Lov na „kolíky“ je nielen adrenalínový, ale zároveň aj nákazlivý šport. Každý prívlačiar sa teší na začiatok dravcovej sezóny, najmä na lov veľkých šťúk, zubáčov a sumcov. Býval som rovnaký, ale dnes, s odstupom času, skôr vyhľadávam na štart sezóny trochu pokoja a užívam si to po svojom. Teším sa, ako za svitania zabrodím do rieky Moravy, chytím si na povrchové nástrahy pekného boleňa, alebo oklamem prefíkaného jalca.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Povrchových voblerov je na trhu široké spektrum, či už farebných kombinácií alebo tvarov. Ja najradšej chytám na bezlopatkové voblery – „kolíky“.
Pýtate sa prečo „kolíky“? Jednoducho preto, že mi svojim tvarom pripomínajú kolík dreva. Prvýkrát som sa s nimi stretol kedysi dávno, asi pred tridsiatimi rokmi na starej Morave pri Lanžhote. Miestni rybári na ne chytali bolene, niekedy aj sumce. Hovorili im „závora“, lebo pripomínali železničnú závoru. Boli to totiž štíhle kúsky dreva natreté na bielo‑červeno, vyzbrojené jedným, alebo dvomi trojháčikmi. Jednoduché, ale veľmi účinné v prúdoch pod splavmi.
Na kolíky sa dá chytať od začiatku sezóny až do jesene, keď sa malé rybky sťahujú do hlbších partií riek a aj hmyz sa vytráca.
Nie je kolík ako kolík
Tento typ nástrahy sa vyrába v rôznych veľkostiach, ja uprednostňujem 6 -10 cm. Farby buď imitujúce povrchové rybky ako sú napríklad beličky, alebo hmyz padajúci do vody z tráv, kríkov a stromov okolo rieky. Niekedy si však zaexperimentujem s reflexnými odtieňmi. Keďže kolíky nemajú lopatku, život im musí dať rybár. Pošklbávaním špičkou
prúta sa nástraha pohybuje nepravidelnými pohybmi zo strany na stranu, a to aj v prípade, že sú plávajúce, alebo potápavé.
Najradšej chytám zabrodený v rieke. K tomu, samozrejme, prispôsobujem svoje vybavenie. Prút s rýchlejšou akciou v dĺžke 180 – 210 cm, s gramážou do 15 g, k tomu navijak veľkosti 2500 – 4000 podľa typu. Splietanú šnúru skôr reflexných farieb (kvôli viditeľnosti) priemeru 0,06 – 0,10 mm s koncovým fluorokarbónom v dĺžke asi 70 cm, na koniec ktorého uviažem kvalitnú karabínku. Celá zostava musí byť dobre zladená a ľahká.
Brodím úplne naľahko, iba s pár voblermi. Na vestu si pripnem podberák a hurá na ne. Do rieky vstupujem čo najopatrnejšie a aj potom sa pohybujem pomaly, pokojne a rozvážne. Malé jedince sa dajú uloviť celkom jednoducho, ale veľké, to už je výzva. Veľké jalce a bolene sú veľmi opatrné a plaché, preto musíme svoje správanie v rieke prispôsobiť a doslova sa stať pre ryby neviditeľnými.
Ideálny čas lovu je vždy skoro ráno a podvečer. To na chvíľu vychádzajú žrať aj tie najväčšie ryby. Dobrý je aj mierny vetrík, ktorý tvorí na hladine malé vlnky. Rovnako tak aj drobný dáždik. Vtedy nás ryby dobre nevidia a dajú sa ľahšie prekabátiť. Najdôležitejšie je mať „otvorené oči a rybársku dušu“, nechať sa doslova vtiahnuť do deja. Čítanie rieky je základ. Premýšľať ako ryba, v ktorom vracáku si odpočinúť, alebo kde by mohla byť potrava, atď.
