Ako sa to celé začalo? Pamätám si, že s myšlienkou ísť skúsiť chytať maďarské kapríky na Balaton som sa pohrával už niekoľko rokov. Vždy sa to z rôznych dôvodov buď odložilo, alebo nejakým spôsobom jednoducho prišla pod ruku iná výzva či výprava, inokedy zasa pracovné či rodinné povinnosti. Ale niekde vzadu v mojej hlave ten Balaton jednoducho stále bol, nezanikol, len jednoducho oddychoval a čakal na správnu chvíľu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: MÁJ 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.10.2019.
Aj keď to nebola priorita, ale bol tam, viem to. Keby sa ma niekto spýtal ako sa charakterizujem ako kaprár, tak tí čo ma poznajú vedia, že preferujem skôr menšie jazerá, malé stojáky či riečky. Vykryštalizovalo sa to všetko tým, že vo svojom okolí mám práve jazerá a vodné plochy tohto typu, čiže mi ani nič iné nezostávalo.
Áno, niekedy som vybehol aj na väčšie vodné plochy, ale nad 150 hektárov som sa nedostal. Nie z toho dôvodu, že by som nechcel, len jednoducho nebola zatiaľ príležitosť. Pred tým, ako sa dostanem slovami k našej balatonskej výprave, je potrebné spomenúť jednu zásadnú vec. Som toho názoru, že ak sa niekedy na podobnú vodu vyberiete, je dobré mať po svojom boku minimálne jedného dobrého parťáka, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Ak si tak spätne spomeniem, tak aj to bol jeden z dôvodov prečo som Balaton odkladal. Jednoducho povedané, je veľké plus, keď už idete na jednu z najväčších vôd v Európe, mať po boku podobného blázna ako ste vy. Blázna myslím v dobrom slova zmysle.
Na Balatone je všetko iné
No nič, dosť bolo rečí, poďme postupne na moju prvú balatonskú skúsenosť. Základný kameň našej spoločnej výpravy na Balaton bol položený niekedy v polovici júna. Môjmu kamarátovi a zároveň veľmi dobrému rybárovi Mesovi som sa zdôveril, že sa už dlhšiu dobu pohrávam s myšlienkou ísť skúsiť Balaton ešte v tomto roku. Už vopred som vedel ako na to zareaguje. „Jasné, pome!“
A tak slovo dalo slovo a my sme vybavovali kde sa dalo. Myslím, že hneď na druhý pokus sa nám podarilo nájsť termín aj miesto, kde by sme mohli ísť. Padlo to na posledný septembrový týždeň a vybrali sme si severnú stranu Balatonu. Presne v tom istom období neďaleko nás chytal aj náš kamarát Miloš Švihorík s Tamásom Csorgom takže sme boli v neustálom kontakte a vymieňali si poznatky. Vlastne Miloš bol aj ten, ktorý nám dával poznatky počas prípravy. Jednu vetu si z jeho úst pamätám úplne presne: „Zabudnite na to, čím ste úspešní na klasických vodách, na Balatone je všetko iné.“ Tieto jeho slová sa vyplnili do bodky. V tom neustálom zhone a pracovnom nasadení to celé čakanie na náš termín ubehlo nesmierne rýchlo. Ani neviem ako, zrazu tu bol večer, keď som balil a pripravoval všetky veci do auta. Ráno bola v pláne ešte jedna zastávka u Mesa a potom už sme mali len jeden spoločný cieľ. Majestátny Balaton.
Je vôbec možné na takej otvorenej vode s takou rozlohou zaujať rybu kŕmením?Zábava v plnom prúde
Už ako sa nám odkrývali prvé kúsky Balatonu spoza horizontu, tak sa ma zmocnil pocit očakávania. Sám sebe som si v duchu kládol rôzne otázky. Aké ryby tam plávajú? Je vôbec možné na takej otvorenej vode s takou rozlohou zaujať rybu kŕmením? Ak áno, tak aké asi množstvo by mohlo postačiť? Teraz už väčšinu odpovedí na tieto otázky mám, no vtedy to bola pre mňa jedna veľká neznáma.
Príchod na naše lovné miesto bol vcelku kuriózny. Oplotený areál s barmi, reštauráciami, detským ihriskom, či letnou diskotékou bol akoby posiaty turistami. Dôchodcovia, partie mladých ľudí, či početné rodiny po celej pláži. Kúpanie, vodné športy a zábava v plnom prúde, ako keď prídete do Chorvátska na Makarskú riviéru. Bolo celkom úsmevné, keď som si svoje vidličky zapichoval medzi dva páriky. Po pravej ruke maďarsky hovoriaci dôchodcovský pár, zjavne rozhorčený, čo si to dovoľujem.
No a po mojej ľavici zasa dvaja mladí chalani, ktorí sa na tom evidentne dobre zabávali. Po pár dialógoch s tamojšími turistami sme začali rozbaľovať náš tábor. Myslím, že každý z nás kaprárov ten rozbaľovací rituál pozná dopodrobna. Bivak, čln, príprava krmiva a následné podrobné markrovanie dna prostredníctvom echolotu a uloženie lovných miest do GPS. Celý tento kolotoč nám zabral asi polovicu dňa.
Meso so 6 kg kapríkom.Ja som si znovu pil svoj kalich horkosti až do dna
Dostali sa nám do rúk
boilies v priemere 30 mm, no spočiatku som začal na klasických priemeroch 21 a 24 mm. Vždy keď chytám na novej, pre mňa neznámej vode, tak napichujem boilies, ktorému ja verím najviac, a ktoré sa mi osvedčilo.
