Áno, aj tieto riadky netvorím inde, ako na jednom krásnom odstavenom ramene rieky Nitra a konečne sa po minulom roku dostávam k možnosti rekapitulovať naše uplynulé úspechy na medzinárodnej platforme.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 72
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2018.
Vonku teraz fúka severný vietor, teplomer ukazuje 7 stupňov a okrem praskajúcej piecky v miestnej chatke ma zohrievajú myšlienky z dvoch významných letných kaprárskych podujatí. Prvé z nich bola kvalifikácia na to druhé – hlavné preteky, preteky, ktoré sa právom nazývajú aj Európsky pohár kaprárov. No pekne po poriadku.
Vylosovali sme si miesto č. 9
Rutinné balenie na Katlovskú kvalifikáciu intenzívne sťažovala výška vonkajších teplôt, hlavne keď nakladáte nespočetné množstvo nepotrebných nezmyslov a pár naozaj dôležitých vecí, ktoré vždy využijete na pretekoch. Cez pot na čele však spoločne s Rišom konštatujeme, radšej mať naozaj všetko, pre všetky situácie ako by nám malo niečo chýbať. Keďže sa tieto preteky chytajú spôsobom na dve kolá, nemohli sme ešte tušiť, že vystupňujeme naše „šťastie“ a v prvom kole si vyžrebujeme miesto, kde všetky tieto veci budeme musieť navyše preplavovať člnom na 3×, cez toto krásne jazero.Tu už nás optimizmus opúšťal, padali racionálne úvahy o selekcii potrebných a nepotrebných vecí.
Vylosovali sme si miesto č. 9, miesto, ktoré sa vyznačovalo plytkou vodou, miernou zátokou na pravej strane, stred ktorej lemovali vodné trávy. Unavení, konečne pripravujeme všetko potrebné, pričom zase narážame na „veľký problém“, musíme to nájsť v tom všetkom nepotrebnom, našťastie do začiatku pretekov sa nám to darí a volíme taktiku základného vejára, keď každou udicou prechytávame iné miesto, inú vzdialenosť a inú dispozíciu dna. Kŕmna taktika, nakoľko pravidlá sú jasne nastavené na 3 najťažšie ryby, bola bodovo odchytávať ťažkú rybu, ktorá cez sektor bude plávať a snažiť sa docieliť zotrvanie nástrah čo najdlhšie a nepohnute na dne. Na tento spôsob používame väčšinou SK30, NFS, alebo starý dobrý Signal, všetko priemer 24 mm.
Je rozhodnuté. Stick mix končí!
Niektoré prúty ukladáme takmer pod nohy, keď je jasné, že na brehu musíme chodiť absolútne minimálne. K jednej udici umiestňujem aj stick mix do PVA a nahadzujem ju priamo cez trs vodných tráv do plytčiny. Ostatné dve idú na otvorenú plochu a ku každej udici prikrmujeme 15 ks väčších priemerov do väčšieho priestoru. Prvý záber prišiel takmer okamžite po nahodení udice, cez trs vodných tráv. Ryba, odhadom okolo 10 kg, nám však spadla pred podberákom. Záber prišiel na Signal s pop‑up ananás a montáž bola spolu s PVA pančuchou naplnenou stick mixom. Po vzájomnej dohode dávame stick mixu ešte jednu šancu. Dohoda netrvá ani pol hodinku, prichádza totiž druhý záber, kapor okolo 8 kg. Je rozhodnuté. Stick mix končí. Je skvelý na počet rýb v krátkom čase, bez rozdielu hmotnostnej kategórie, no tu by nám veľkú rybu mohol značne plašiť neustálym zdolávaním tej aktívnejšej – malej.
Nahadzujeme udicu do tej istej zóny za trs vodných tráv. Konečne pokoj. Pozorujeme vodnú hladinu, ktorú občas vyruší výskok kapra, riešime rutinné otázky o tom, kde zoženieme jedlo pre nás, a pod. Áno, čítate dobre, tie 3 plné člny neobsahovali ani jeden jediný rožok, koliesko salámy, keksík, príp. aspoň vrecúško strúhanky, keď je stav núdze. Našťastie nachádzame jednu úžasnú pani, ktorá prevádzkuje malú krčmičku asi 1 km od jazera. Predstavte si, bola ochotná jedlo priviezť aspoň k poslednému miestu dostupnému autom, kam veľmi radi, občas podotýkam aj miernym poklusom, utekáme každý deň hneď niekoľkokrát.