Tieto schopnosti sa dajú postupom času osvojiť, a tým sa stať úspešným lovcom. Pre mňa je veľký zážitok vidieť ten razantný útok na hladine. Ten pohľad je úžasný a plný adrenalínu. Následný súboj je tiež paráda, ale top zážitok pre mňa je predsa len ten útok na hladine. Snáď mi muškári odpustia, ak to prirovnám k lovu na suchú mušku. Tam to má muškár tiež ako na tanieri.
Kde treba hľadať tieto bezzubé dravce?
Vždy ma v rieke niečo prekvapí. Malé rybky sa dosť často vyskytujú blízko brehu s rôznymi výbežkami, za kameňmi, blízko trávnatých porastov, pieskových lavíc, rozhraní prúdu a kmeňov stromov ukotvených v rieke.
Dôležité je, aby nástraha dopadla doslova na centimetre k vytypovanému stanovišťu ryby. Ak nástraha dopadne pár metrov vedľa, tak záber väčšinou nepríde, alebo len od menšej ryby. Dominantné, veľké jedince často obsadzujú tie najlepšie miesta, preto sú presné nahodenia také dôležité.
Boleň aj jalec majú výborný zrak. Niekedy sa stáva, že vidím ako nástraha padá na hladinu a jalec ešte pred jej dopadom vyráža do útoku. Sú to zlomky sekundy a upozorní vás na to aj veľká vlna. Boleňa chystajúceho sa do útoku často prezradí šípovitá vlna. V tom momente nahodím kolík pred neho, do jeho zorného poľa. Väčšinou príde razantný útok. Moment prekvapenia mi prináša najlepšie výsledky!
Dôležité je nesplašiť sa
Podmienkou úspešného lovu sú aj presné a dlhé hody až na 40 m. Ak nepríde záber hneď po dopade na hladinu, počkám 2 – 3 sekundy a začnem pomaly šklbať špičkou prúta, a tým dám nástrahe život. Dôležité je nesplašiť sa, keď vidíme útok na našu nástrahu a počkať na správny moment na zásek! Treba byť stále v strehu, pretože záber môže prísť kedykoľvek, niekedy aj doslova pod špičkou prúta. Preto je dobre nastavená brzda navijaka nutnou podmienkou. Inak môžete prísť o nástrahu a poškodiť rybu.
Na vylovenie ryby používam priestranný podberák s pogumovanou sieťovinou, ktorá je k rybám šetrná. Pri jalcoch treba dať pozor na opatrné vyberanie háčikov z tlamy, preto používam dlhší pean. Jalec „klame telom“. Často sa chová úplne pokojne, zrazu sa šklbne a trojháčik môže skončiť v ruke. V takej situácii je ryba veľmi rýchla. Viem to z vlastnej skúsenosti.
Množstvo veľkých jedincov som ulovil pri stúpajúcej hladine rieky po búrke, keď sa voda trochu prikalí. Ryby naštartujú maratón prijímania potravy a šanca na ulovenie trofejného kusa sa znásobuje. Tieto krásne športové ryby si zaslúžia veľkú úctu. Dávajú riekam ich život a ich výskyt na hladine sa dá pozorovať pri prechádzke okolo rieky, či prechádzaní cez most. Keď sa pri brodení zatúlam ďalej od auta, cestou späť nejdem po ceste lemujúcej breh rieky, ale kopírujem jej breh a opatrne pozorujem pomocou polarizačných
okuliarov, čo sa v nej deje. Potom z týchto informácií čerpám na svojich ďalších vychádzkach za týmito nádhernými rybami.
Každá technika prívlače má svoje čaro. Kolíkovanie mi opäť odhalilo nový obzor v tejto krásnej disciplíne. Odporúčam vám vyskúšať si to a možno sa aj vám podarí nájsť krásu kolíkovania. Ak si k tomu nájdete rovnako nadšených kamarátov, tak spolu zažijete mnoho krásnych chvíľ pri vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
