Ak ste rovnakí nadšenci lovu z bellyboatu ako my a čakanie na začiatok sezóny je pre vás veľmi dlhé, tak máte niekoľko možností, ako zahnať lovecké chúťky. Opíšem vám našu situáciu, keď sme prežili najprv nadšenie, potom sklamanie a napokon jedno veľké príjemné prekvapenie.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: MÁJ 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
„Úspešná“ holandská výprava
Prvé myšlienky na Holandsko nám prišli na myseľ už minulý rok, keď sme začali plánovať, kam by sme sa mohli pozrieť, až u nás bude hájenie a my budeme dlho čakať na „dravcové“ odtrúbenie ochrany v polovičke júna. Po rýchlom prebraní možných destinácií sme sa rozhodli pre Holandsko a tiež pre cieľovú rybu, ktorou mal byť hlavne ostriež. Úplne zámerne sme vybrali termín v marci, pretože z dostupných zdrojov vieme, že práve v tomto mesiaci sú v Holandsku ostrieže v tej najlepšej kondícii a dajú sa chytiť ryby s hmotnosťou atakujúcou až tri kilogramy. Takpovediac do karát nám hralo aj to, že vieme o veľmi dobrom mieste, kde sa práve v marci lovia ostrieže týchto proporcií a navyše v celkom slušných počtoch. Zároveň nám na tomto mieste vyhovovalo aj to, že je ako stvorené na lov z bellyboatu.
V októbri naša plánovaná výprava začala dostávať konkrétnu podobu, mali sme už zabezpečené ubytovanie, naštudované najúčinnejšie techniky lovu a začali sme aj s postupným nakupovaním nástrah, hlavne z Ameriky a Japonska, pretože v Čechách tieto typy a značky nie sú dostupné.
Čas bežal a s ním aj naše ďalšie prípravy. Začiatkom januára sme si zaistili VISpas, aby sme mohli v Holandsku legálne chytať ryby, finišovali sme s poslednými prípravami a zaisťovali a nakupovali posledné drobnosti pred odchodom. S tým, ako sa náš odchod blížil, tak rástlo aj naše nadšenie a očakávania. Odchod samotný sa však nekonal!
Deň predtým, než sme mali vyraziť na nočnú cestu za našimi ostriežmi, dostali sme studenú sprchu v podobe vládneho nariadenia o zákaze opustenia republiky a vycestovania do rizikových krajín z dôvodu pandémie koronavírusu. Bohužiaľ pre nás, Holandsko bolo medzi krajinami, kam sme vycestovať nesmeli. A tak sa náš sen veľmi rýchlo rozplynul a s ním aj polročné plánovanie, zisťovanie informácií, hľadanie miest a tešenie sa jednak na ryby, jednak na spoločné stretnutie na bellyboatoch na vodnej hladine.
Jeden z prvých ostriežov toho dňa.
Tatkov zubáč a zároveň jeho prvá poriadna ryba z bellyboatu.
Plán B
Aj keď sme sa s Holandskom už definitívne rozlúčili, túžba po chytaní z bellyboatu nás neopustila a vymýšľali sme, ako ju ukojiť. Počas piatkového večera sme dali hlavy dokopy a hoci sme neboli v kompletnom počte, rozhodli sme sa, že vyrazíme na jeden súkromný revír, ktorý by mal mať peknú obsádku zubáčov, ostriežov a šťúk. Nahrávala nám aj skutočnosť, že onen revír sme už raz navštívili pri hľadaní miesta pre preteky a tiež to, že pán majiteľ je veľmi ústretový a ochotný. Bolo teda jasné, že ráno vyrážame, takže sme večer narýchlo pripravili nástrahy, prúty a bellyboaty. Všetko toto rýchle balenie a pripravovanie malo jednu veľkú výhodu – zistili sme, že vôbec nie je nutné mať so sebou na bellyboate celý arzenál nástrah; tu naozaj platí, že menej je niekedy viac. Minimálne ja osobne som si overil, že keď nemám na bellyboate polovicu rybárskych potrieb, tak sa viac sústredím na precízne prechytávanie daného miesta a menej času trávim premýšľaním nad tým, akú nástrahu použijem.