Extáza a
3XL sú moje doposiaľ najobľúbenejšie guľôčky z Karolovej dielne, a preto bola voľba jasná. Na jednu montáž išla kombinácia 2x21 mm extasy a na druhú zasa 2x24 mm 3XL. Myslím, že Meso začal hneď s 30 mm boilies a kombináciou s korkovou
plávačkou 3XL. Po prvých menších rybách sme obaja prešli na kombináciu 30 mm + korková plávačka.
Naša týždňová výprava mala pozvoľný štart. Meso mal zo začiatku určite viacej záberov ako ja. Ja som si zasa pil svoj kalich horkosti až do dna. Pretože každý jeden zákaz, keď sa nesmelo ísť na vodu kvôli počasiu či vlnám, som dostal záber z takmer 250 m položenej montáže. Nemusím vám asi opisovať ako to vždy dopadlo. Prvá polovica nášho týždňa bola rozháraná, raz sme smeli ísť na vodu, inokedy zasa nie. Celkovo tieto pravidlá sú dosť obmedzujúce, ak nie ste na ne zvyknutí, čo my sme určite neboli. Nakoniec sa mi aj z brehu podarilo zdolať kapríka, bol to pekný lysec s dobrou vyhliadkou do budúcna.
Balaton vás pohltí, či už chcete alebo nie
Ak nám Balaton povolil ísť na vodu, tak som si každú jednu vyvážku užíval. Nič iné len čln, prút, voda a vy. Tých 60 000 ha rozlohy, na ktorej sa Balaton rozprestiera, vás proste pohltí, či už chcete alebo nie. Naša výprava sa preklopila postupne do druhej polovice a Meso to odštartoval náramne. Piate ráno sa mu podarilo chytiť ukážkového šupináča vážiaceho 15,60 kg. Medzitým sme mali, samozrejme, aj iné úlovky, ale všetko okolo tých 7 kg.
Pochopiteľne, že pre nás to nebolo vôbec zlé. Boli sme na Balatone prvýkrát a každý jeden úlovok, či už zdolaný alebo stratený, bol pre nás školou. Vážili sme si ho a s pokorou sme sa snažili hmotnostnú kategóriu ulovených kaprov zvyšovať. Keď si tak vlastne spätne spomínam, tak naša balatonská výprava bola o dvoch ránach. To Mesove ako som spomenul prišlo na piaty pokus. Ja som si musel ešte chvíľku počkať. V tom čase som to ešte netušil, ale teraz už môžem pokojne napísať, že to prišlo až posledný deň ráno. Už začiatok poslednej noci bol fajn, ale nočné a večerné zábery sme mali aj predtým, čiže som tomu neprikladal nejakú váhu.
Poslednú noc sme chytili spolu asi 7 či 8 rýb v priebehu od 22.00 do 7.00 hodiny rannej. V podstate sme nespali. S Mesom sme tak spätne prišli na to, čím to asi bolo. Pred poslednou nocou sme svoje miesta poriadne zakŕmili. Jednoznačne najviac zo všetkých večerov čo sme tam boli. Ja viem za seba povedať, že k mojim miestam som prisypal 15 kg partiklu a určite zo 10 kg boilies.
Kaprárina je spravodlivá. Jednoznačne je spravodlivá!
Niekedy okolo 3. hodiny v noci som zdolal svojho krajšieho kapríka, ktorý mal po zvážení presných 10 kg. V tej chvíli som stále netušil, že Balaton ešte jeden pokladík vydá. Po odvážení som si opäť ľahol do
bivaku a dúfal v to, že táto noc bude mať ešte nejaké vyvrcholenie. Keď som okolo šiestej ráno podobral na balatonských vlnách, za krásneho východu slnka, nádherného šupináča, v momente vo mne zavládol pocit šťastia a pravého zadosťučinenia.
Už mnohokrát som sa presvedčil o tom, že kaprárina je spravodlivá. Jednoznačne je spravodlivá! Niekedy sa nám môže zdať pravý opak, ale nie je to tak. Príroda a kaprárina vám vždy oplatia rovnakou mincou to, čo jej vy odovzdávate. Za tých 7 dní sa na brehu Balatonu udialo niečo, čo je ťažké opísať. Ako sa hovorí, je najlepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Ja som v tej chvíli bol úprimne rád. Zodpovedal som si počas siedmich dní veľké množstvo otázok, na ktoré som doposiaľ nepoznal odpovede. V ten moment som vedel, že teraz sa už môžem pokojne zbaliť.
Balatonská kapitola bola pre mňa na tento rok uzavretá a svoj prvý balatonský cieľ som si splnil. Kapor mal po zvážení 13,60 kg a pre mňa to bolo neopísateľné. Nie je to, samozrejme, môj najväčší kapor, ale bol za ním príbeh, na ktorý budem spomínať ešte veľmi dlho. Cestou domov sme s Mesom rekapitulovali našu výpravu. Zažili sme skoro všetko, víchricu, rozbúrený Balaton, dovolenkárov, ktorí sa nás snažili vyhnať, ale taktiež krásne úlovky. Už teraz vám viem s určitosťou povedať, že na Balaton sa pozriem aj v roku 2019. Záverom by som vám všetkým, ktorí ste môj článok dočítali až k týmto riadkom, chcel poďakovať za pozornosť a zaželať, aby sa aj vaše sny pri vode plnili. Či už ako moje na Balatone alebo na vašich vysnívaných miestach. Ešte raz ďakujem a veľa zdaru pri vode.
Piate ráno sa Mesovi podarilo chytiť ukážkového šupináča vážiaceho 15,60 kg.Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