Podvečerná jazda z otvorenej vody: šupík 17,7 kg
Zábery ustali, do poobedia druhého dňa pripisujeme 2 ryby okolo 12-13 kg. Dôležité pri tomto systéme lovu je veriť si a nepodľahnúť pokušeniu pri pohľade na okolité teamy, zdolávajúce veľké množstvo rýb. Táto úloha bola obzvlášť v našom stane veľmi ťažká, pretože preteky, kde zdolávaš aj viacero rýb v jednom čase, obaja milujeme. Odmenou je podvečerná jazda z otvorenej vody, výsledkom ktorej je šupík 17,7 kg. Záber prišiel na SK30 s pop‑up bielej farby RS1. Ďalší deň okolo obeda prichádza losovanie druhého kola, pričom meníme miesto v plytčine, za miesto, o ktorom sa dá hovoriť ako o jednom z najhlbších miest Katlova. Hneď na úvod musím poznamenať, že výhody spojené s ním sa sypú hneď v úvode, keďže nám „naša“ teta, doviezla obedík priamo do stanu. Pred nami po ľavej ruke je hrádza, priamo oproti nám je sústava 3 ponorených lavíc, z čoho jedna kúskom trčí aj nad hladinu. Miesto je mi známe, pretože zhruba pred mesiacom tu bola naša reprezentácia na majstrovstvách EU juniorov, kde v rámci juniorského tímu som bol aj ja ako tréner. Hlavnou snahou chlapcov bolo dohodiť až sem, z miesta č. 1. Reliéf pred nami je pomaly zvažujúce sa dno, miestami malé plochy tvrdého ílu. Rozhodnutie – na štvorcový koberec padá takmer okamžite. Kŕmime na široko od seba, boilies priemeru 24 mm do tvaru štvorca s rozlohou 40x40 m. Postupne naň ukladáme všetky 4 palice. Zábery na seba nenechajú dlho čakať a hneď zdolávame niekoľko rýb v rozmedzí 10-13 kg. Vyraďujeme preto PVA s napolenými guľôčkami 24 mm Signalu, z montáží dávame dolu priemery nástrah 24 mm a pokračujeme len jednou guľkou SK30 na dne s priemerom 10 mm.
Taktika oboch miest vyšla na výbornú
Nerozpolenú, celú, ale maličkú guľku napichujem pod háčik SB1 veľ.10. Niekoľkokrát sme totiž boli svedkami ako veľká nástraha v domnienke, že bude selektovať, skôr natiahla k montáži malú rybu do 5 kg. Dôvod je prozaický. Veľké boilies, vďaka svojmu rozmeru, s ktorým možno ryba v úvode problém má, obsahuje taktiež aj väčšie množstvo atraktantov, preto sa často stáva doslova terčom intenzívneho dobiedzania malej ryby. Následky môžu byť rôzne, od zamotanej montáže, cez podseknutú rybu, zbrúsenú nástrahu a iné. Malý priemer boilies je samostatne na dne, popri kŕmení veľkými guľkami zväčša posledné v rade. Týmto spôsobom nám prichádzajú postupne veľké ryby, medzi nimi aj ryba 20,04 kg a 16,65 kg. Taktika oboch miest vyšla na výbornú, preteky sa končia a my vyhrávame s hmotnostným priemerom na rybu viac ako 18,1 kg. Po odovzdaní všetkých cien, pohárov a po fotení konštatujeme, že ak takto dokážu chalani zorganizovať aj Európsky pohár s názvom Stairs2Hell, budú to fantastické preteky, na ktoré radi prídeme každý rok. Nakoľko sme kvalifikáciu na Katlove vyhrali v krásne, teplé augustové ráno, stojíme na brehoch Novomlýnskej nádrže č. 6. Nabalení, vyrovnávame pomer potrebných a nepotrebných vecí na 50/50, našťastie tu sa nemusíme preplavovať. Druhé ráno, po úvodnom losovaní, nasleduje organizačný fortieľ, keď v zástupe jednej kolóny, v sprievode Polície ČR, odchádzame zaujať vylosované miesta, kde strávi každý z nás celých 5 dní, bez akejkoľvek zmeny. Pri losovaní ťaháme miesto číslo 8, ktoré nechcel z opýtaných vôbec nikto, no z pretekárskej praxe vieme, že nespočetne veľakrát dochádza k prekvapeniam a obzvlášť pri pravidlách 3 najťažších rýb.
Prvé dni v znamení pokojnej vody
Po celodennom sondovaní dna zisťujem, že pred nami je veľmi málo konárov, dve jemné terénne nerovnosti obsypané bridlicovými kameňmi plnými slávok a zhruba 10 m pred sektorovou bójkou nachádzame dva odrezané korene s menšími jamami v ich blízkosti. Z uvedeného vyplýva jednoznačný spôsob chytania priestorovým vejárom, keď umiestnenie nástrah jednotlivých udíc je to najdôležitejšie z celej taktiky. Opäť kŕmime boilies s priemerom 24 mm a nástrahy ukladáme ako na hranu, tak aj do bahna v jednotlivých bodoch nášho sektoru. V priestore kŕmime znovu plošne, no tentoraz maximálne dvoma hrsťami rozpolených a hrsťou celých guliek na jeden prút. Prvé dni sa nesú v znamení pokojnej vody, ktorú občas rozčerí len vlnka od poryvu vetra. Inak je hladina bez jediného krúžku, jediného výskoku kapra, jedinej aktivity, okrem všadeprítomných člnov. Z tohto pohľadu to vyzerá ako na člnkárskom podujatí a som rád, že tesne pred pretekmi obstarávame elektromotor Haswinq 2PS, ktorý spomedzi ostatných motorov jednoznačne dominuje.
