Možnosti slovenských športových rybárov stráviť čas pri vode sú pomerne pestré. Naša malá krajina ponúka množstvo štátnych vodných plôch, ktoré obhospodarujú mestské a miestne rybárske organizácie zastrešené v Slovenskom rybárskom zväze (SRZ). Patria sem vodné toky, vodné nádrže, rybníky, či tzv. ostatné vodné plochy. V posledných rokoch však pribúda aj čoraz viac súkromných vodných plôch, ktoré sa tiež snažia prilákať športových rybárov.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: MÁJ 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Tri skupiny rybárov
Pravdepodobne najpočetnejší sú ortodoxní zväzoví rybári, ktorí pohŕdajú súkromnými revírmi a tvrdia, že lov na nich je hračkou a ten pravý zážitok z rybačky je len na štátnych vodách. Ďalej sú medzi nami takí, ktorí sú platnými členmi SRZ, ale veľmi radi si za zážitkom odskočia aj na „súkromáky“. A v neposlednom rade tu máme malú skupinu rybárov, ktorí navštevujú len súkromné vodné plochy. Patria sem hlavne príležitostní rybári alebo novodobí odporcovia SRZ.
Všetko má svoje plusy aj mínusy. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zosumarizovať výhody a nevýhody týchto vodných plôch. Charakter väčšiny súkromných vodných plôch je podobný zväzovým kaprovým vodám, preto budem porovnávať súkromné revíry so zväzovými kaprovými revírmi. Pstruhové a lipňové vodné plochy sú predsa len špecifické a platia na nich iné pravidlá ako na kaprových vodných plochách.
Obdobie a doba lovu
Nová vyhláška nám na zväzových vodách priniesla zlepšenie dennej doby lovu. Po novom máme už len tri delené periódy doby lovu. Okrem non‑stop lovu od začiatku júna do konca októbra, platí pre zvyšné mesiace v roku denná doba lovu v rozmedzí 6.00 – 21. 00. Výnimkou je len mesiac máj, keď môžeme loviť od 4.00 do 24. 00. V kaprových vodách, ktoré nie sú vodným tokom, sa zakazuje lov všetkých rýb od 15. marca do 31. mája. Avšak počnúc januárom 2019 pribudli stojaté vodné plochy, kde je povolený celoročný lov. Sú to už vyššie spomínané tzv. ostatné vodné plochy, akými sú štrkoviská, pieskovne, rašeliniská a bočné vodné nádrže lokálneho významu.
Súkromníci si určujú vlastné pravidlá. Prihliadajú na veľkosť vodnej plochy, obsádku rýb a určite aj ekonomickú stránku veci, t.j. zisk z predaja povolení. V zimných mesiacoch sú väčšinou zatvorené a svoje služby začínajú ponúkať krátko potom, ako ustúpia ľady. To, že už v jarných mesiacoch hostili rybárov, ktorí si prišli vychutnať lov po dlhšej zimnej prestávke, boli ich veľkou výhodou. Dnes sa im v tomto vyrovnajú štátne, tzv. ostatné vodné plochy. Niektoré súkromné revíry ponúkajú len denný lov, no mnohé umožňujú non‑stop rybársky maratón od jari prakticky až kým znovu nezamrznú.
Okolie a čistota
Kameň úrazu štátnych vôd. Jarná prechádzka po brehoch našich riek, vodných nádrží, či rybníkov odhalí miestami až neuveriteľné množstvo odpadu. Je všade. Niektorý je na dne, iný sa vznáša na hladine, ďalší kotví na vegetácii alebo na pevných nánosoch pri brehoch. Miestami to vyzerá ako na smetisku. Takáto scenéria nám pobyt v prírode značne znechucuje.
Neskôr, keď je vegetácia bujnejšia a prekryje časť odpadu, je pohľad menej bolestivý. Je neuveriteľné, akí sú ľudia nedisciplinovaní a predovšetkým neúctiví voči prírode. Žiaľ, ignorantov je veľa aj v radoch rybárov. Je to vážna téma, ktorej som už v tomto časopise venoval celý článok s názvom „Epidémia menom doba plastová“. V tomto majú „súkromáky“ určite lepšie renomé. Ich majitelia sa v snahe prilákať rybárov o okolie starajú dôkladnejšie. Chápu, že príjemné a čisté okolie umocní pôžitok z pobytu v prírode. Samotní návštevníci sú tak trochu pod drobnohľadom na vopred určených lovných miestach a asi aj preto pristupujú k okoliu s väčším rešpektom. Niektorí uvedomelí rybári z tohto dôvodu uprednostnia „súkromák“ pred zväzovou vodou, keďže sa tam cítia jednoducho príjemnejšie.