V sobotu sme sa spoločne stretli pri vode, kde nás privítal Róbert teplou kávou, pretože prišiel už deň vopred svojím obytným autom. Pri káve sme sa postupne pustili do nafukovania bellyboatov a ich vystrojovania príslušenstvom, ako sú sonar, držiak prúta alebo napríklad kamera na selfie tyči. Zhruba po pol hodine sme boli pripravení spustiť boaty na vodu. Nebyť neustáleho rozprávania rôznych príhod, boli by sme asi rýchlejší, ale určite sami veľmi dobre viete, že medzi rybármi je stále o čom rozprávať.
Ondrov „štyridsiatnik“.
Touto rybou sme sa
s pieskovňou rozlúčili.
V ten deň zubáčom naozaj chutilo.
Pomaly a zľahka
Potom, čo sme sa konečne dostali na vodu, čakal nás drobný slalom medzi kaprárskymi bójkami, neboli sme totiž na revíri sami. Vyrazili sme smerom k druhej strane pieskovne, kam nás naviedol majiteľ s odporúčaním, že práve tam je miesto s väčšou hĺbkou a zaujímavým reliéfom dna. Na ceste k onomu miestu nás čakala trasa dlhá približne 500 metrov a nám to, samozrejme, nedalo a začali sme okamžite chytať. Pomaly sme plávali a postupne prehadzovali vodu okolo nás s nádejou na záber od zubáča či ostrieža.
Týmto cieľovým rybám sme prispôsobili aj naše nástrahy a mali sme z čoho vyberať, pretože práve na tieto ryby sme sa chystali aj do Holandska. Ja osobne som stavil skôr na menšie gumové nástrahy do 10 cm, hlavne preto, že voda bola stále studená a tiež som chcel čo najskôr docieliť záber.
Hĺbka miest, na ktorých sme chytali, sa pohybovala zhruba od dvoch a pol do necelých štyroch metrov. Zvolil som teda, pre mňa ľahké hlavičky s hmotnosťou 5 a 7 gramov. Väčšinou sa totiž týmto gramážam vyhýbam a preferujem skôr preťažené nástrahy. Tu som však chytal na stojatej vode a na podstatne menších hĺbkach, než som zvyknutý. Pomocou ľahších hlavičiek som chcel predĺžiť čas prepadu a prezentovať rybám gumové nástrahy čo najpomalšie. Zároveň som namiesto olovených hlavičiek nasadil tungstenové, tie mi – vďaka vyššej hustote a tvrdosti volfrámu oproti olovu – odovzdávali do prúta viac informácií aj na mäkkom dne. Pravdepodobne som svoju zostavu vyladil správne, pretože prvé zábery na seba nenechali dlho čakať.
Zubáče boli na mieste vo všetkých veľkostiach.
Za takejto idylky sme sa
s pieskovňou lúčili...
Teplo, slniečko a zubáče
Už od samotného rána sme sa mohli tešiť z priam dokonalých podmienok. Slniečko nás pekne hrialo, vietor mal podobu ľahkého vánku, hladina pieskovne bola ako zrkadlo a teplomer už ráno hlásil viac ako 10 °C. Na bellyboat a na marec prosto ideál. Teplé počasie malo priaznivý vplyv aj na teplotu vody, ktorá počas pár dní prekročila 8 °C. Práve stúpajúca teplota vody nám s najväčšou pravdepodobnosťou priniesla zážitky, na ktoré asi dlho nezabudneme.