Celý deň je pokoj
Na pretekoch, kde používate dvaja jeden čln je skvelé, ak máte rýchly motor. Nie raz sa nám totiž stalo, že prišli zábery na dva prúty, kde by bola zdolávačka z brehu takmer nemožná. Za každou rybou, ktorú sme zdolali stála tvrdá drina niekoľkých kotvičiek, niekoľkých uzlíkov a nespočetnej trpezlivosti. Okrem jednej jedinej, práve tej najväčšej. Tam stálo šťastie pri nás a Rišo ju zdolal bez akéhokoľvek uviaznutia silonu po ceste. Najčastejšie sa silon zasekával na slávkach na dne, ktorými boli obrastené kamene. Dokonca dva zábery boli také, že počas jazdy nikto z nás nestihol prísť k udiciam, aby preklopil cievku a ryba dokázala odrezať kmeňový vlasec skôr. Toto všetko v kombinácii s rozžeravenými betónovými schodmi, príp. obrovskými kameňmi, bivakovaním na asfaltovej hrádzi bez jediného stromu, robí z toho naozaj jedny z najextrémnejších pretekov vôbec. S týmto všetkým sa nám podarilo vyrovnať a ryby reagujú hneď druhý deň ráno. Zdolávame síce len kapry od 7 do 12 kg, no vieme, že nejaké ryby pred sebou máme, a preto spúšťame opäť taktiku malej nástrahy bez zvýraznenia samostatne ležiacej na dne. Celý deň je pokoj. V noci prichádza prvý záber, ktorého výsledkom je šupík 16,3 kg. Na takomto podujatí je to ryba, ktorá už má predpoklady v prípade ďalších dvoch väčších rýb miešať kartami, príp. byť „užitočná“.
Máme najväčšiu rybu pretekov
Počas dňa chytáme ešte zopár kaprov v rozmedzí od 12 do 14 kg. Všetky zábery prichádzajú na IF‑ko, ktoré je položené na podklade z SK‑čka. Chvíle si krátime online prenosmi, zábery po zmene veľkosti nástrahy nám ustali. Prichádza ďalšia noc, keď sa rozbehne Rišova pravá udica a spoločne od šťastia kričíme ponad celú hladinu. Ryba odhadom okolo 20 kg totiž končí v podberáku, čo je zároveň aj najväčšia ryba pretekov. Okresávame taktiku ešte viac, čo do množstva kŕmenia, kedy priestorovo sypeme už len hŕstku guliek pre plochu cca 10x10 m. Táto zmena spôsobí, že nemáme nasledujúci deň, okrem jednej 14 kg ryby, zase ani záber. Bolo to opäť hlavne psychicky veľmi náročné, pozerať sa na tímy, ktoré zdolávajú akúkoľvek rybu, pričom vaše signalizátory mlčia. Ráno za svetla prišiel našťastie ďalší záber z kategórie väčších rýb, keď na nás z podložky svieti krásne telo šupíka s hmotnosťou 17,63 kg. Všetko sa deje tak rýchlo, že si akosi neuvedomujeme ani pálenie zhorených nôh, krku, dorezané ruky od silonov, a už vôbec, že sa priebežne ujímame na Európskom pohári vedenia.
Ustáli sme to
Prijímame enormné množstvá gratulácií k aktuálnemu stavu, plno povzbudzujúcich slov, kamaráti nám nosia jedlo a užívame si plnými dúškami eufóriu týchto prestížnych pretekov so všetkým čo k tomu patrí. Až vtedy nám dochádza naplno celý kolorit tejto situácie, zároveň vratkosť tohto stavu. O 12. na obed posledný deň pred koncom pretekov prichádza záber na pravú udicu vyvezenú pod jedným z koreňov. Nasadáme do člna s Rišom, hladina je ako zrkadlo, slnko svieti a my máme možnosť vychutnať si zdolávačku tohto kapra s hmotnosťou 17,1 kg. Zabral na jednu guľôčku Signalu uloženú na dne. Prepísali sme 16 kg rybu a tá 17,1 kg bola zároveň naša najmenšia ryba pretekov. V duchu si hovorím, že by to už mohlo možno „stačiť“, no večer sa dozvedáme, že niekde vpredu chytili kapra cca 21 kg, takže z nášho tímu nespí naozaj nikto. Miestny povaľač s kamerou (Bulďo), nás, samozrejme, celý večer strašil, že idú fotiť 20-tku tam, potom zase inam. Napätí usíname aj vďaka nemu až nad ránom. Ustáli sme to! Prišiel koniec a spolu s ním oficiálne gratulácie, kúpanie v miestnej hrachovej vode (s telefónom vo vrecku), a hlavne uvedomenie, že viera v samých seba a v to čo robíte je pri pretekoch jedna z najpodstatnejších vecí. Vďaka nej zostavíte skvelú taktiku, kde je najdôležitejšie vydržať celé preteky, napriek vonkajším vplyvom, no má to naozaj svoje výsledky. Obzvlášť v prípade bodovania 3 najväčších rýb. Veľa úspechov želá LŽ, RJ a ML z tímu Starbaits SR.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