Dostupnosť, pohodlie, člny…
Vodných plôch máme síce veľa, ale k niektorým úsekom riek a na niektoré miesta vodných nádrží sa len tak ľahko nedostaneme. Bránia nám v tom napr. ochranárske zákony, nevysporiadané pozemky a v poslednom období tiež ilegálne stavby.
Ochrana prírody je na prvom mieste a treba ju rešpektovať. Žiaľ, často si hatáme cestu k rybačke aj vlastným pričinením. Všetok bordel, ktorý pri vode zanechajú nedisciplinovaní rybári, je pre ochranárov veľkou motiváciou, aby to úplne uzavreli alebo aspoň zakázali prístup motorovým vozidlám, keďže tieto obmedzenia pomôžu aspoň trochu zredukovať odpad. V tomto som na strane ochranárov.
Medzi ďalšie mínusy zväzových vôd patrí obmedzenie stanovania a bivakovania. Na mnohých miestach platí ich zákaz. Člny a zavážacie loďky sa smú používať len na plochách väčších ako 10 ha. Na vodných nádržiach je lov z člna povolený až od 1. júna. Už aj belly boat je zaradený medzi člny, takže na zväzových vodách je jeho použitie značne obmedzené. Mnohé zväzové plochy nám tak neumožňujú využívať novodobé výdobytky rybárskeho výstroja. Súkromné revíry sú často jediným miestom, kde ich môžeme použiť. Bivaky, člny, zavážacie loďky majú u väčšiny súkromníkov zelenú počas celej sezóny.
Stojany na udice sú štandardne pre 3-4 prúty, ale ich plnú kapacitu môžete využiť len na „súkromákoch“. Tie kvalitnejšie vymedzujú lovné miesta v dostatočnej vzdialenosti, aby si rybári navzájom neprekážali. Lovné miesto často disponuje altánkom a dostatočným priestorom pre bivak. Niektoré revíry sú dokonca vybavené aj chatkami pár metrov od vody.
Avšak sú i také, kde vidina zisku posúva do úzadia všetok komfort. V takých prípadoch sú lovné miesta tesne vedľa seba. Hlava na hlave, vzájomné prekrižovanie nahodených udíc, či už nedbalým prehodením, alebo zamotaním pri vyťahovaní ryby, neraz vyústia až do konfliktu medzi susedmi. Tu nemožno hovoriť o príjemnom zážitku. Takéto revíry je lepšie nenavštevovať alebo len cez pracovné dni, keď je tam menej rybárov.
Niektoré súkromné revíry poskytujú aj takéto pohodlie.Zarybnenie, kapitálne ryby a ich ochrana
Väčšina zväzových vôd sa zvykne zarybňovať raz, prípadne dvakrát ročne. Ihneď na to je v danom revíri zákaz lovu. Následne pri opätovnom umožnení lovu dochádza k rýchlemu vyloveniu väčšiny násady. Na miestnych štrkoviskách a rybníkoch sa tak výrazne znižujú šance rýb dorásť do kapitálnych rozmerov. Ak sa im to podarí, tak ich nechráni horná miera a rybári si ich môžu privlastniť. Takto miznú trofejné kusy z našich vôd. Je to škoda, lebo práve veľké jedince sú veľmi významné z hľadiska reprodukcie svojho druhu.
Výnimkou je zopár zväzových vôd „CHYŤ A PUSŤ“ a väčšie vodné nádrže. Veľkosť vodnej plochy, ktorá sa pohybuje až v stovkách hektárov, sčasti znemožňuje totálne „prelovenie“ revíru a ponúka rybám viac priestoru. Nový zákon priniesol viaceré zmeny v ochrane rýb, avšak kaprom na ostatných vodných plochách svitá na horšie časy. Nemajú tam stanovenú dobu ochrany: „Čas individuálnej ochrany sa nevzťahuje na ostatné vodné plochy, v ktorých je lov kapra rybničného povolený od 1. januára do 31. decembra podľa § 13 ods. 5 písm. b) zákona“.
Súkromné revíry fungujú predovšetkým v režime „chyť a pusť“, a preto v nich ryby dorastajú do úctyhodných rozmerov. Majiteľom záleží na ich kondícii a venujú im zvýšenú starostlivosť. Nájdu sa aj súkromné revíry, ktoré ponúkajú možnosť privlastniť, resp. odkúpiť si úlovok. Nejde o kapitálne kusy, ale také, ktorých horná miera (hmotnostná alebo dĺžková) zodpovedá konzumnej kvalite. Prípadne to môžu byť aj kapitálne kusy takých druhov, ktorých sa chce majiteľ zbaviť.
Dobrý majiteľ vykonáva pravidelnú kontrolu kvality vody a má k dispozícii okysličovacie mechanizmy, ktoré zabezpečujú plynulý chod prevádzky revíru aj v horúcich letných dňoch, keď dochádza k deficitu kyslíka vo vode a často k premnoženiu nežiaducich rias alebo baktérií.