Len pár chvíľ potom, čo sme nasadli na bellyboaty a zrkadlovú hladinu vyrušili z pokoja prvými hodmi, naše niekoľkomesačné túžby po záberoch a rybách sa premenili na skutočnosť. Prvou rybou, ktorá sa pozrela do podberáka bol zubáč, no skôr zubáčové bábätko. Odhadom mohol merať 35 cm, ale aj napriek svojej veľkosti bol jeho záber tým klasickým zubáčovým klepnutím, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani jeho oveľa väčší súrodenci. Rýchle vyháčkovanie, pochválenie sa kamarátom a už bol späť vo vode a mieril rovno ku dnu. Zhruba som mal v pamäti, kde záber prišiel a vďaka sonaru som zistil, že som prešiel peknú hranu, kde sa dno prudko dvíhalo z dvoch a pol metra do metra päťdesiat. Môj tatko bol neďaleko, tak sme začali miesto viac prehadzovať. Po pár nahodeniach sa šťastie usmialo aj na neho a po rýchlom zdolávaní si do podberáka naviedol ďalšieho zubáča. Tentoraz už to bola o niečo krajšia ryba – mohol mať ľahko cez 50 cm, nuž sme urobili rýchlu fotodokumentáciu a zubáč opäť putoval do svojho živlu. Žiaľ, táto hrana nám už viac záberov nepriniesla a tak sme sa presunuli za Robertom, ktorý už prehadzoval miesto, ktoré pre nás malo na ten deň pripravené krásne prekvapenie.
Poháňaní túžbou po ďalších úlovkoch, pustili sme sa do usilovného prechytávania toľko odporúčaného miesta, dokonca aj sonar napovedal, že by mohlo byť sľubné. Na rozdiel od zvyšku pieskovne bola v týchto miestach hĺbka atakujúca štyri metre a sonar ukazoval aj sľubné odrazy rýb. Ako prvé sa nám tu podarilo uloviť ostrieže – neboli síce dlhé, ale zato krásne stavané a tučné. Po sľubnom začiatku zábery utíchli, nuž som sa vydal s Ondrejom k brehu trochu si pretiahnuť nohy a užiť si kávu. Stále sme však po očku sledovali ocina a Roberta, ako sa im vodí, keď vtom tatko hlási záber a podľa ohnutého prúta bolo poznať, že to bude pekná ryba. Onedlho už mal tatko v podberáku zubáča krásnych rozmerov a ja doteraz nedokážem s určitosťou povedať, či mal väčšiu radosť on zo zubáča, alebo ja z toho, že si otec zdolal jednu z prvých rýb z bellyboatu.
Zubáča sme rýchlo premerali a miera hlásila necelých 70 cm. Krásna ryba a navyše úžasne stavaná. Pár fotiek, pustenie, gratulácie, zvyšok kávy a už sme všetci boli na mieste, kde mal tatko záber. Postupne sa nám z tohto miesta podarilo zdolať niekoľko zubáčov, ostriežov a dokonca aj šťúk. Dve ryby sa nám však vryli do pamäti...
Mne sa podarilo uloviť krásneho zubáča, ktorý síce nijako neoslňoval svojou dĺžkou, zato to však vynahradzoval stavbou tela. Tučná a ťažká ryba, navyše ulovená na nástrahu vlastnej výroby, čo ma osobitne potešilo. Tou druhou rybou bol Ondrov ostriež, ryba ktorá úžasne bojovala a do poslednej chvíle sme si mysleli, že to bude pekný zubáč. Namerali sme mu cez 40 cm a jeho hmotnosť určite dosť presahovala jeden kilogram. Bol to taký malý kaprík a tiež pomyselná bodka za naším dňom v bellyboate.
Celkovo sa nám podarilo za tých pár hodín uloviť 8 zubáčov, 10 ostriežov a dve šťučky. Na marec a na pomerne nový revír pre nás sme to považovali za úspech a hlavne za vylepšenie nálady po tom, ako to dopadlo s Holandskom.
Takto sme sa síce nepozreli do Holandska, ale na druhej strane sme boli odmenení skvelým dňom stráveným na rybách za krásneho počasia, s dobrou partiou a nádhernými úlovkami.
Dúfam, že to pre vás bolo príjemné čítanie a – ak sa vám bude chcieť – môžete sa pozrieť aj na krátke video, ktoré sme v ten deň natočili.
A takto nás ráno privítala pieskovňa.
Medzi zubáčmi a ostriežmi sa našla aj nejaká šťučka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
