krmivo, ktoré pozostávalo z tigrieho orecha, kukurice, repky, green betainových a halibutových peliet, boilies G2, Huňáček krab‑sardinka. Na moje a Erikove miesto išla aj ovocná zmes Huňáčka‑jahoda a Spiceman‑slivka. Nasledovalo neúnavné spombovanie množstva krmiva, ktoré si vyžaduje patričnú kondíciu. Našim cieľom bolo stiahnuť rybu zo širokého okolia. Ako najúčinnejšia nástraha sa opäť ukázala G2, či už samotná, alebo s popkou. Kapry ju brali spoľahlivo. Počas denných horúčav, ktoré na slnku presahovali aj 50 stupňov, sa najmä na mojom mieste darilo ťahať ryby pomocou metódy zig‑rig. Zvláštne bolo, že ryby reagovali iba na malé priemery nástrah, a to najmä na žltočierne wazz‑upky.
Nebolo to pravé orechové
Naše montáže, s ktorými sme chytali na dne, boli vcelku jednoduché a nevymýšľali sme nič zložité. Odhodová šnúra, gumená hadička nad in‑line olovom, samotné olovo, závesný klip a montáž z jemnej šnúrky. Háčik Korda Kurv Shank č. 6, alebo 8 s krúžkom od Tasky. Zo začiatku som používal montáž zo závesným klipom na olovo, no na odhodenie to nebolo to pravé orechové, sem‑tam sa mi to motalo.
Počas celého týždňa sa kapry vôbec nekŕmili pravidelne a každý jeden deň bol iný. Kosťovi išla ryba najlepšie, no zaujímavé bolo, že na všetkých prútoch mal identickú montáž s identickou nástrahou, napriek tomu mu zábery prichádzali v podstate iba na stredný prút. Pokiaľ to hodil 5-6 metrov mimo kŕmenie bol bez záberu. Preto bolo potrebné mať vymerané a zaklipované nielen spomby, ale aj udice pred každým nahodením, aby montáže dopadli presne do kŕmneho miesta. Mne zas išla ryba najmä do obeda, na zig sa mi rozbehli pri západe slnka. U Erika to bolo ako aprílové počasie a miestami bol už zúfalý.
Celkovo sa nám podarilo chytiť 102 kaprov, 10 od 15 do 19,5 kg a zvyšok od 5 do 14 kg. Ako bonus sme si s Kosťom zdolali krásnych „Chorvátov“, ktorým sme navážili rovných 22 kg. Kosťovi prišiel záber takpovediac v hodine dvanástej. Svoju najväčšiu rybu chytil 2 hodiny pred odchodom domov. Takáto rybačka si vyžaduje fakt dobrú fyzickú pripravenosť, jedna vec sú horúčavy; podotýkam, že okolo nás nebol nikde tieň a ani jediný strom! Tiež nie je jednoduché pomocou spomby, kobry a zakrmovacích košíkov dostať do vody požadované množstvo krmiva. Zdolávačky niekedy presahovali 45 minút a na tom slnku to fakt nie je žiadna zábava. Nesmel chýbať altánok, kvalitné bivaky, slnečníky a o chladničke ani nehovorím, tá nám na tom slnku doslova zachránila život. Netreba podceniť pitný režim a samozrejmosťou bola kvalitná strava.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
