Príhovor z májového vydania. Zlatí úhoři.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2018
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Mnohí určite poznajú tento krásny film Karla Kachyňu, ktorého nosnou línou je príbeh malého chlapca spojený s rybačkou, do tajov ktorej ho zaúča jeho „taťka“ a strejda Prošek. Asi každý, kto chytá ryby, mal vo svojom okolí takého taťku alebo strejdu. Ani v mojom prípade to nebolo inak. Síce som v rodine žiadneho aktívneho rybára nemal, ale „strejdov“ som mal hneď dvoch. Boli to moji rybárski učitelia. Prvým z nich bol, dnes už, žiaľ, nebohý Jaro Mareš, rodinný kamarát a kolega môjho otca. Pod jeho vedením som vnikal do tajov dolniackeho rybolovu, bol to všestranný rybár a špecialista na lov na Dunaji. Jeho parťákmi boli dvaja bratia zo starej Petržalky, a to boli doslova starí dunajskí vlci. Títo dvaja síce možno ani nemali rybársky lístok, ale Dunaj poznali ako svoje topánky. Mojim druhým učiteľom bol pán profesor Ľudovít Petránsky, takisto rodinný priateľ, horehronský rodák, ktorý ma zase priviedol ku krásam muškárenia. Vynikajúci muškár, na tú dobu mal úžasnú výbavu, ktorú si priviezol zo zahraničia a bola radosť s ním tráviť chvíle pri vode. Rád ma brával na jeho obľúbené miesta na Hrone či na Váhu a som mu za to nesmierne vďačný. Keď sa stretneme, vždy radi na tie chvíle pospomíname. Pod vedením týchto dvoch ľudí som sa priúčal do tajov rybolovu, boli vždy pripravení poradiť a pomôcť. Jaroslav Šubjak nedávno napísal v tomto časopise článok, aby sme zobrali deti k vode. Môžem s ním len súhlasiť. Moja dcéra si chytila prvého pleskáča keď mala tri roky. Mamička len nechápavo pozerala, keď jej dcéra v mladšom veku rozprávala ako si pri rybačke vytvára kolóniu z kostniakov a ako sa s nimi hrá, v určitom období to bola jej najobľúbenejšia zábavka pri vode. Syna začnem od tohto roka brávať tiež k vode. Všetko sa musí diať nenásilnou formou, výber miesta je základom, aby bolo dostatočne bezpečné pre deti a aby bola možnosť zabaviť ich aj inak ako rybačkou, keď sa im tá zunuje. Stačí aby si mohli stavať hrady z blata… Pri takýchto „vedľajších“ činnostiach deti pri vode vydržia úplne v pohode – hovorím z vlastnej skúsenosti. Samochvála smrdí, ale som rád, že moja dcéra dnes nezoberie do ruky rybu pri vode bez toho aby si nenamočila ruky resp. rybu vypína hneď vo vode. Možno príde obdobie, keď rybačka prestane byť zaujímavá (aj mňa to v určitom čase postihlo), ale som presvedčený, že sa k tomu takmer každý raz vráti. V mojom okolí takých príkladov poznám hneď niekoľko. Pre deti otvára pobyt pri vode nové obzory, nie je to len o rybách, ale o tom, že využívajú najrozličnejšie predmety k svojim hrám. Pár drievok, blato, kaluže, slimáky, mravce – deti sa vedia zahrať so všetkým. Aplikácie, tablety a iné moderné technológie sú zabudnuté šmahom ruky po príchode k vode. Zároveň ich máme možnosť učiť k úcte k zvieratám, k prírode, počnúc tým, že im ukážeme, že veci, ktoré sme si k vode priniesli si zase aj odnesieme pekne domov a tam vyhodíme do smetí. Nemôžem a ani nechcem nikomu „kecať“ do toho, ako a k čomu vedie svoje deti. Ale ako otec dvoch detí môžem zodpovedne prehlásiť, že pobyt v prírode je pre deti len a len prospešný a obohacujúci. Na chalupe v lete sú moje deti 10-12 hodín denne vonku, na jedenie ich musíme nútiť a počas dvoch mesiacov prázdnin ich ani nenapadne, že by si pozreli rozprávku. Niektorí moji známi len neveriacky krútia hlavou ako je to možné. Nuž jednoducho, nemáme tam ani počítač ani internet, ostatne redaktor tohto časopisu vie svoje, keď ma občas naháňa s termínom na poslanie článku (to musím ísť domov alebo do miestnej krčmy kam už moderná doba v podobe wifi dorazila alebo do 15 kilometrov vzdialeného okresného mesta). Ak som tento úvodník nazval Zlatí úhoři, nedá mi aby som ho neukončil jedným, trochu vážnejším prianím. Nech sme všetci zdraví, nech máme radosť zo všedných vecí, našich ratolestí, na rybách i mimo nich a najmä nech nikto z nás, či už my dospelí ani naše deti nezažijeme obdobie, akým sa končí spomínaný film. Lebo v takom prípade už nebude nič, ani ryby…
Prajem všetkým rybárom, mladým aj tým starším, krásnu a vydarenú sezónu 2018.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