Temnou stránkou niektorých súkromných revírov je výkup kapitálnych rýb od rybárov, ktorí ich ulovili na štátnych vodách, privlastnili si ich a následne predali súkromným revírom. Aj takto sa občas vytratia hodnotné ryby zo štátnych vôd. Útechou je len fakt, že ryba naďalej žije a z času na čas môže potešiť športového rybára.
Na zväzovke je to väčšia ”divočina”.Finančná dostupnosť, informovanosť a byrokracia
Pokiaľ chceme loviť na miestnych kaprových vodách, musíme sa zaregistrovať v príslušnej miestnej organizácii SRZ (MO SRZ) a zakúpiť si ročné povolenie v hodnote 43 €. K tomu je nevyhnutné uhradiť členskú známku vo výške 23 €. Ak ste novým členom, tak vás neminie, tzv. zápisné v hodnote 30 €. To však ešte stále nestačí. Na to, aby ste mohli legitímne loviť v miestnych vodách nami vybranej MO SRZ, je potrebné k dokladom doložiť rybársky lístok. Ten však dostanete len na obecnom úrade. Všetky doklady jednoducho nie je možné kúpiť na jednom mieste. Cena ročného rybárskeho lístka je 7 €. Celkovo nás ročné povolenie len na miestnych vodách vyjde 73 €, ak sme stálym členom, alebo 103 €, pokiaľ sme začínajúcim členom v danej MO SRZ. Ak chceme i celozväzové povolenie na kaprové vody (aj na vodné plochy iných MO SRZ), musíme si priplatiť ďalších 40 €, čím narastú celkové náklady do výšky 113 € alebo 143 € v prípade nováčika. V tom zväzovom povolení sú však zahrnuté len také miestne vodné plochy, ktoré miestne organizácie ponúkli zaradiť do zväzových vôd.
Stále ostáva veľké množstvo miestnych vôd, kam máme cestičku zarúbanú. Aby sme mohli loviť aj tam, tak si buď zakúpime hosťovacie povolenie (denné alebo týždenné) na konkrétnu vodnú plochu, alebo ročné miestne povolenie na všetky vody danej MO SRZ. Denné „hosťovačky“ sa pohybujú okolo 10 €, týždenné okolo 30 €. Sumy za členské známky a hosťovacie povolenie sa môžu líšiť v jednotlivých MO. Pre nás rybárov to je už možno rutinná záležitosť, no treba povedať, že kúpa hosťovacieho povolenia je niekedy behom na dlhé trate. Informačné portály niektorých MO sú neaktualizované, na kontaktné e‑maily a tel. čísla často nereagujú.
„Súkromáky“ to majú omnoho jednoduchšie. Zaplatíte vstupné 10-15 €/deň alebo zvýhodnené viacdňové povolenie. K tomu jasné pravidlá v kocke a môžete loviť. Často aj na tri prúty. Ich webové stránky sú viac‑menej nabité vecnými informáciami, na ktoré sa dá spoľahnúť. Ako to už chodí v súkromnom sektore, dobrý podnikateľ sa snaží ponúkať kvalitné služby, aby získal spokojných a stálych zákazníkov. Avšak aj medzi súkromnými revírmi sa nájdu čierne ovce. Ideálne to nie je asi nikde.
Mólo pre rybárov - bežné v mnohých súkromných revíroch.Voľba je na nás
Na záver sa vrátim ku konštatovaniu, že všetko má svoje plusy aj mínusy. Z pohľadu rybára je väčšou výzvou hľadať kapitálnu rybu na štátnych vodách. Predovšetkým na veľkých vodných nádržiach alebo na veľkých tokoch, akými sú napríklad Dunaj alebo Váh. Avšak vyžaduje si to dlhodobejšiu prípravu a niekoľkodňový pobyt pri vode. V dnešnej uponáhľanej dobe nie je jednoduché obetovať rybám niekoľko dní z voľného času. Väčšiu príležitosť uloviť trofejnú rybu za kratší čas, ponúkajú kvalitné súkromné revíry.
Nezriedka sa stane, že návštevy na „súkromákoch“ tak nadchnú príležitostných rybárov, že sa rozhodnú vstúpiť do niektorej MO, a stanú sa tak členmi SRZ, čím si otvoria dvere na štátne vody. Funguje to aj naopak. Napríklad, ak z pracovných dôvodov už nemáme toľko času na pobyt pri vode, platiť za ročné povolenie je zbytočné. Vtedy je ekonomickejšie byť neregistrovaným príležitostným rybárom a z času na čas navštíviť súkromný revír. To je už na zvážení každého z nás. Dôležité je zachovať si patričnú úctu k rybám a k prírode. Vážme si každý pekný okamžik strávený pri vode a dožičme ho aj ďalším generáciám.
Petrov ZDAR!
Okúzľujúci pokoj na súkromáku.Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
